Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Keď už slzy nestačia - 3. kapitola

23.01.2010 (07:30) • Mellinda • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 585×

Pohľad Edward:

„Ak sa niekto cíti mizernejšie nech zdvihne ruku!“ zakričal som a nikto nič.

Ale čo je? Jasper len preniesol pohľad ku mne a venoval mi ľadový pohľad. Emmett sa ani neráčil odtiahnuť od zápasu.
„No tak! Opustia vás vaše lásky a vy nič?“ spýtal som sa ich.

Jasper znova do seba hodil pohár whisky. Necítil sa mizerne, lebo ho opustila Alice, ale preto, lebo som sa tak cítil ja. Opustila nás rodina a ja blbec som ostal s nimi. V jedného večera bola obrovská hádka a všetci odišli. Alice, Rose, Carlisle a Esme. Aj keď ona s plačom. Jediná. Vyleteli týmito dverami a ani sa neobzreli dozadu. Nie, že by ich tam niekto čakal okrem mňa. 
„Edward zostaň tu. Prosím daj na nich pozor!“ rozprávala mi Esme cez vzlyky. Ja sa blbec som ostal.  
„Mám nápad. Em poďme tam, kde sme boli aj včera a vezmeme aj  Edwarda!“ vykríkol zrazu Jasper.

Emmettovi iskričkovalo v očiach.  
„Nie nikam s vami nejdem!“ vykríkol som.
„Edward poď, stavíme sa.“
„Nie,“ povedal som Emmettovi.

Ten žmurkol na Jaspera a obidvaja ma dostali do auta. Jasper už aj štartoval.
„Tak kde to ideme?“ spýtal som sa otrávene.
„Do podniku Neslušný zajačik,“ povedal veselo Emmett. To neznelo ako bar. 
„Čože?“ zvrieskol som naštvane.
„Ale Edward. Potrebuješ to. Stavím sa s tebou. Vezmeš si nejakú dámu a stráviš s ňou noc. Vieš ako,“ žmurkol na mňa a v myšlienkach mi to ukázal.
„Fuj. Máš šťastie, že tu nie je Rose.“
„A tak sa dostávame späť k stávke. Ak to spravíš, môžeš ísť za nimi.“

Bola to veľmi lákavá ponuka. Až veľmi.  Spravím to? Budem taký ako Emmett a Jasper? Dúfam, že mi to to dievča odpustí.
„Dobre beriem,“ povedal som a podal si ruku s Emmettom.
„Ale jedna podmienka,“ povedal som mu.
„Aká?“
„Vyberiem si ju sám.“ Emmett sa začal rehotať na celé auto. Už sa teším ako odídem.

„Tak, ktorú?“ spýtal sa ma nedočkavo Emmett. Pozeral som po všetkých a jedna horšia ako druhá.  
„Čo ta s blond vlasmi?“ spýtal sa ma Jasper. Pozrel som sa tam, kde pozeral on. „Volá sa Amy. Je milá a krásna. Už ma aj dobrú prax.“

Práve sa rozprávala s nejakou ryšavou a hneď na to sa začala smiať s nejakou hnedovláskou. Áno Amy bola krásna, ale tá druhá bola krajšia. Niečo na nej bolo... zaujímavé. Mal som chuť ju spoznať.  Potreboval som vedieť ako sa volá, ako sa má, ako sa cíti, na čo práve myslí. 
„Už som si vybral. Tu vedľa Amy,“ povedal som im.
„Tú ryšavú?“ znechutene sa ma spýtal Emmett.
„Nie tu vedľa Amy a nie ryšavú. Tú hnedovlásku. Ako sa volá?“ spýtal som sa ich. Oni sú tu odborníci.
„Netuším...“ povedal mi Jasper. „Ale práve si ju berie nejaký...“
„Hej, ale tá je naša!“ zakričal cez celú miestnosť Emmett.

Pomaly sa vydal za ňou a neustalo sa tváril vážne. Začal som sa neskutočne rehotať. Nebol som jediný. Jasper pri mne zomieral smiechom. Emmett predviedol svoju „spomalenú“ chôdzu, kde napína každý sval na sebe. Chýbalo by už keby si prehodil vlasmi.
„Tak čo? Ešte stále ju chceš?“ spýtal sa toho chlapa a stále išiel k nemu bližšie.  Ten chlap sa tváril dosť vystrašene. Emmett sa na neho diabolsky usmial a ten chlap nasucho polkol. Každý ich sledoval a čakal, čo sa bude diať.
„Niečo som sa ťa pýtal! Ešte stále ju chceš?“ prskal všade naokolo.  Ten chlap pokrútil hlavou.  
„Nepočul som!“ zvrieskol Emmett. Už som sa konečne dosmial.
„Nahoď tu chôdzu, ktorú sme ťa učili a vezmi si to dievča,“ pošepkal mi Jasper a znova som sa rehotal.

No ako by to vyzeralo? Nejaký obrovský chlap ide skoro zabiť nejakého druhého chlapa, kvôli jednému dievčaťu a tretí tam príde vezme si ju.  Vyzerá to úžasne. Prešiel som tou chôdzou až ku nej a počul vzdychy za mnou. 
„Nepočul som! Čo vravíš?“ vrieskal Emmett na toho chlapa.

Ešte raz som sa usmial na Emmetta a prišiel som bližšie k tomu dievčaťu.  Ponúkol som jej ruku a ona mi ju roztrasene podala. So smiechom som išiel ďalej.  
„No tak! Edík nenič mi srandu!“ zakričal za mnou Emmett. Začal som sa smiať. To bola show!

Vstúpili sme do nejakej izby. Postavil som sa pred stôl a čakal, čo sa stane. Ona si sadla a tiež čakala. Pokúsil som sa prerušiť to ticho.
„Nevyzeráš, že tu si každý deň,“ začal som tému.
„Vlastne dneska prvýkrát,“ povedala mi. Mala tak krásny hlas. 
„Prečo to robíš?“
„Potrebujem peniaze na školu.“ Jasné, prečo inak by to obyčajné dievča robilo?
„A toto je jediná možnosť?“
„No áno skúšala som všetko. Ale... toto bola moja posledná šanca. Teraz si nemysli, že som tu rada. Hneď to skončím. Bola to moja osudová chyba. Radšej budem bývať pri rodičoch.“ 
„Pri rodičoch?“
„No to je dlhý príbeh,“ usmiala sa na mňa.  Mala tak krásny úsmev.
„Máme celú noc,“ oplatil som jej úsmev. Zhlboka sa nadýchla a všetko mi vyrozprávala. 

Autor: Mellinda (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Keď už slzy nestačia - 3. kapitola: