Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 39. kapitola

dgd


Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 39. kapitolaMala som pocit, že tajne dúfal, aby som sa neovládla. Možno mu krivdím, ale moje pocity ma neklamú často. Určite Emmetta neprijme do rodiny. A čo ostatní? Carlisle a Esme vedia, ako mi ublížil...

39. kapitola: Prekvapenie


Rosalie:

 

Zvládnem to. Musím to urobiť. Premením ho a budeme navždy spolu. Pri tej predstave som zubami preťala pokožku na jeho krku a dostala som sa až ku krčnej tepne. Prehryzla som ju a vpustila dnu upírsky jed. Chuť jeho krvi sa mi dostala na jazyk, ale ja som nad sebou nestratila kontrolu. Stále som si predstavovala našu budúcnosť. Vedela som, že ak zlyhám, všetko, čo mám na dosah, bude naveky preč.

Pohrýzla som ho aj na ramenách, predlaktiach a členkoch, aby sa jed do tela šíril rýchlejšie. Bola som v takom napätí, že som zabúdala dýchať. V očiach som mala strach. Bála som sa, ako to celé dopadne.

Odtiahla som sa od neho a vložila som si tvár do dlaní. Edward ma zľahka objal okolo ramien.

Pozrela som sa na Emmetta a jeho telom trhlo do strany. Upírsky jed začal kolovať v jeho žilách a premena sa pomaly začínala. Nahlas vykríkol a päsťami udrel do sedačky. Začal sa zvíjať v bolestných kŕčoch a ja som sa na to nemohla pozerať. Keď som videla, ako trpel, trpela som s ním.

„Carlisle hneď príde a dá mu niečo na zmiernenie bolesti,“ povedal Edward, keď počul moje myšlienky. Tušila som, že to povedal skôr kvôli mne a nie kvôli Emmettovmu utrpeniu.

„Choď sa zatiaľ dať do poriadku,“ dodal odmerane.

Až vtedy som si všimla, že predlaktia, trup a vlasy som mala zašpinené od krvi a zeme. Bunda sa mi roztrhla na boku, asi pri záchrane Emmetta z horiaceho Jeepu. Obrátila som sa na neho a v tom znovu vykríkol. Zmietal sa na sedačke a takmer z nej spadol na podlahu.

„Radšej už choď,“ zopakoval a ja som prikývla, lebo toto mi skutočne nerobilo dobre.

Vyšla som hore schodami do svojej spálne, kde som si vyzliekla šaty a zabalila som sa do uteráku. Prešla som do kúpeľne a dala som si sprchu. Všetka špina zo mňa rýchlo zliezla. Na vlasy som si dala kvalitný šampón a opláchla som si ich. Chvíľu som ešte stála pod horúcou vodou a v hlave som si premietala sled udalostí dnešnej noci. Nemohla som tomu uveriť. Všetko sa zbehlo tak rýchlo, že som si to ešte poriadne neuvedomovala.

Vyšla som zo sprchového kúta a ovinula som okolo seba bordový ručník.

V izbe som si obliekla sivé úzke rifle a nebesky modrú halenku. Rýchlo som si vysušila vlasy a potom som sa vrátila do obývačky k Emmettovi. Sadla som si na sedačku a jeho hlavu som si pritiahla do lona. Nežne som ho pohladila po líci, keď znovu bolestne vykríkol.

Keď ma s ním Edward takto videl, v jeho očiach som zazrela hnev. Postavil sa a odišiel, nechal nás s Emmettom samych.

Mala som pocit, že tajne dúfal, aby som sa neovládla. Možno mu krivdím, ale moje pocity ma neklamú často. Určite Emmetta neprijme do rodiny. A čo ostatní? Carlisle a Esme vedia, ako mi ublížil... Alice ho mala od začiatku rada a Jasperovi sa tiež pozdával. Dúfam, že teraz nebudú mať voči nemu námietky.

A čo ak sa Emm prebudí a nebude ma chcieť? Veľmi dúfam, že sa to nestane, ale bojím sa. Mala by som mu povedať, že tu pre neho budem stále, nech sa už rozhodne akokoľvek.

 

O dve hodiny neskôr prišiel Carlisle. Vtedy sa vrátil do obývačky aj Edward a obaja mi venovali zvláštne pohľady. Ako keby mi dávali vinu za všetko, čo sa stalo.

„Rosalie, si v poriadku?“ pýtal sa ma môj otec.

„Tak ja tu mám niekoho, kto sa zvíja v bolestiach a ty sa pýtaš, či ja som v poriadku?!“ vyštekla som ironicky.

„Áno, je v úplnom poriadku,“ uškrnul sa Edward sarkasticky a náš otec len pokrútil hlavou.

Carlisle položil na stôl svoj čierny lekársky kufrík a podišiel k Emmettovi. Chytil ho za poranené zápästie a prezrel si ho.

„Pichnem mu morfium. Trochu to pomôže a zmierni to bolesť,“ povedal a ja som prikývla. Carlisle natiahol morfium do dvoch striekačiek a každú mu pichol do jednej ruky. Emmett zasyčal od bolesti a ja som sa čelom oprela o to jeho.

Môj otec sa postavil a vyčítavo si premeriaval mňa a Emmetta.

„Rosalie, toto je na tvoju zodpovednosť!“ povedal prísne a ja som prikývla.

Pomaly som na neho vzhliadla a on sa stále mračil.

„Vrátiš sa hneď do New Yorku?“ opýtala som sa.

„Nie. Počkám aspoň kým sa prebudí,“ riekol už pokojnejšie.

„Ďakujem, oci,“ šepla som a Carlisle prikývol.

Potom odišiel na terasu za Edwardom, ktorý zase zmizol. Znovu sme ostali s Emmettom samy. Neodišla som od neho ani na krok. Celý čas som z neho nespúšťala oči a priala som si, aby sa premena už skončila.

 

Na druhý deň sa Carlisle vrátil skontrolovať Emmetta. Všetko prebiehalo ako má, no aj tak pri nás zostal sedieť.

„Nevedel som, že ti na ňom až tak záleží...“ povedal zamyslene.

„Viac ako si myslíš,“ povedala som a prešla som mu chladnými prstami po ruke. Jeho teplota sa od včera poriadne znížila a začínala som na ňom vidieť fyzické zmeny. Bude dokonalý, ale to bol aj ako človek. Ako môže byť niekto ešte krajší, keď už predtým vyzeral ako model?

„Videla si, ako sa to stalo?“ pýtal sa ma.

„Nie, prišla som až keď bolo po všetkom. No myslím si, že tie autá sa zrazili kvôli splašenému stádu sŕn, ktoré vbehlo na cestu.“

„Prečo by srny bežali na cestu?!“

„Bola som na love,“ vysvetlila som a Carlisle prikývol.

„Keď som tam prišla, našla som dve autá mimo cesty a medzi nimi bola zrazená srnka. Jedno z áut horelo a hneď, ako som odtiaľ vytiahla Emmetta, sa chytilo aj druhé auto a všetko vybuchlo!“

„Už to bolo aj v správach. Hovorili o dvoch mŕtvych telách, ale našťastie nezachádzali do detailov,“ oznámil mi.

„Jeho rodina žije v Tennessee, ale určite ho začnú skôr či neskôr hľadať,“ povedala som.

„Asi sa budeme musieť odsťahovať do Európy. V poslednej dobe toho bolo príliš. Premeny Alice a Esme, narodenie Isabelly, teraz ďalšia premena... Budeme príliš nápadní,“ hovoril vážne.

„V Európe budeme bližšie k Volturiovcom, to tiež nie je bezpečné.“

„Tak pôjdeme do Južnej Ameriky. Tam sme ešte nebývali,“ povedal a ja som sa pousmiala.

„Hneváš sa na mňa?“ zmenila som tému. „Za to, že som premenila Emmetta.“

„Ja... nie, nehnevám. Len, si si istá, že je pre teba ten pravý?“

„Áno.“

Prikývol a pozrel sa na Emmetta.

„Viem, aké to je,“ povzdychol si. „Pozerať sa na utrpenie niekoho, koho miluješ. Ale potom vás čaká len to krásne.“

Spomenula som si na tú chvíľu, ako sa Esme prebrala po premene. Bola taká nádherná a žiarila šťastím. Carlisle z nej nedokázal spustiť zrak. Celý čas na ňu zamilovane hľadel. Boli presne ako dokonalé páry z romantických filmov, ktorých láska je taká silná, že ju nič neprekazí.

Priala som si, aby sme aj my s Emmettom mali také šťastie. Aby bol náš vzťah taký silný ako medzi Carlisleom a Esme. Bolo to to jediné, po čom som skutočne túžila.

 

 

Esme:

„Alice, videla si niečo?“ pýtala som sa už po tretíkrát.

„Premena ešte stále trvá,“ povedala bezradne moja adoptívna dcéra.

„Mám z toho obavy,“ povedala som a v tom som pocítila vlnu pokoja.

„Ďakujem, Jasper,“ pousmiala som sa ironicky a Jazz na mňa mrkol.

Všetci sme sedeli v obývačke a pozerali sme večerné správy. Bella mala na koberci rozprestretú deku, na ktorej sa plazila a hrala s hračkami. Reportéri znovu objasňovali autohaváriu spred dvoch dní v Kanade.

Už sme vedeli, o čo išlo, no napriek tomu sme si reportáž vypočuli. Mohli objaviť niečo, čím by nás ohrozili a to by nebolo dobré.

Bella sa po štvornožky dostala k mojim nohám, tak som si ju vzala do lona a podala som jej fľašku sušeného mlieka. V poslednom čase sme jej začali pridávať viac ľudského jedla a zatiaľ sa nesťažovala.

„Myslíte si, že sa to naozaj stalo tak, ako hovoria?“ začala Alice.

„Iste,“ poznamenal ironicky Jasper a Alice ho šťuchla do rebier.  

„Nevedia to zistiť a vymýšľajú hlúposti,“ dodal. „Ani Rose to nevidela na vlastné oči. Prišla až keď počula výbuch.“

„Oh, dúfam, že sa jej nič nestalo,“ robila som si starosti.

„Carlisle vravel, že je v poriadku,“ povedala Alice. „Náladová, ako vždy.“

„Tak to áno, v tom prípade sa o ňu netreba báť,“ uškrnul sa Jasper.

„Ale, deti,“ pokrútila som hlavou a zdvihla som fľašku, ktorú Bells odhodila na sedačku. Položila som ju na zem a ona sa vrátila k svojim hračkám.

„Dúfam, že všetko prebehne ako má a všetci sa vrátia domov. Nemôžu predsa chýbať na našich svadbách,“ povedala som úzkostlivo.

„To v žiadnom prípade,“ chytila sa Alice. „Mimochodom, zajtra ideme konečne rozposlať pozvánky,“ zvýskla nadšene a stisla Jasperovu ruku vo svojej.

„Výborne, ja ešte dokončujem zoznam hostí a potom budem musieť vybrať šaty pre malú. Pôjde nám za družičku, bude taká roztomilá,“ rozplývala som sa.

„Bude nádherná princezná,“ usmiala sa Alice. „Ja rátam s tým, že mi pôjde za družičku Rose. Šaty som jej už vybrala, svetlofialová sa jej bude páčiť.“

„Pôjde jej to k vlasom,“ prikývla som.

„Tak ja teda zbehnem na lov,“ ozval sa zrazu Jasper, ktorý nás už nezvládal počúvať.

„Teraz nie drahý, ešte nemáš svadobný oblek!“ povedala Alice a zatlačila ho späť na gauč. Dala mu do rúk tri hrubé katalógy so svadobným oblečením a Jasper si ticho povzdychol.

„Carlisle si už vybral?“ obrátila sa na mňa a ja som prikývla.

„Ale ešte sme nevybrali obrúčky,“ dodala som. „Asi to bude musieť počkať, kým sa vráti.“

„Áno, už aby boli všetci doma. Mimochodom, kam pôjdete na svadobnú cestu?“

„Carlisle vraví, aby som sa nechala prekvapiť. Nevieš o tom niečo?“ zachichotala som sa.

„Neviem, svoje rozhodnutia stále mení,“ pokrčila ramenami.

„Nuž, tak to naozaj zostane pre mňa prekvapením,“ pousmiala som sa.

„Podľa mňa to bude niečo nezvyčajné,“ zamyslela sa Alice. „Zabudni na Paríž alebo Benátky.“

„Do Talianska by Carlisle dobrovoľne nešiel,“ zasmial sa Jasper a my sme prikývli.

„Volturovciom neposielate pozvánku, však?“

„Nie, ani oznámenie. Radšej... Mohli by z toho vzniknúť problémy...“

„Nepoznajú vás a bude lepšie, ak sa o ničom nedozvedia,“ povedal Jazz.

„Nemám z nich dobrý pocit, hlavne kvôli malej,“ povzdychla som si utrápene a pozrela som sa na deku, na ktorej sa ešte pred chvíľou hrala Bella.

Teraz tam ale nebola a mne prebehol mráz po chrbte. Rýchlo som sa obzrela okolo seba a už-už som podliehala panike, ale vtedy som ju uvidela stáť pri konci druhej sedačky. Prvýkrát stála na vlastných nohách a pre istotu sa pridržiavala nábytku. So zatajeným dychom som ju sledovala a keď si ma všimla, usmiala sa.

Alice mi niečo rozprávala, ale ja som ju vôbec nevnímala. Bella sa pustila sedačky a urobila malý krôčik smerom ku mne. Presunula som sa na koberec, asi pol metra od nej a natiahla som k nej ruky.

„Poď k maminke, zlatko,“ povedala som natešene a Bell mi po dvoch malých krôčikoch padla do náručia. Pritúlila som si ju a od radosti som zvískla.

„Ona je neskutočná!“ rozplývala sa Alice a ja som bola stále unesená. Toto bola jedna z najkrajších chvíľ v mojom živote.

„Mali by sme to natočiť!“ vypískla a vytiahla svoj mobil.

„Skúsime to znova?“ usmiala som sa na svoju dcérku.

Pomaly som postavila Bellu na nôžky a zľahka som ju držala za ruky. Prešli sme spolu pár krokov a posledné tri prešla sama. Pri poslednom strácala rovnováhu, tak som ju zachytila a zdvihla som si ju do náručia. Roztomilo sa zasmiala a ja som jej vtisla bozk na líce.

Bola som taká šťastná, no zároveň ma trápilo, že Carlisle túto chvíľu zmeškal.

Alice si sadla k nám na koberec a Bella s mojou pomocou podišla až k nej. Vzala si ju k sebe a jemne ju pošteklila. Bells sa zachichotala a Alice ju postavila na zem oproti mne.

Roztvorila som náruč a moja malá princezná do nej sama vletela. Jasper nás celý čas sledoval a milo sa usmieval.

„Škoda, že tu nie je Carlisle,“ povzdychla som si.

„Áno, zmeškať taký cenný moment...“ povedala Alice a ja som prikývla.

„Aby zachránil niekoho, kto nepekne ublížil jeho dcére,“ dodala som tichšie.

„Esme, ja viem, že to znie zvláštne, ale ja som ich spolu videla,“ začala Alice. „Som si istá, že Emmett je pre Rose ten pravý.“

„Ublížil jej a celý čas ju klamal...“

„Nezvládol situáciu, bolo to zlyhanie, ľuďom sa to stáva. Nikdy jej nechcel úmyselne ublížiť a mal ju naozaj rád,“ obraňovala ho.

„Odkiaľ to vieš?“

„Proste to viem. Tí dvaja sa šialene priťahujú od prvého momentu, čo sa uvideli a vládne medzi nimi silná chémia. Videla som, že sa budú veľa hádať, ale ich láska a puto medzi nimi bude neporaziteľné. Od začiatku som to vedela, ale nikto mi neveril. Sú stvorení jeden pre druhého.“

 

 

Rosalie:

Blížil sa koniec. Emmettove srdce bilo čím ďalej, tým rýchlejšie, ale bolesť neutíchala. Hádzal sebou, zvíjal sa v kŕčoch a nahlas kričal od bolesti. Jeho krik mi spôsoboval utrpenie a tak veľmi som mu chcela pomôcť, ale nebolo ako.

Na jeho tele boli vidno výrazné fyzické zmeny. Jeho svaly boli oveľa väčšie, jeho tvár nabrala ostrejšie črty a celkovo sa mu vyrysovala postava ešte viac ako predtým. Naozaj vyzeral ako atlét z tituliek športových magazínov.

Vtom bolestne vykríkol a ja som sa ho snažila upokojiť. Zdalo sa, že ma už trochu vníma, tak som mu hovorila, čo sa s ním deje. Carlisle a Edward už boli v obývačke pri nás, lebo sa mal každú chvíľu prebrať.

Tlkot jeho srdca sa zas o niečo zrýchlil a Emmett sa prevalil na stranu.

„Emmett, vydrž to, prosím,“ šepla som a položila som mu ruku na rameno. Neviem, či mu môj dotyk spôsobil bolesť, ale hneď na to utrápene sykol, zahnal sa po mne silnou rukou a ja som skončila na druhej strane obývačky. Chrbtom som narazila do steny, na ktorej praskla omietka.

Edward sa bleskovo postavil a začal na Emmetta zúrivo vrčať.

„Edward, nie!“ vykríkla som. „On sa premieňa a neuvedomuje si, čo robí!“

Edward mi venoval prísny pohľad a ja som sa postavila zo zeme.

„Rose má pravdu,“ zastal sa ma Carlisle a Edward sa stiahol.

Sama som z toho bola dosť prekvapená a vystrašená a začínala som mať obavy. Čo sa bude diať, keď sa Emmettova premena skončí...

Napriek tomu som podišla k nemu a sadla som si na kraj sedačky.

Emmettovo srdce bilo ako o preteky a vedeli sme, že premena sa chýlila ku koncu. Už len pár minút. Pár sekúnd... Jeho srdce mu takmer vyskočilo z hrude. Bilo ešte rýchlejšie ako pred chvíľou a jeho splašený tlkot sa ozýval v celom dome. Stále sa to zrýchľovalo a zrazu nastalo ticho. Už nebolo počuť nič. Jeho srdce prestalo biť, utíchlo. Premena sa skončila a Emmett bol jedným z nás.

Carlisle, Edward a ja sme ho sledovali so zatajeným dychom. Chcela som sa ho jemne dotknúť, ale Edward ma rýchlo chytil za vystretú ruku. Škaredo som na neho pozrela a potom som už neodtrhla zrak od Emmetta. Pomaly pohol prstami na ruke. Bol to nepatrný pohyb, ale ani jednému z nás neunikol.

Emmett otvoril oči a pootočil hlavu na bok. Obzeral si strop izby a nemal tušenie, kde sa nachádza. Podoprel sa o lakte a pomaly sa posadil. Rozhliadal sa po izbe a zrazu mu pohľad padol na mňa. Nedokázal sa vynadívať, bolo to ako by ma videl prvýkrát. Tento unesený pohľad som si pamätala z nášho prvého rande v reštaurácii, alebo z nehôd, ktoré spojili naše cesty. Mal trochu pootvorené ústa a stále sa na mňa pozeral v nemom úžase, tak som sa jemne pousmiala. Mala som pocit, že by som mala niečo povedať. Vyzeral byť v šoku – z toho, čo sa stalo, ale aj z toho, že som pri ňom po tom všetkom, čo sa medzi nami v poslednej dobe udialo.

„Emmett, už je po všetkom. Chcem ti len povedať, že nech to medzi nami bolo aké bolo a aj keď sa stalo to, čo sa stalo, budem tu vždy pre teba,“ povedala som úprimne a zahľadela som sa mu do karmínových očí.

Emmett sa na mňa šokovane pozeral a ja som netrpezlivo čakala na jeho odpoveď.

„Ehm, prepáčte, slečna, my sa poznáme?“ vyšlo z neho zrazu a mne to vyrazilo dych. 


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 39. kapitola:

 1
1. NEZNÁMÁ
13.06.2014 [23:26]

Aaaaaaaaaaaaaaa Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Takže když už to vypadalo že bude všechno HAPPY tak najendou si nic nepamatuje?!? To je jako naschvál Emoticon Emoticon Emoticon Ale alespoň tam bude více akce a zajímá mě jak to dopadne Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Jen tak dál. Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!