Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 25. kapitola


Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 25. kapitola„Dobrý večer, slečna Haleová. Som veľmi rád, že ste prijali moje pozvanie a dnešný večer strávime spolu.“

25. kapitola: Tajomstvo odhalené


Carlisle:

„Som... tehotná,“ šepla Esme a ja som v tom momente zmeravel.

Tehotná? Nie, to predsa nie je možné. Upíri predsa nemôžu mať deti. To naozaj nejde. V hlave mi preletela myšlienka, že ma podviedla, no potom som si uvedomil niečo, čo ma úplne dostalo. V tej chvíli som dúfal, že ma podviedla a odpustil by som jej.

„Č-čože?“ bolo jediné, na čo som sa zmohol a zahľadel som sa do jej úprimných očí.

Neurobila to. Esme je príliš verná a milujúca na niečo také ohavné, no netuší, že teraz si podpísala rozsudok smrti. Mojou mysľou vírilo tisíce myšlienok, ale ja som nebol schopný zdravo uvažovať. Ak môže byť upír v šoku, tak je to práve teraz.

V hlave som listoval našimi predchodcami. Danag, Estrie, Varacolaci, Stregoni benefici... Všetci títo boli príliš nebezpeční a divokí na to, aby plodili potomkov s ľudskými ženami. Predátori ako oni videli ľudí len ako potravu a bezcitne ich vraždili.

No ďalšie dva druhy mali už k ľuďom bližšie. Koľkokrát sukuby zvádzali mužov a následne ich aj zabíjali. Boli to nádherné stvorenia, no ich úmysly boli diabolské. Na druhej strane, inkubus mal schopnosť splodiť potomka s ľudskou ženou a takých prípadov bolo veľa. Tie ženy potom trpeli, pretože stvorenie ktoré v sebe nosili ich začalo pomaly zabíjať.

A náš druh... Ženy, upírky, už otehotnieť nemôžu, pretože ich telo sa nemení. Je to ako keby zamrzli v čase, čo je Rosaliine jediné šťastie.

No u mužov je to iné, aj keď doteraz som sa s takým niečím nestretol. Žiadny upír nemal také sebaovládanie, aby priviedol ľudskú ženu do druhého stavu. Väčšinou ju zabil už počas milostného aktu. Neviem ako takéto tehotenstvo prebieha, no ak si predstavím, že to... stvorenie bude mojej láske ubližovať... a môže ju aj zabiť...

Och, preboha... to sa nesmie stať. Nie Esme! Čo som jej to urobil?! Ako som len mohol?! Nenávidím sa za to!

„Oh, bože...“ povedal som potichu a chytil som sa za hlavu.

„Tiež ma to prekvapilo,“ povedala Esme neisto a rukami si objala trup. Táto krehká bytosť nemôže nosiť pod srdcom malého netvora. Nie, ona si to nezaslúži. Ako som jej mohol takto ublížiť?!

„Láska,“ oslovil som ju vážne. „Urobil som veľkú chybu. Toto sa nemalo stať! To nemôže byť pravda!“ hovoril som rázne a v jej očiach som videl zdesenie a strach. Esme, odpusť mi to, prosím.

„O čom to hovoríš?“ opýtala sa so slzami v očiach.

„Esme, nesmieš si to dieťa nechať!“ rozkázal som jej, no hneď na to som svoj panovačný tón oľutoval. Nechcel som ju vydesiť ešte viac.

„Čo som to urobil?! Ako som mohol byť taký nezodpovedný?!“ vyčítal som si nahlas a nenávidel som sa za to, čo som jej spôsobil. Jediným pohybom ruky som zotrel všetko zo stola a v návale zlosti som ho chcel aj vyhodiť von oknom, ale to by som Esme naozaj vystrašil. V mojich predstavách nasledovalo kreslo, lekárske nástroje, nejaká menšia skriňa a potom by som sa možno trochu upokojil.

Nakoniec som sa hodil do kresla a vložil som si tvár do dlaní. Nedokázal som sa jej pozrieť do očí.

„To nikdy! Nechám si ho a ak chceš, odídem niekam ďaleko odtiaľto a nikdy sa s ním nemusíš stretnúť!“ To bolo prvýkrát, čo na mňa Esme zvýšila hlas. Stále pritom plakala a ja som na ňu vzhliadol.

„Nie, Esme, neodchádzaj! Milujem ťa a veľmi mi na tebe záleží!“ povedal som rýchlo a presvedčivo. Musí vedieť, že ju milujem a nedovolím nikomu a ničomu, aby jej ublížilo, aj keď moje správanie bolo neospravedlniteľné. Ona nemala potuchy o tom, čo v nej rastie...

„Carlisle, aj ja ťa milujem a čakám s tebou dieťa. Záleží mi na tebe, aj na ňom. Záleží mi na nás všetkých,“ hovorila naliehavo a ja som to nemohol počúvať. Dieťa. Netvor! Diabolské stvorenie bez duše! Smrť.

„Neplánovane, ale je to plod našej lásky,“ dodala tichšie.

„Nehovor mi to, prosím...“ pokrútil som hlavou. Bolo mi zo seba zle.

„Carlisle,“ povedala úzkostlivo so slzami v očiach. „Je mi to ľúto...“ Rozplakala sa a ja som na ňu bez pohnutia hľadel. Mal by som ju objať a povedať jej, ako ju milujem a ja tu namiesto toho len sedím a pozerám sa na ňu, ako sa mi rúca pred očami.

„Ty za to nemôžeš, všetko je to moja chyba. Odpusť mi to, prosím.“

„Carlisle,...“ začala, no potom ju ovládli silné emócie a nahlas sa rozplakala. Už som to nevydržal, musel som byť pri nej. Prešiel som k nej a tuho som ju objal. Položila si hlavu na moju hruď a ja som ju hladil po vlasoch.

„Esme, milujem ťa najviac na svete, ale to...“ nevedel som, ako mám to stvorenie nazvať.

„Dieťa...“ hlesla roztrasene. „Tvoje... Naše dieťa...“ šeptala a ja som z jej hlasu cítil lásku.

Stál som pri nej a držal ju v objatí. Utieral som jej slzy, ktoré jej tiekli z očí silným prúdom. Nečakane si vzala moju ruku a priložila si ju na svoje brucho. Pritisol som viečka k sebe a cítil som, ako sa v nej niečo pohlo. V tom momente som na svojej dlani pocítil nepatrný pohyb a zalial ma zvláštny pocit. Nedokázal som to opísať. Bolo to niečo... neskutočné. Uvedomil som si, že je to zázrak. Po toľkých rokoch ako upír, budem otcom niekoho, kto bude stále napoly človek.

Kľakol som si na koleno, vyhrnul som Esme svetlú blúzku a venoval som jej nežný bozk na bruško. Nechápem čo sa to so mnou stalo. Ako ma mohlo niečo tak malé tak rýchlo ovplyvniť? To bude mať najskôr po Esme.

„Ako veľmi si schopná riskovať?“ opýtal som sa jej, ale bál som sa odpovede.

„Čo najviac!“ povedala presvedčivo a utrela si slzy.

Na jednej strane som túžil po dieťati s touto dokonalou bytosťou, no na druhej strane, pôjde tu o jej život. To dieťa ju môže začať zabíjať zvnútra. S takýmto tehotenstvom nemám skúsenosti, takže neviem, čo sa dá očakávať. Ak sa jej stane niečo zlé, budem trvať na potrate!

„Esme,“ začal som a vzal som si jej ruky do svojich. Znovu som sa postavil a pritiahol som si ju k sebe.

„Je tu niečo, čo by si mala o mne vedieť,“ povedal som váhavo. „Ale sľúb mi, že keď ti to poviem, nevybehneš z tejto miestnosti s krikom o pomoc.“

„Sľubujem,“ pousmiala sa a vtisla mi na pery nežný bozk. Už bola oveľa pokojnejšia, ako pred chvíľou.

„No bojím sa, že ťa stratím,“ priznal som sa tichšie. „Určite si si všimla, že je na mne niečo... zvláštne,“ povedal som a Esme prikývla.

„Áno,“ prehovorila. „Sú tu veci, ktoré si doteraz nedokážem vysvetliť...“

„Ktoré napríklad?“

„Toto sa stalo už dávnejšie... Vešala som záclony v mojej kancelárii a ty si tam bol so mnou. Stál si pri dverách, ja som sa zrazu šmykla a padala som na zem, no namiesto podlahy som pristála v tvojom náručí. Ako si sa v priebehu pár stotín dostal cez celú miestnosť?“ opýtala sa ma.

„Mohol by som ti tvrdiť, že som celý čas stál za tebou, ale nechcem ti klamať. Neviem, ako ti to povedať.“

„Si niečo ako superhrdina?“ opýtala sa s jemným úsmevom na perách a ja som sa musel pousmiať.

„To je až príliš dobré... Čo ak som práve na strane zla?“ povedal som pravdivo.

„Nie, som si istá, že ty nemôžeš byť zlý. Drahý, ty si predsa anjel,“ povedala Esme a pobozkala ma.

„Ale, sú tu ešte ďalšie veci, ktorým nerozumiem. Tvoja pokožka je stále studená, tvoje očí menia farbu, nikdy som ťa nevidela nič poriadne jesť... Carlisle, naozaj neviem, ako si to mám vysvetliť.“ Zrazu sa jej tón zmenil na zúfalý.

„Prosím, povedz mi to na rovinu... Čo si zač?“ opýtala sa ma úzkostlivo.

Rýchla zmena nálad, jeden z príznakov tehotenstva. Oh, dúfam, že toto prijme len s miernym šokom. Zľahka som ju pohladil po líci, aby sa upokojila.

„Ešte pred tým, ako ti to poviem, chcem aby si vedela, že ťa nadovšetko milujem a nikdy by som ti neublížil. Si to najcennejšie čo mám a nechcem ťa nikdy stratiť, preto by som mal pred tebou odhaliť svoje najväčšie tajomstvo.“ Nachvíľu som sa odmlčal, zhlboka som sa nadýchol a povedal som jej pravdu:

„Esme, ja som upír.“

„P-prosím?!“ opýtala sa šokovane a celá zbledla. Rýchlo som jej prisunul kreslo, aby si sadla skôr, ako odpadne.

Esme skĺzla do koženého kresla a položila si ruku na srdce.

„Upír?“ hlesla vydesene a ja som prikývol.

Zavrela oči a zaklonila hlavu. Zhlboka dýchala, aby sa upokojila a ja som stál na jednom mieste, aby som ju vystrašil čo najmenej.

Videl som, že je jej naozaj zle, tak som napustil pohár vodou a podal som jej ho. Rýchlo si ho vzala a priložila k perám. Napila sa, no pri tom zo mňa celý čas nespúšťala zrak.

„Esme, to je jediný dôvod, prečo som takto reagoval, keď si mi oznámila, že si tehotná. Keby som bol človek, bol by som najšťastnejší muž na svete! Ale toto je o inom. Na jednej strane som šťastný, že spolu budeme mať dieťa, no je to odo mňa veľmi sebecké. Na druhej strane si ty, tvoje zdravie a život.“ Na chvíľu som sa odmlčal, aby stihla spracovať všetky informácie, lebo stále vyzerala dosť vyľakaná.

„Nie som si istý, ako bude tvoje tehotenstvo prebiehať. Ešte som sa s ničím takýmto na vlastnej koži nestretol. Esme, ak ti to bude ubližovať, nečakaj odo mňa, že sa budem len nečinne prizerať. Milujem ťa a nedovolím nikomu a ničomu, aby ti ubližovalo,“ dokončil som svoju reč.

Esme na mňa nemo hľadela a ja som sa k nej pomaly priblížil. Kľakol som si k nej a dotkol som sa jej ruky. Na moje prekvapenie sa neodtiahla.

„Čím sa živíš?“ vypadlo z nej nečakane.

„Krvou zvierat. Ľudí nezabíjam,“ odpovedal som a zdalo sa mi, že si vydýchla. „Aj keď ľudská krv je pre nás lákavým pokušením,“ dodal som a hneď som to aj oľutoval.

„A čo Rosalie a Edward?“ opýtala sa.

„Rosalie a Edward sú tiež upíri. Oboch som zachránil pred smrťou a po premene som si ich adoptoval. Edward umieral na španielsku chrípku a Rosalie bola znásilnená a takmer zavraždená svojim bývalým priateľom a jeho partiou.“

Esme chápavo prikývla.

„Láska, naozaj nechcem, aby si sa ma bála. Celé roky som sa vyhýbal ženám, ale tebe som nedokázal odolať. Od začiatku si ma neskutočne priťahovala a ja som sa do teba zamiloval. Keď sa upír zamiluje, je to na celú večnosť,“ povedal som úprimne a stisol som jej ruku.

„Carlisle, ako je možné, že pracuješ ako lekár? Však je tu toľko krvi a zranení...“

„Mám dokonalé sebaovládanie.“

„A, ehm, ako je to s denným svetlom?“ opýtala sa neisto.

„Kým nesvieti slnko, všetko je v poriadku,“ povedal som.

„Takže preto New York?“ pýtala sa a ja som prikývol.

Chvíľu ostala ticho a ja som nevedel, či je to dobre, alebo nie. Sklopila zrak a rukou si pohladila brucho.

„Arthur povedal, že môžem byť v treťom mesiaci... To je ale strašne skoro na to, aby som cítila ako ma kope,“ povedala úzkostlivo.

„Bola si u neho na vyšetrení?“ opýtal som sa šokovane, aj keď mi bolo jasné, že u neho bola. Dokelu, jemu to určite príde zvláštne!

„Áno... Už niekoľko dní mi je zle od žalúdka, mám veľkú chuť do jedľa... Trpím nevoľnosťou a som unavená...“

„Všimol som si, že je na tebe niečo iné, ale nevedel som čo. Prečo si mi to nepovedala?!“

„Nechcela som ťa tým zaťažovať. Okrem toho, nepripúšťala som si možnosť, že som tehotná. Dnes som ale cítila, ako by sa vo mne niečo... pohlo. A bola som veľmi vydesená...“ hovorila so slzami v očiach.

Objal som ju a pobozkal do vlasov.

„Zlato, sľúb mi, že odteraz mi budeš všetko hovoriť. Aj keď ťa bude niečo len trochu bolieť, povieš mi to.“

„Dobre, ale... túto noc potrebujem byť sama. Musím si dať v hlave všetko dokopy, lebo toto bol pre mňa skutočný šok,“ hovorila podráždene.

Prikývol som, no v momente na ňu prišla ďalšia zmena nálady.

„A neverím tomu, že si mi to povedal až teraz!“ vyštekla a do očí sa jej zas drali slzy.

„Esme, no tak...“

„Nie, nechaj ma ísť!“ povedala a vytrhla sa z môjho objatia. S plačom vybehla z mojej ambulancie a silno buchla dverami.

***

Dorazil som domov okolo ôsmej a auto som zaparkoval pred vilou. Mal som veľmi zmiešané pocity. Vystúpil som z auta, vzal som si veci a kráčal som k vchodovým dverám.

Vošiel som dnu a v predsieni ma už čakal Edward. Z mojej mysle sa už dozvedel o všetkom a prepaľoval ma zvláštnym pohľadom.

„To nie je možné,“ hlesol šokovane. Tváril sa podobne ako ja dnes v ambulancii.

„Kiežby,“ šepol som, kým som si vyzúval topánky.

Vybehol som hore do pracovne a Edward mi bol v pätách. Pohľadom som behal cez názvy kníh a hľadal som niečo o našich predkoch a ich potomkoch.

„Musí o tom niečo existovať v knihách,“ povedal som dúfajúc, že sa mi niečo podarí nájsť. Edward sa pustil do hľadania tiež a o chvíľu sme si vybrali pár kníh, ktoré by mohli ukrývať fakty, aké sme hľadali.

„Našiel si niečo?“ opýtal som sa ho po pol hodine listovania.

„Nie,“ pokrútil hlavou.

Oprel som sa do koženého kresla a porazenecky som si povzdychol.

„Kiežby som sa jej od začiatku vyhýbal... Nič z tohto by sa nebolo stalo...“ povedal som zúfalo.

„Bol to osud,“ povedal Edward. „Esme je tvoja životná láska.“

„Životná láska... ktorú som odsúdil na smrť. Edward, predstav si, že to stvorenie v nej sa bude správať ako novorodený upír!“

„To sa nestane,“ povedal presvedčivo. „Čo ak je to stvorenie viac človekom ako upírom?“

„Nemyslím si to, Edward. Už teraz mi je jasné, že tehotenstvo bude prebiehať rýchlejšie. To malé je zatiaľ slabé, ale bude rásť naozaj rýchlo a čo ak začne Esme ubližovať...“ Pred očami som mal samé katastrofické scenáre. Myslel som na to najhoršie.

„Toto by mi nenapadlo ani v najhoršom sne. Edward, ani si nevieš predstaviť, ako sa teraz cítim.“

„A ako to berie Esme?“ opýtal sa.

„Myslí si, že zmeny nálad budú jej najväčším problémom. Na dieťa sa teší a nechce si ho dať za žiadnu cenu vziať,“ povedal som utrápene.

„Ach, ale čo ak sa tvoje obavy naplnia a bude ju to naozaj zvnútra pomaly zabíjať?!“ opýtal sa ma Edward nervózne.

„V tom prípade to z nej budeme musieť nejako dostať,“ povedal som rozhodne.

„Edward, prosím ťa, mohol by si mi pomôcť hľadať nejaké ďalšie informácie o potomkoch upírov?“

„Áno, samozrejme,“ prikývol.

„Ďakujem, synu. Nikto sa o tom nesmie dozvedieť. Hlavne nie Volturiovci!“


Esme:

Prešiel takmer týždeň, odkedy som Carlisleovi oznámila, že som tehotná a pár vecí sa zmenilo. Každým dňom naše dieťatko milujem viac a viac. Vidno, že podrástlo, pretože jeho kopance sú čím ďalej tým silnejšie. Mám z nich aj pár modrín, ale už som si zvykla. Carlisle sa trochu upokojil, pretože si prešiel celé dejiny svojho druhu a podľa všetkého som bola na tom stále lepšie, ako partnerky ich predchodcov. Dnes trval na tom, aby som po práci prišla k nemu.

 

Vošli sme do jednej z miestností v jeho luxusnej vile, ktorá bola vybavená ako menšia operačná sála. Rozhliadla som sa okolo seba a uvidela som tam Edwarda, ktorý na mňa prekvapene hľadel. Pozdravili sme sa a Carlisle ma priviedol k stolu.

„Zlato, urobím ti len ultrazvuk, aby sme vedeli, ako to malé vlastne vyzerá,“ povedal Carlisle a ja som súhlasila.

Pomaly som si ľahla na stôl a vyhrnula som si halenku.

Carlisle si nastavil všetko potrebné a potom mi priložil na brucho chladnú časť prístroja. Zahľadel sa na obrazovku a tváril sa veľmi vážne. Edward sedel pri ňom a tiež zaujato hľadel na monitor.

„Nevravel si mi, že máš atestácie aj v tomto odbore medicíny,“ pousmiala som sa, aby som odľahčila situáciu.

„Za tie desiatky rokov som si urobil atestácie na všetky odbory,“ povedal bez toho, aby sa na mňa pozrel. Bola to pravda, počas minulých dní som sa pýtala Carlislea na jeho minulosť, ktorou som bola fascinovaná. Dokázala som ho počúvať hodiny.

„Vidíš to, čo ja?“ opýtal sa Carlisle Edwarda.

„Celé je to nejaké nejasné,“ skonštatoval Edward.

„Čo sa deje?“ opýtala som sa ich znepokojene.

„Ultrazvuk nám ukazuje veľmi slabý obraz,“ povedal mi Carlisle.

„Nemôže to byť hrúbkou obalu?“ povedal zrazu Edward a Carlisle prikývol.

„Ale v tom prípade,“ pokračoval, „čím ďalej, tým bude obal hrubší a my na ultrazvuku neuvidíme nič,“ dokončil Edward svoju myšlienku.

„Máš pravdu,“ prikývol Carlisle a vtom sa aj s Edwardom zahľadeli na moje brucho, na ktorom už bola viditeľná vypuklina. Napadlo mi, že si môžu všimnúť modriny, tak som si na to miesto priložila ruku.

„Neskoro, láska, už sme to videli,“ povedal nešťastne Carlisle. „Dám ti na to ľad.“

Týmto vyšetrenie skončilo a my sme prešli do obývačky. Edward mi priniesol z mrazničky ľad a ja som si ho zľahka priložila na brucho. Príjemne to chladilo, no po chvíli mi začala byť zima.

Položila som ľad na stôl v obývačke a Carlisle si ma pritiahol do svojho náručia.

„Ako bude asi vyzerať naše dieťa?“ opýtala som sa nečakane.

„Bude nádherné ako ty,“ usmial sa Carlisle a pohladil ma po vlasoch.

„Ani si nevieš predstaviť, ako sa naň teším,“ povedala som nadšene a Carlisle mi zasnene hľadel do očí.

„Milujem ťa,“ šepol.

„Aj ja teba,“ pousmiala som sa a venovali sme si nežný bozk.

„Čo myslíš, bude to dievčatko, či chlapček?“ opýtala som sa zvedavo.

„Tipujem dievčatko,“ pousmial sa.

„Ja zase chlapčeka. S blonďatými vlasmi a zlatými očkami,“ povedala som s nádejou.

Vtom sme začuli kroky a v obývačke sa zrazu objavila Rosalie so svetlovlasým vysokým mužom.

„Rosalie, Jasper, kde ste boli doteraz?“ opýtal sa ich Carlisle.

„Na nákupoch,“ povedala Rosalie a ukázala nám dve lesklé tašky, ktoré sa jej hojdali na prstoch. „Teraz ma ospravedlňte, musím sa ísť pripraviť. Večer mám rande,“ oznámila nám a vyšla na poschodie do svojej izby.

„To je celá Rosalie. Strieda chlapov častejšie ako ponožky. Stále s niekým randí, no nikdy nejde von dvakrát s tým istým mužom,“ poznamenal Carlisle a ja som sa pousmiala.

„Miláčik, netráp sa kvôli nej. Ona sa zmení,“ povedala som a pohladila som ho po líci.

„No ale kedy?“

„Keď sa zamiluje,“ povedala som presvedčivo a Carlisle na mňa neveriacky hľadel.

Pobavene sa pousmial a nesúhlasne pokrútil hlavou.

„Esme má pravdu,“ povedal Edward, ktorý sa z ničoho-nič zjavil v obývačke. „A už to nepotrvá dlho.“

„Ako to myslíš?“ opýtal sa ho zmätene Carlisle.

„Vyčítal som to z mysle jej kamarátky,“ povedal Edward.

„Alice?“ opýtal sa ho ten svetlovlasý muž a Edward prikývol.

„Podľa jej vízie sa Rosalie zamiluje do muža, s ktorým ide dnes na rande,“ oznámil nám.

„Uvidíme,“ povedal Carlisle s pochybnosťami.

Ten svetlovlasý na mňa celý čas hľadel a Carlisle si to zrazu všimol.

„Esme, je tu ešte jedna vec, ktorú som ti nepovedal. Rose a Edward majú ešte... brata. Toto je môj druhý syn, Jasper,“ povedal Carlisle.

„Jasper, moja partnerka, Esme,“ zoznámil nás.

„Rada ťa spoznávam,“ pousmiala som sa.

„Potešenie na mojej strane,“ povedal Jasper a podali sme si ruky.

Zostal s nami v obývačke, sadol si vedľa Edwarda a zapol si televízor. Prepol na baseballový zápas a obaja ostali pozerať. Nás s Carlisleom to trochu rušilo, tak ma v náručí vyniesol do svojej spálne. Keďže na mňa prišla únava, ľahli sme si do jeho veľkej postele a ja som po čase zaspala.


Rosalie:

Čierne kokteilky, lesklé louboutinky s červenou podrážkou a drahé značkové doplnky. Stála som pred zrkadlom a chystala som sa na večeru s mužom, ktorý mi zničil kabelku, šaty a auto. Ani neviem, prečo tam vlastne idem...

Bude zo mňa totálne v rozpakoch a ja sa na jeho unesené pohľady už teším, pomyslela som si s diabolským úsmevom na perách.

Vlasy som mala natočené vo veľkých vlnách a rozpustené. Tento krát som chcela dať do popredia svoje dokonalé pery. Mali sýtu, krvavo červenú farbu, kým moje oči zdobila len jednoduchá čierna linka a riasenka.

Striekla som na sebe trochu z môjho obľúbeného parfumu Seduction. Zašla som si rukou do vlasov a prehrabla som si ich, aby boli úplne hladké. Zavolala som si taxík a keď som ho počula prichádzať, zišla som dolu po schodoch do predsiene. Keďže šaty mi odhaľovali veľkú časť chrbta, vzala som si so sebou aj krátke sako.

Žlté auto zastalo pred našou vilou, nastúpila som dnu a povedala som taxikárovi adresu. Vonku bola už tma a na oblohe svietil mesiac a hviezdy. Celou cestou som rozmýšľala, ako bude dnešný večer prebiehať. Vôbec som nebola nervózna, ale cítila som sa trochu zvláštne, no nevedela som ten pocit opísať.

Vedela som, že ho očarím svojou krásou, no chcela som si ho úplne omotať okolo prsta. Nevedela som, prečo mi na tom záležalo. Je to len obyčajný, ničím nezaujímavý chlap, ktorý mi robí samé problémy.

Predtým, ako som vystúpila, som skontrolovala svoj vzhľad v zrkadielku a až potom som zaplatila taxikárovi. Vystúpila som na červený koberec pred luxusnou reštauráciou a elegantným krokom som vošla dnu.

Sako som si nechala v šatni a s malou kabelkou v ruke som vošla do jednej z najdrahších reštaurácii v meste.

V momente bol pri mne muž v tmavom smokingu a milo, až vtieravo, sa na mňa usmieval.

„Prajete si?“

„Hľadám tohto muža,“ povedala som prívetivo a podala som mu vizitku s jeho menom, ktorú som dostala pri poslednom stretnutí.

„Pán McCarty vás už očakáva. Prosím, nasledujte ma,“ povedal a viedol ma k jeho stolu.

Kráčala som reštauráciou ladným krokom v dokonalých lodičkách a muži si za mnou vytáčali krky. Len som sa nad tým pousmiala a nasledovala som čašníka až kým sa nezastavil. Pozrela som sa pred seba a vtom momente ma čakal šok. Toto nemohol byť ten muž, ktorého som stretla naposledy. Toto bol model Calvin Klein. Stelesnenie mužskej krásy a dokonalosti. Hľadel na mňa svojimi uhrančivými očami a ja som zabudla dýchať. Vlnité vlasy mal upravené gélom do perfektného účesu a v tmavom obleku vyzeral neskutočne dobre. Všimla som si, že on na mňa tiež hľadel s uneseným výrazom v tvári.

Rosalie, čo sa to s tebou deje?! Ozval sa hlas v mojej hlave a ja som sa strhla. Okamžite som povýšenecky pozdvihla hlavu a premerala som si ho. Čašník odišiel a on sa postavil. Celý čas sa na mňa usmieval a mne sa takmer podlomili kolená. Pozerala som sa mu priamo do očí a on na mňa zrazu prehovoril:

„Dobrý večer, slečna Haleová. Som veľmi rád, že ste prijali moje pozvanie a dnešný večer strávime spolu.“


Pozn. autora: V mojej poviedke bude Esmine tehotenstvo prebiehať trochu pomalšie a miernejšie, ako Belline v knihe a filme. Dúfam, že vám to nebude príliš vadiť. ;)


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Kam čert nesmie, pošle Rosalie - Aj diabol je anjelom - 25. kapitola:

 1
4. Lucina
05.02.2013 [20:04]

Prosím, necpi tam Bellu Emoticon jinak skvělá povídka ;) Hrozně se mi líbí, jak jsi vystihla postavy a jak tam hodně vystupuje Carlisle & Esmé, zhtla jsem jí skoro celou najednou :)

08.01.2013 [1:29]

SissaVampire Emoticon Dakujem za komentare, holky Emoticon
Marushka, noo velmi nad tou alternativou rozmyslam, a coraz viac ma to k tomu aj taha, ale musim si to este premysliet
Lenik, to ano, uz bolo nacase Emoticon v dalsej kapitole bude rande pokracovat (akurat neviem kedy ju dopisem, lebo coskoro mam skusky Emoticon )

2. Leník
07.01.2013 [21:38]

super,koukám, že s Rose hormony pěkně zacloumaly. těším se na pokračování Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. marushka
07.01.2013 [21:12]

Teda opět super kapitola. Už před pár kapitolama mě napadlo, že by Esme mohla mít dítě a to by byla Bella Emoticon a jsem moc zvědavá co si na nás přichystáš Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!