Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jedna veľká rodina - 3. kapitola

08.09.2013 (17:45) • zuzika • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1657×

3. kapitola
 
Už je to mesiac a pol, čo som vo Volterre. Som tehotná dva mesiace, brucho vyzerá na šesť mesiacov a čakám trojičky. Budú to dve dievčatká Renesmee Carlie a Angela Jane a chlapček bude Anthony Demetri, mená Jane a Demetri som vybrala preto, lebo sú mi z celej Volterry najbližší. Jane sa ku mne správa ako k sestre, pomáha mi, keď ma prepadnú hormóny a utešuje ma a Demetri sa správa ako starší brat. Vždy, keď ho Aro pošle na výpravu, hľadá Edwarda alebo niekoho z Cullenovcov, bohužiaľ ich ešte nenašiel, výprav má málo a Aro ho z hradu len tak nepustí, pretože je to jeden z jeho gardy. Aro ma berie ako dcéru, v knižkách hľadá všetko o mojom tehotenstve a všetko, čo chcem mi kúpi, alebo zariadi, až na to, že nechce, aby ma našli Cullenovci, pretože nechce o mňa prísť. A vážne myslím mňa a nie moju schopnosť. Akurát idem za Arom, zavolal ma, pretože si so mnou potrebuje pohovoriť.
„Vstúp,“ zakričí na mňa Aro.
„Ahoj, čo si chcel so mnou prebrať?“ spýtala som sa ho.
„Ahoj, všimol som si, že si stále smutná a ja by som chcel vedieť, čo môžem spraviť, aby si sa usmievala,“ povedal Aro so smútkom v hlase.
„Čo asi, za mesiac budem rodiť a Edward ani nevie, že máme dieťa. Chýba mi on aj jeho rodina a moja mi chýba tiež. Chcem si ľahnúť do Edwardovho náručia, šepkal by mi slovíčka lásky a zaspávala by som pri tom, ako mi Edward spieva moju uspávanku, ktorú mi zložil,“ plakala som a vzlykala Arovi do košele, lebo pri mojom preslove si ma zobral do náručia a hladil ma po vlasoch, do ktorých ma aj bozkával.
„Keby som vedel, že si až taká nešťastná, už dávno by som pre neho poslal Demetriho,“ povedal mi. „Choď povedať Jane, že čoskoro sem príde Edward s celou rodinou a ja idem za Demetrim, nech zoberie Felixa a ide nájsť Edwarda s rodinou.“ 
„Ďakujem, ďakujem,...“ kričala som Arovi do ucha a pritom ho bozkávala na líčko.
„Nemáš za čo, ale sľúb mi, že ma budeš s detičkami navštevovať,“ povedal mi.
„Ale veď si ich dedko, budeš u nás vítaný, kedy sa ti zachce,“ povedala som mu a začala plakať, deťom sa tiež páčilo, že budú mať pri sebe otecka, tak začali kopať, prvýkrát. „Chceš si siahnuť?“ spýtala som sa ho, pozrel sa na mňa nechápavo. „Konečne začali kopať,“ povedala som a zobrala jeho ruku a položila mu ju na moje brucho v mieste, kde detičky kopali.
„To je úžasné,“ povedal Aro dojato a začal vzlykať. „Choď už za Jane, musím totiž zájsť čo najskôr za Demetrim,“ povedal už normálnym hlasom.
„Dobre, zatiaľ pá,“ povedala som, objala som ho a vtisla mu bozk na líčko. Po ceste k mojej izbe som išla najrýchlejšie ako mi moje veľké bruško dovoľovalo a kričala: „Jane, Jane! Aro nechá Demetriho pátrať po Edwardovi. Môj Edward bude so mnou, konečne budeme kompletná rodinka!“ Keď sa Jane zjavila predo mnou, tak som jej skočila okolo krku a začala vzlykať, ihneď ako ma objala som zaspala. Ráno keď som sa zobudila, Jane pri mne sedela a usmievala sa. „Čo sa stalo, že sa tak usmievaš?“ spýtala som sa.
„Volal Felix, že sú na stope Edwarda a že sú dosť blízo,“ povedala, ja som sa prudko posadila a začala plakať.
„Ja sa tak teším, ale čo keď ma už nemiluje, čo keď bude nenávidieť naše deti a mňa za to, že vôbec žijeme?“ povedala som medzi vzlykmi, Jane ku mne pribehla a objala ma.
„Neboj, on vás miluje a milovať bude, uvidíš. Z toho, čo o ňom viem, je isté, že keby to nebolo podľa neho správne, tak by zostal s tebou,“ povedala mi a ja som tomu verila.
„Ďakujem ti, veľmi,“ povedala som a začala plakať.
„No tak neplač a radšej mi povedz, čo chceš na raňajky,“ napomenula ma.
„Dám si čokoládovú a citrónovú zmrzlinu a volské oko so slaninou a hriankou,“ odpovedala som jej s iskričkami v očiach a ešte som urobila psie oči.
„Fajn, idem ti urobiť raňajky a ty sa choď skultúrniť,“ nakázala mi.
„Jasné, tetuška,“ povedala som s úsmevom.
„Tak krásne to znie,“ povedala a usmiala sa.
„Veď je to pravda, možno nie sme pokrvné sestry, ale aj tak sestry sme,“ povedala som rozhodne a neprístupne a usmiala sa na ňu.
„Dobre, ale už sa utekaj skultúrniť,“ napomenula ma Jane, ja som sa na ňu ešte usmiala a zapadla som do kúpeľne. Vyčistila som si zuby, umyla tvár a obliekla som si tie najkrajšie tehotenské nohavice a tričko, ktoré som v skrini našla, to len pre istotu, keď príde Edward, chcem vyzerať najkrajšie ako sa v tejto situácií dá. Keď som vyšla z kúpeľne, v izbe ma čakali raňajky a stále sa usmievajúca Jane.
„Tetuška Jane má dnes obrovskú radosť,“ povedala som smerom k deťom a pohladkala sa po brušku. „Ďalšie dobré správy?“ spýtala som sa.
„Áno, chalani už majú Edwarda a vlečú ho sem,“ povedala.
„Ako vlečú, to nechce ísť ku mne?“ spýtala som sa s obavou a smútkom.
„Ale on nevie, prečo sem ide, chalani chcú, aby si bola jeho prekvapenie, takže si Edward myslí, že ho chce Aro skúsiť znova nahuckať do gardy,“ odpovie mi Jane a ja sa upokojím.
„Kedy tu budú?“ pýtam sa nedočkavo.
„Asi za dve hodiny najviac, podľa toho, ako bude vzdorovať,“ odpovie.
„A to im Edward nevidí do hlavy?“ spýtala som sa.
„Vidí, ale oni si strážia myšlienky,“ odpovie. Za hodinu som sa najedla a potom som poprosila Jane, či by ma nemohla trošku namaľovať. Samozrejme, že nadšene súhlasila. Maľovala ma trištvrte hodinu a ja už len chodím po celej hlavnej sále. Keď Jane zazvoní telefón zmrznem na mieste a s očakávaním sa pozriem na Jane. „Za minútku sú tu,“ odpovie na moju nepoloženú otázku a ja sa bez slova otočím k dverám a hypnotizujem ich. Keď sa dvere otvorili skoro som odpadla. Furt vyzeral tak isto až na to, že bol špinavší a furt bol v tom istom, v čom som ho videla naposledy. Začala som vzlykať čím som si pritiahla jeho pozornosť, chvíľu na mňa neveriacky pozeral a potom ma len objímal v náručí.
„Bella, miláčik, si to vážne ty?“ pýtal sa medzi vzlykmi.
„Á... áno, som,“ odpovedala som mu medzi vzlykmi. Odtiahol sa odo mňa a prezeral si ma, u brucha sa zastavil.
„Kto je ten šťastný?“ spýtal sa s úsmevom, ale jeho oči boli plné smútku.
„Ty si ten šťastný,“ odpovedala som mu s úsmevom. „Tieto deti sú tvoje a ja s nimi.“
„Čo prosím?“ spýtal sa celý vykoľajený.
„Tieto deti sú tvoje, ty si otcom týchto drobčekov. Viem, že to znie nemožne, ale je to tak,“ presvedčovala som ho a pritom sa mu pozerala priamo do očí.
„Myslíš to vážne?“ spýtal sa s nadšením.
„Áno, myslím to smrteľne vážne,“ povedala som rozhodne. Edward ma pobozkal a taký vášnivý bozk som ešte nikdy od neho nedostala, nechceli sme sa od seba odtrhnúť, tak si Aro odkašľal. To ale robiť nemal, Edward ešte nevedel čo tu robí a ani čo tu robím ja, tak ho ovládli ochranárske inštinkty, rýchlo ma schoval sebe za chrbát a začal vrčať po všetkých okolo. „Edward, oni nám nič nespravia, ak si si ešte nevšimol, tak nám práveže pomáhajú, sú to moja nová rodina,“ povedala som mu a on sa na mňa pozrel ako na blázna. „No nepozeraj sa tak, vôbec nevieš, akí sú skvelí, hlavne Jane, Demetri a Aro,“ povedala som mu a s úsmevom sa na všetkých pozrela.
„Dobre, tak mi to povedz,“ vyzval ma.
„Jane mi pomáhala, keď som sa cítila mizerne, skúša dokonca spievať moju uspávanku, ktorú si zložil, ale veľmi jej to nešlo a je strašne podobná Alice, čo nie je veľmi dobré, pretože je to rovnaký maniak do nakupovania a potom trpím ja,“ povedala som so smiechom. „Demetri sa ťa pokúšal nájsť počas výprav, ale podarilo sa mu to až teraz a je zase podobný Jasperovi, Felix ten je úplne rovnaký ako Emmett, je s ním samá zábava a Aro ten je furt zavretý v knižnici a hľadá nejaké informácie o mojom tehotenstve a pripomína mi Charlieho aj Carlislea,“ zdôverila som sa a usmiala sa na všetkých a viac sa pritlačila k Edwardovi. „Už ťa nikdy nepustím,“ zašepkala som a pomaly upadávala do spánku.
„Ani ja teba. Milujem vás,“ bolo posledné, čo som vnímala.

Autor: zuzika, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jedna veľká rodina - 3. kapitola: