Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jedinečná Bella - 5. kapitola

23.01.2014 (09:45) • zuzika • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1647×

5. kapitola
 
„Nešla by si so mnou na rande?“ spýtal sa ma Edward, keď sme sa konečne od seba odtrhli.

„Jasné, že s tebou pôjdem,“ súhlasila som. „Veď ťa milujem.“ A znova som sa vrhla na jeho pery a on mi to s radosťou opätoval.

„Ehm, ehm,“ vyrušil nás Emmett a ja som po ňom hodila vražedný pohlad, až potom som si uvedomila, že sa na nás pozerá celá jeho rodina. Cítila som, ako sa mi hrnie krv do líc, tak som sklonila zahanbene hlavu a skúmala svoje topánky. Edward ma zozadu objal okolo pása a ja som sa mu oprela o hruď a privrela oči.

„Vysvetlil by nám niekto, o čo tu ide?“ spýtal sa Carlisle mňa a Edwarda. 

„No, už som hovorila, že mám kopec schopností, a tak mám aj Edwardovu schopnosť, no a Edward, keď nechcel, aby som odišla, mal v tvári taký čudný výraz, tak som zapla čítanie myšlienok a z nich som zistila, že ma miluje, a tak nejako som ten nával šťastia nezvládla a ihneď sa na Edwarda od radosti vrhla,“ oznámila som im zahanbene a pritom sa stále pozerala na svoje staré, nemoderné, ošarpané topánky.

„Takže ste spolu?“ spýtala sa dychtivo Esme a ja som sa pozrela na Edwarda. Viem, že ma pozval na rande, ale overiť si to musím.

„Áno, chodíme spolu,“ odpovedal Edward, ale potom sa na mňa rýchlo otočil. „Teda, pokiaľ ti to nevadí.“ Tá jeho obava, že by mi to mohlo vadiť, bola vidieť na kilometre.

„Áno, strašne mi to vadí a preto ti vyznávam lásku a prijímam tvoje pozvanie na rande,“ usmiala som sa na Edwarda a neodpustila som si prekrútenie očí. Edward sa na mňa zamilovane usmial, pomaly sa sklonil k mojím perám a potom ma pobozkal.

„Milujem ťa,“ zamumlala som pomedzi bozky s úsmevom.

„Aj ja teba,“ odpovedal mi Edward ako náhle sme sa od seba odtrhli a už sa znova vrhal na moje pery, ale zase nám to Emmett prekazil.

„No tak, hrdličky, to si nechajte na potom a teraz sa poďme ešte rozprávať o nadprirodzených bytostiach,“ prosil a nasadil na mňa psie oči. Odtrhla som sa od Edwarda, hodila po Emmettovi vražedný pohľad, ale nakoniec som si s Edwardom znova sadli na sedačku a ja som čakala, aké otázky na mňa vyvalia.

„Koľko máš rokov?“ spýtala sa ma Esme.

„Šestnásť a v decáku som od môjho prvého mesiaca,“ usmiala som sa na ňu a ona sa na mňa pozrela s ľútosťou. „Ale nie je to tam až také zlé, tie deti sú super,“ snažila som sa zahnať tú jej ľútosť.

„Čo si?“ spýtal sa Carlisle.

„To vám nesmiem povedať, ale môžete to skúsiť uhádnuť,“ usmiala som sa na neho.

„Prečo nám to nesmieš povedať?“ spýtal sa tento raz Edward.

„Zákony,“ usmiala som sa na neho. „Keby som vám to povedala, boli by ste potrestaní, ale keď to uhádnete, nič sa vám nestane. Sú to čudné pravidlá a sú zhotovené výhradne len pre mňa, pretože u ostatných by ste to hneď spoznali“, vysvetľovala som.

„Prečo len pre teba?“ spýtal sa zaujato Jasper.

„Pretože som jediná, ktorá mení svoju podobu podľa vlastnej vôle,“ odvetila som.

„Takže ty nie si teraz vo svojej vlastnej podobe?“ spýtal sa ma Edward.

„Nie, nie som,“ zaškľabila som sa na neho.

„A ako to, že si teraz v takejto podobe?“ spýtal sa ma znova Edward.

„Za to môžu tie moje čarovné predmety,“ usmiala som sa naňho.

„Koľko máte takých čarovných predmetov?“ spýtal sa ma Emmett „A môžem si ich požičať?“

„Každý z nášho druhu má iba jeden, ale ja som výnimka, mám štyri a nie, Emmett, nemôžeš si ich požičať, lebo sú nepoužiteľné v hocijakých iných rukách okrem mojich, vyzerajú úplne normálne a nefungujú tak, ako by mali,“ odpovedala som.

„A ako máme vedieť, čo si, keď ťa nevidíme v pravej podobe?“ spýtal sa zúfalo Edward.

„Môžete len hádať, alebo sa pýtajte a ja budem odpovedať,“ usmiala som sa naňho a pobozkala Edwarda na líčko. „Takže máte nejaké teórie alebo otázky?“ obrátila som sa na ostatných a čakala čo na mňa vybalia.

„Spíš?“ opýtal sa ma Carlisle.

„Áno, ale iba tak tri hodinky denne,“ povedala som pokojne.

„Môžeš jesť?“ spýtala sa ma Rose.

„Áno, ale v tejto podobe jem ľudské jedlo, ale v tej pravej podobe ľudské jedlo nejeme, ale čo, to vám nemôžem povedať, lebo by ste ihneď prišli na to, čo som a zas tak ľahké vám to spraviť nemôžem. Je to rovnaké ako s tými čarovnými predmetmi, keby ste ich videli, hneď by vám došlo, čo som,“ vysvetľovala som im.

„Takže na tých tvojich predmetoch máš nejaký znak alebo prívesok, ktorý znázorňuje, čo si?“ vyzvedala Alice.

„Áno, ale tie vám ukážem, až na to prídete,“ zaškerila som sa na nich.

„Dobre, môžeš nám ale povedať, čo robia tie tvoje predmety?“ zaujímal sa Carlisle.

„Niektoré vám poviem,“ súhlasila som. „Mám náramok, vďaka ktorému sa môžem ľubovoľne premieňať z človeka na moju pravú podobu a opačne. Mám náhrdelník, ktorý keď nasmerujem na nejakú osobu, ukáže mi jej minulosť a niečo z budúcnosti, budúcnosť ukazuje vždy rovnakú, dokedy sa nesplní, keď sa splní, ukáže ďalšiu. Mám hrebienok do vlasov, ktorý sa mení na korunku a v jednej aj druhej podobe mi umožňuje ovládať hocijakú bytosť. A posledný mám prsteň, ktorý sa mení na zbraň, ale takú z našej ríše.“

„Wow,“ ozvalo sa zo všetkých kútov.

„A v pravej podobe sa mi mení farba očí a vlasov a časť tela,“ zdelila som im.

„A na akú farbu?“ spýtala sa zaujato Alice.

„Niekedy ti to ukážem,“ usmiala som sa na ňu, načo sa na mňa spolu s ostatnými zamračila. „No čo, vlasy by som vám povedať mohla, ale Alice začne odvodzovať, ako tie vlasy zladiť s očami a od toho si môžete zase odvodiť, čo som a tak ďalej, takže nie,“ odmietala som. „Takže máte ešte nejaké otázky, alebo už rovno nejaké typy kto som?“ spýtala som sa.

„Už sme vymenovali skoro všetky nadprirodzené alebo rozprávkové postavy a nič mi už nenapadá,“ zúfal Edward. „Hovorila si, že by ten muž, ktorý ťa chce zabiť nehľadal nikoho z vášho druhu tu. To tu si myslela ako na Zemi?“ spýtal sa a ja som sa usmiala, pomaly sa približoval k zisteniu, čo som.

„Z planéty Zem pochádza náš druh, ale nežijeme na zemi,“ skúšala som odpoveď sformulovať tak, aby bola čo najzrozumiteľnejšia. Zrazu sa mu zaiskrilo v očiach a okúzľujúco sa usmial.

„Ty si morská panna,“ vyhlásil sebavedome, usmiala som sa na neho a pobozkala ho.

„Máš pravdu, Edward, som dcéra kráľa Tritona a kráľovnej Loreny, som princezná Isabella Ariel,“ predstavila som sa a všetci až na Edwarda na mňa vyvaľovali oči, nikto mi neveril.

„Ukážeš sa nám vo svojej pravej podobe?“ spýtala sa ma Alice.

„Áno, ale nie tu, rozbila by som väčšinu obývačky,“ usmiala som sa.

„Prečo?“ zaujímal sa Carlisle.

„Mám príliš dlhý chvost,“ okamžite som mu odpovedala.

„Koľko meria?“ spýtal sa Emmett.

„Nikdy som ho nemerala, ale také dva metre určite,“ usmiala som sa na neho.

Autor: zuzika, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jedinečná Bella - 5. kapitola: