Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Jane Hudson Volturi 10. časť

05.03.2010 (09:45) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2256×

HUDBA

 Jane Hudson Volturi

10. kapitola -

10. kapitola - „Ďakujem. Ty tiež nevyzeráš zle.“ Spolu sme sa zasmiali. Sulpicia mi potom urobila nejaký účes. Rozprávali sa až kým niekto nezaklopal na dvere.

„Idem otvoriť,“ povedala a postavila sa.

„Ahoj! Je tu Jane?“ opýtal sa mne známy hlas. To nemôžem mať aspoň na chvíľu pokoj.

„Áno, som tu. Čo sa deje?

„Ideme na lov a tak som si povedal, že možno budeš chcieť ísť. Tak ideš?“ opýtal sa Demetri.

„Už som dlho nebola., tak pôjdem.“ Naozaj som dlho nebola.

„Dobre. Tak o desať minút pri bráne,“ povedal a usmial sa na mňa.

Divné, že už je noc. Teda večer.

„Tak, kde pôjdeme?“ opýtal sa Felix.

„Ja by som išiel na koniec mesta. Tam chodievame zriedkavo,“ navrhol Alec.

„Mne ja to jedno, no problém mi robí vietor, sneh a svetlá na ulici,“ sťažovala som sa. Naozaj mi to vadí.

„Ale Jane, na to si predsa musíš zvyknúť,“ povedal Demetri a pri tom mi rozstrapatil vlasy. Ja to tak neznášam! Zavrčala som. „Ups,“ dodal.

„Veď preto. A ešte raz sa niekto dotkne mojich vlasov, nech si ma nepraje,“ varovala som ich.

„Jasné,“ povedal Alec.

„Nemali by sme už vyraziť?“

„Felix, dobrý nápad,“ zasmiala som sa.

Cestou sme sa rozdelili, aby sme nepútali pozornosť. Mne zostala, ako vždy, najosvetlenejšia časť mesta. Nech si tu nabudúce pôjde niekto iný. Loviť v tejto časti sa rovná skoro vôbec nenajesť. Keď, tak len s veľkým zázrakom.

Bolo asi tak jedenásť hodín večer a fúkal vetrisko. Ešte lepšie!

Snažila som sa vlasmi zakryť svoje oči. OK, to sa nakoniec po chvíli celkom podarilo.

Len tak som si vykročila po zasneženom chodníku. Sneh okolo mňa len tak poletoval. Bolo vidieť každú jednu vločku samostatne. Ja so svojím super zrakom som videla aj tie najdrobnejšie odlesky. Trochu mi to vadilo vo výhľade, pretože to bolo úžasné. Sústredila som sa však na moju obeť. Stala sa ňou mladá žena s hnedými vlasmi na konci uličky.

Na ulici bolo presne dvanásť ľudí. Musela som sa pohybovať veľmi pomaly a nie tak, ako som zvyknutá.

Ako som tak okolo nich prechádzala, tak väčšina stíchla a zrýchlil sa im tep. To je rekcia na mňa. Asi.

Teraz ma čakala najťažšia úloha. Musím prejsť popod pouličné osvetlenie. Ak sa pozriem niekomu do očí tak ma odhalia.

„To nemôže byť pravda,“ povedal jeden muž potichu. Počula som ho len ja. Pozrela som sa mu do očí, v ktorých vládol strach. Ja som mu jeho teóriu len potvrdila. Do kelu!

„Ahoj,“ povedala som. To mu vyrazilo dych a trochu sa upokojil. Použila som ten hlas, čo som si trénovala práve na takéto situácie. Ako dobre, že sa to vydarilo.

Pomaly som pokračovala. Obeť už bola nablízku, ani o tom netušila.

Keď ma zbadala, pratala sa odtiaľ ako najrýchlejšie vedela. Ja sa nerada hrám s mojim jedlom. Žena prešla do tieňa. Konečne. Na to som čakala pekne dlho. Skočila som po nej. Jednou rukou som jej pridržala ústa a druhou podržala krk, lebo sa ma chcela zbaviť. Zhlboka som sa nadýchla a ona sa na mňa vyľakane pozrela. Vôňa jej krvi bola sladká.

Zľahka som jej prehryzla kožu na krku. Z posledných síl sa mi snažila vzoprieť, no neúspešne.

„Smola dievčatko, už si len ako potrava,“ zasmiala som sa, no ona to už asi ani nepočula.

Jej teplá krv mi pomaly tiekla dolu krkom. Vychutnávala som si ju pekne pomaly.

Konečne som skončila a to som už bola, na moje prekvapenie plná.

„Pôsobivé,“ povedal niekto za mojím chrbtom. Felix.

„ No, ja by som chcela vidieť teba ako spacifikuješ svoju obeť,“ znova som sa zasmiala.

„To by si sa asi nerada pozerala. By si sa ale pekne nasmiala. Asi tak ako ja pri tej tvojej vete,“ zmĺkol, lebo sa prezradil.

„Felix Volturi, to ste si ako mohli dovoliť?“ opýtala som sa.

„Ja? Sa lepšie pozri za seba,“ ukázal na niekoho, kto stál pravdepodobne za mnou. Len som prevrátila očami. No keď som sa otočila, tak tam stál Demetri.

„Žartujete, že? Prosím... “ prosila som.

„Ale Jane, nie nežartujeme. Bola si ale dobrá,“ povedal Demetri. Potom sme všetci chytili záchvat smiechu a pridal sa ku nam aj Alec, ktorý práve prišiel.

MillieCull

A ešte vás prosím o komentár, či má cenu pokračovať. Ďakujem. :)

Ešte by som mala takú malú prosbu. Keby ste TU dali takéhoto smajlíka. :)*

Ďakujem

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Jane Hudson Volturi 10. časť: