Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Ja to viem, Edward! 2. kapitola

07.10.2010 (08:00) • ACullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1217×

2. kapitola

Cesta z Volterry bola dlhá a namáhavá. Aspoň pre mňa. Všetky tie lety, jazdy autom a párkrát aj beh ma totálne unavili. Carlisle ma musel párkrát aj niesť. Bolo mi to trápne, no kvôli únave som neprotestovala. Po troch dňoch sme konečne dorazili do Forks. Keď jeho auto prechádzalo cez mesto, všetci naň pozerali ako na zjavenie.

„Prečo tak hľadia?” spýtala som sa.

„Bella, tu vo Forks sme ja a moja rodina noví. Berú nás ako novú atrakciu,” povedal a zasmial sa. Viezli sme sa ešte pár minút, no potom Carlisle zabočil na takmer neviditeľnú lesnú cestičku, ktorá nás viedla až k veľkej vile. Bola nádherná. Carlisle si všimol ako si ju prezerám a spýtal sa ma: „Páči sa ti?”

„Áno je krásna,” zašepkala som. Doviedol ma až do obývačky, kde zavolal celú svoju rodinu. Všetci zišli a s úsmevom ma zborovo pozdravili. Potom mi ich Carlisle predstavil. Tá malá - Alice - ku mne priskočila a objala ma.

„Bella, som rada, že si konečne tu. Počkaj, až spoznáš zvyšok,” mlela si stále. Zvyšok? Ich je viac? V tej chvíli som zacítila až veľmi známu vôňu. Nie, to nie je on. Veď je mŕtvy. So zdesením som sa pozrela na Carlisla. On iba prikývol a hlavou pokynul smerom ku schodom. Pomaly som sa otočila a uvidela som ho. Stál tam on. No nebol sám. Bola tam s ním iná upírka. Cítila som ako sa mi do očí tlačia slzy.

„Bella, toto je Edward a toto je Jenna,” predstavila mi ich Alice. Pozrela som sa na ňu. V očiach mala smútok. Poslala som jaj myšlienku.

„Alice, ty to vieš?“

„Áno, Bella, a je mi to ľúto,” poslala mi naspäť. Pozrela som sa opäť na Edwarda. Sledoval ma neurčitým pohľadom.

„Ahoj, Bella, ja som Edward, ale to už asi vieš,” povedal a podával mi ruku. Prijala som ju, a v tej chvíli mojim telom prešla zvláštna vlna energia. Okamžite som od neho ustúpila.

„Bella, čo sa deje?” spýtali sa ma všetci naraz, len Edward stál ohromene bokom aj s tou jeho Jennou.

„Ja... Ja neviem,” povedala som a v tej chvíli na mňa všetko doľahlo. Tie roky bez neho, toto všetko. Slzy sa preliali cez myslené hrádze a začali sa mi valiť po tvári. Kedysi dávno, keď bol Edward ešte človek, nič ho nedokázalo vydesiť tak, ako moje slzy. V tejto chvíli sa ku mne skláňali všetci. No... teda skoro všetci. Jenna stála čo najďalej odo mňa. Najbližšie pri mne bol... Edward? Dlaňami zotieral slzy z mojej tváre. Pozrela som sa mu do očí a dúfala, som, že ma spoznal, no mýlila som sa. Po chvíľke odskočil, tak ako som ja odskočila pretým a perami sa prilepil na Jennine. Bolelo to a všimla som si ako Jasper trpí. Zrejme má dar cítiť emócie. To by sa Arovi zišlo. Nie, takto uvažovať nemôžem. Sama som to tam nenávidela.

„Bell, chceš večeru?” spýtala sa ma Esme.

„Áno, pani Cullenová,” povedala som.

„Bells, tykaj mi. A môžeš ma volať aj inak,” povedala s úsmevom. Nevydržala som to a hodila som sa jej okolo krku.

„Ďakujem ti, mami,” zašepkala som a cítila som ako jej objatie silnie. V tej chvíli sa okolo nás obmotali iné ruky. Bolo ich viac. Pozrela som sa, kto to bol. Boli to Alice, Rose, Emmett, Jasper a Carlisle.

„Bella, som rád, že už Esme považuješ za svoju matku, a bol by som rád, keby si mňa považovala za svojho otca,” povedal s úsmevom. Môj úsmev sa viac rozšírila, a potom som sa už s Esme pobrala do kuchyne.

„Konečne mám ségru,” počula som Emmetta, ako sa radoval. To bude isto nejaký šašo. V tej chvíli sa do kuchyne prirútila Alice.

„Bella, konečne. Pôjdeme na nákupy a budeme robiť všetko spolu. Aj s Rose, samozrejme,” povedala a Rosalie v tej chvíli vošla ako na zavolanie. Usmiala sa na mňa, a potom ma spolu s Alice odtiahla do mojej novej izby, ktorú zariadili len pred dvoma dňami. Bola naozaj krásna. Alice už plánovala zajtrajšie nákupy, keďže je sobota. Do školy vraj pôjdem až v pondelok. Neviem prečo, ale Alice má niečo za lubom...

Ráno som vstala s čudným pocitom. V mojej novej izbe som cítila čudnú vôňu. Ako keby tu niekto v noci bol. Vôňa mi bola povedomá, no už takmer vyprchala. Bola som presvedčená, že tu niekto bol.

„Ahoj,” pozdravila ma Esme, keď som vošla do kuchyne.

„Ahojky, mami,” povedala som s úsmevom. Esme sa zatvárila veľmi šťastne. Vedela som, že je šťastná z môjho správania.

„Ahoj, Bells,” pozdravila ma Alice, keď vošla do kuchyne.

„Ahoj,” odzdravila som ju.

„Tešíš sa na nákupy?” spýtala sa nádejne.

„Jasné,” povedala som. Alice od radosti podskočila a vybehla kamsi hore. Zrejme šla za Rose, keďže som počula Emmettové protesty. Tomu som sa musela zasmiať. Bol to cvok. To viem isto. Alice sa prirútila do kuchyne spolu s Rose. Alice sa vyškierala ako blázon.

„Alice, čo je?” spýtala som sa nedôverčivo.

„Nič, len sa musíš prezliecť,” povedala zákerne. Doviedla ma do mojej izby a podala mi oblečenie, čižmy. Ostala som prekvapená. Toto chce na mňa navliecť? Keď som zbadala Alicin vražedný pohľad, navliekla som sa do toho. Keď sme schádzali dole, v obývačke stál Edward a Jenna. Keď ma Edward zbadal, zalapal po dychu a prekvapene na mňa hľadel. V myšlienkach som sa zaradovala. Keď sme vychádzali, cítila som na sebe Edwardov pohľad...

Ak sa vám to páčilo, nechcajte mi tu aspoň smajlíka...

Vaša ACullen...

Autor: ACullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Ja to viem, Edward! 2. kapitola: