Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » If only 28. kapitola - Pravý čas na záchranu

2.avey-Doznání


If only 28. kapitola - Pravý čas na záchranuTak, moje nové If onlyčko. Teraz sa dozvedáme, ako Riley zvláda hľadanie v daždi. Nájde Juliu? Alebo ona jeho? Viac dolu... :)

28. kapitola – Pravý čas na záchranu

Dážď padal v ťažkých kvapkách na moju letnejšiu bundu. Pripomínalo mi to jednu temnú noc, na ktorú som sa snažil zabudnúť už celé dlhé mesiace. Seattle... Kiežby to tak dopadlo inak. Inak...

Zatvoril som oči a pobehol som k Juliinmu domu. Zazrel som Matthewa Sheridolla, ako sa zúfalo obzerá po dome, vyvoláva asi policajnému náčelníkovi, a na tvári mu panuje ustarostený výraz. Podišiel som až k prahu domu, aby som zacítil Juliinu vôňu, no kvapky dažďa sa postarali o to, aby kokosová vôňa opustila aj dvere, odkiaľ musela isto vyjsť. Nič... O chvíľu sa ku mne rútil jej strýko, obliekal si nemotorne a hekticky dlhú vetrovku. Radšej som sa schoval za kríky, predsa len by nebol nadšený, keby ma tu videl. Nasadol do auta a so škripotom kolies odišiel pravdepodobne do nemocnice.

Povzdychol som si. Zaťal som zuby a snažil sa aspoň zachytiť kúsok jej pachu. Hocičo. Ale neúspešne. Nezostávalo mi nič iné, než sa hrať na detektíva.

Ale dážď mi naozaj všetko sťažoval. Rozhliadal som sa po okolí. Dúfajúc, že neurobila nejakú hlúposť. Ach, Stewensonová, kde je ti koniec?!

Chladný vietor mi rozfúkaval mokré vlasy, ak je vonku, tak je jej určite príšerná zima. Spomínal som na to, ako som ju prvýkrát uvidel. Ako ma ohromila jej vôňa v nemocnici a ako mi Edward pevne stisol ruku, aby som sa udržal... Vlastne, to nebolo prvý raz... Zbadal som ju, tiež v jeden z mojich osudových dní. Keď mi Edward otvoril oči... Oslobodil ma od nej. Od Victorie...

Bola vtedy v bielom altánku neďaleko väčšieho domu osamote. Šiel som tam z nejakého lesa. A vo Forks je ich teda dosť. Je možné, aby bola tam? Ale ktorý dom to len bol?

Pustil som sa do malej lesnej cestičky za Juliiným domom. Malá a tichá... Ako Juliina povaha. Mám taký pocit, že to bude táto... Šiel som radšej pokojným ľudským krokom. Hoci mi to počasie nezľahčovalo, hľadal som pach jej tela a mal som pocit, že som niečo povedomé zacítil. Les postupne hustol, tak ako aj jej vôňa naberala na intenzite. Musí byť blízko.

Spoza ihličnatých stromov vykukol povedomý rozsiahly dom, moje citlivé uši začuli ženský plač.

„Julia!“ zareval som do temna. Rozbehol som sa k zadnej časti domu a tam vytŕčal biely altánok. Na jednej lavičke sedelo dievča, ktorej dážď zmáčal vlasy, slzy zahlcovali jemné oči a jej vzlyky pretínali ticho okolitého sveta.

„Julia!“ povedal som o čosi pokojnejšie, no nepozdvihla svoj zrak na mňa. Pribehol som k nej a sadol si vedľa. Jej vôňa sa miešala s vodou a bola ešte krajšia než kedykoľvek predtým.

„Julia,“ hlesol som potichu i pohladil ju po chrbte. Vtedy sa na mňa pozrela, svoje uplakané oči však okamžite skryla naspäť pod ruku, nervózne sa pomrvila, až ma nakoniec objali jej horúce ruky okolo pása.

„Ach, Ray!“ potichu vzdychla. A ja som pocítil, ako sa chveje od zimy. Možno to bolo mojím telom, ktoré zvierala v náručí alebo nepriaznivým počasím. Musel som ju trošku odtrhnúť od seba a prehodiť na ňu aspoň svoju bundu, aj keď premočenú, no stále lepšie než jej tenká nočná košieľka. Jej vôňa mi silno udrela do nosa, zaťal som ruky v päsť a zadržal dych.

„Už je dobre, ššt!“ začal som ju tíšiť, no jej slzy neutíchali. „Čo sa ti stalo?“ musel som sa spýtať, a tým som si vyčerpal všetok kyslík.

„Ja,“ opakovala pomedzi vzlyky, hlavu zakláňala dozadu a dopredu, až sa nakoniec rozhodla pozrieť sa mi do tváre.
„Mala som sen, zlý sen,“ šepla i čiastočne sa upokojila. Svoje ruky presunula na môj chrbát a neprimerane sa ku mne tlačila. Prsty mi zarývala do kože príliš kŕčovito, že som nechápal, kde sa v nej berie taká sila.
Nadýchol som sa, opäť tá kúzelná vôňa, čo ma prinútila myslieť ako upír. Zaťal som zuby, toto sa dobre neskončí...

„Čo sa ti snívalo?“ hlesol som pridusene.

„O rodičoch...“ Zamyslela sa. „Ako si ma tu našiel?“ To, že sa upokojila, spôsobilo, že začala myslieť racionálne, a tak sa začala aj vypytovať.

„Počul som, že si sa stratila, mal som o teba strach, musel som ťa ísť hľadať, nedalo sa inak, potreboval som vedieť, že si v poriadku. Otec začal myslieť iba na to najhoršie, že ťa uniesli. Proste som musel...“ Aj ja sám som bol prekvapený zo svojich slov, ani nie z ich významu, skôr z toho, ako úprimne znejú.
Čo to so mnou robíš, Julia Stewensonová? spytoval som sa sám seba v mysli.

Uslzené, no stále prekrásne zelenomodré oči, pozerali do tých mojich. Ja som tajne dúfal, že nevidia, aký lačný som po krvi a tiež, že šošovky zlatohnedej farby fungujú dokonale i zakrývajú krvavú červeň, poprípade temný uhol, ktorý by som bez nich mal.

Pozdvihla ľavú ruku, aby si ňou utrela kvapky slanej vody z líc, potom ruku presunula na moju bradu, jemne mi prešla po jej konci, zatvorila oči a svojimi perami sa priblížila k mojim. Opatrne som sa k nej nahol i prekonal tú drobnú vzdialenosť medzi nami.

Potreboval som cítiť jej blízkosť, jej teplo na vlastných perách. Pocity, čo sa vo mne miešali, boli také nejednoznačné a popletené. No víťazila túžba... Chcem jej krv, chcem jej bozk, chcem, aby táto chvíľa trvala naveky... Zrazu všetko dávalo zmysel...

Zacítil som prudké odstrčenie a potom ten divný zvuk, čo sa vydral z Juliinho hrdla. Chaoticky pohadzovala rukami, potom si nimi oblapila hrdlo. Svaly sa jej prudko napli, dusila sa... Môžem za to ja?

„Julia? Čo je ti?“ pýtal som sa jej. Vzdialil som sa, aby mal viac priestoru, no jej stav sa nezlepšoval, ba naopak.

„Nemôžem dýchať,“ vykoktala zo seba. Híkala, napínala všetky svaly brucha, lapala po vzduchu.

„Neboj sa, všetko bude v poriadku!“ ubezpečil som skôr seba, než ju. Vzal som ju na ruky, na to, že bola uzimená, sa na jej čele objavovali kvapôčky potu. Dýchanie mala tiché, ale tie zvukové hlasné fenomény mi naháňali strach. Musel som rýchlo jednať. Je mi jedno, kto ma uvidí, kto si uvedomí, že nie som človek, aké riziko teraz konám, no upírskou rýchlosťou som bežal k nemocnici, rozrazil vchodové dvere a kričal o pomoc snáď hlasnejšie než Julia.

Okamžite k nám pribehla sestra aj s Juliiným strýkom, položil som ju na lôžko a oni Juliu odvážali hneď do prvých dverí naľavo. Išiel som za nimi, no Carlisle ma zastavil svojou rukou.

„Má záchvat, musíme jej do pľúc vhnať kyslík.“

„Aký záchvat?“ nechápavo som sa opýtal.

„Má strednú formu astmy. Ty si o tom nevedel?“ Nadvihol obočie.

„Nie! A nemohol si mi to povedať? Ktokoľvek z vás?“ zvýšil som hlas i pozrel vyčítavo na svoju rodinu. Ich pohľady smerovali na mňa, jedine Alice sa tvárila previnilo, ostatní sa čudovali. Bohvie čomu...

„Bude v poriadku?“ nevrlý tón sa odo mňa nevytrácal, bol som nahnevaný, ale Carlisle ma upokojil svojou rukou a vľúdnym pohľadom.

„Áno, priviezol si ju včas. Videl ťa niekto?“

Mierne ma zaskočil svojou otázkou.

„Neviem, je to možné, ale považoval som jej život za dôležitejší, než naše tajomstvo, ak bude potrebné, tak odídem,“ dokončil som takmer nečujne, no Alice ihneď k nám pribehla, postavila sa pred otca, svoje veľké oči uprela na mňa a svoj strach vôbec neskrývala...


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek If only 28. kapitola - Pravý čas na záchranu:

 1
5. terra
29.07.2011 [22:29]

Emoticon

4. ema
29.07.2011 [13:27]

Emoticon Emoticon

29.07.2011 [10:45]

DeedeeRiley je tak úžasný, jak se o ní stará. Jen doufám, že bude opravdu v pořádku. Krásná kapitola Emoticon Emoticon Emoticon

29.07.2011 [10:32]

ada1987 Emoticon Emoticon Emoticon rychle pokracko!

1. lulu
29.07.2011 [10:24]

Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!