Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » If only 23. kapitola - Veľký tresk

If only 23. kapitola - Veľký treskV tejto kapitolu tu máme očakávanú svadbu, tanec, zábavu, prípravy. Avšak leto sa kráti, a tým sa aj končí brigáda v nemocnici... Riley sa pomerne slušne drží medzi ľuďmi, až na jednu výnimku. Čo všetko sa zomelie, sa dozvieme v tejto dlhej kapitole...

23. kapitola – Veľký tresk

 

„Čo si robila? Zostala si hore celú noc?“ zasyčala Alice vyčítavo k Belle.

„Skoro,“ odpovedala jej. Musel som sa pousmiať. Mala menšie kruhy pod očami, nič závažnejšie.

„Dúfam, že nezaspíš pri svojej dnešnej hlavnej replike, Bella!“ rypol som si posmešne. Alice sa na mňa pohoršene pozrela s nadvihnutým obočím.

„Emmett na teba nemá dobrý vplyv,“ zahlásila. Venoval som im krátky úsmev.

„Trochu úcty, Riley, o desať hodín budem tvoja sestra,“ prehlásila víťazoslávne Bella.

„Aj jedna z nás,“ hlesol som i objal svoju budúcu sestru okolo ramien. Odprevadil som ju k autu.

„Už sa vrátil?“ spýtala sa. Vedel som, že myslí Edwarda – koho iného.

„Neboj sa! Len ťa nesmie vidieť pred svadbou – tradícia.“

„Tradícia!“ vydýchla Bella.

„Ale no tak! Sama vieš, že Edward je zo starej školy,“ snažil som sa uistiť ju výhovorkami na adresu Edwarda. Tri míle cesty lemované svetielkami so saténovým bielymi mašličkami, na ktorých som včera pracoval spolu s Esme. Bella sa neisto pomrvila na sedačke.

„Maturitná výzdoba?“

Prevrátil som oči.

„Hej! Pracoval som na tom ja! Mal som sa ísť s ostatnými zabávať, ale ja som to tu pre teba chystal, nejaké slovo vďaky by neuškodilo! Len počkaj, čo ťa čaká vo vnútri...“

„Riley! Neprezraď jej zasa všetko!“ okríkla ma Alice. „Uži si tohto, pretože výzdobu v dome ešte nesmieš vidieť.“

„Prečo?“ opýtali sme sa jednohlasne. Alice sa len zachichotala.

„Chcem, aby si bolo ohromená, keď budeš schádzať po schodoch,“ pokračovala zasnene.

Každý detail bol premyslený. Zaparkovali sme v garáži a pri vstupe do domu, Alicine ruky boli priložené na Belliných očiach. Alice naozaj nechcela, aby unikol čo i len kúsok z jej senzačnej výzdoby.

„Čo je to?“ spýtala sa Bella analyzujúc vôňu, ktorá sa nám rozliehala po dome.

Alice prebehol na tvári úsmev.

„Riley, už ťa nebudeme potrebovať, bež si po oblek!“

„Ja ho mám predsa tu!“

„Ray!“

Odvrkol som si. Teraz mi bolo Belly skutočne ľúto. Ona, šaty, svadba, plus Alice. Nepríjemná kombinácia. Pobral som sa do kuchyne, kde Esme vykladala misy s jedlom.

„Bella sa už pripravuje?“

„Áno, Alice ju má v moci!“ Zasmial som sa.

„Ach, Riley!“ povzdychla si matka.

„Môžem ti pomôcť?“ ponúkol som sa. Esme prikývla. Ukladal som kúsky šunky do roličiek. Ľudské jedlo je naozaj odporné!

„Ako toto môže niekto jesť?“ S odporom som ukladal syr po bokoch a s nechápavým výrazom hľadel na stravu ľudí.

„Nehovor mi, že ty si v živote nejedol šunku!“

„To bolo dávno!“ protestoval som.

„Nie tak dávno ako ja...“ Zamyslela sa. Nechcel som, aby spomínala na svoj minulý život. Ako veľmi túžila po dieťati, ktoré jej osud vzal. Zobral som plátok a poobracal som si ho v rukách. Jedlo, obyčajné jedlo.

„Mama!“ Hodil som kúsok po nej. „Postreh!“ Zasmial som sa. Nestihla to zachytiť, a tak jej kúsok skončil v medových vlasoch.

„Riley!“ Zasmiala sa tiež.

„Menší vtip. Ako vraví Alice – Emmett na mňa nemá dobrý vplyv,“ povedal som na svoju obranu.

„Budem musieť súhlasiť. Dnes bude veľký deň. Mala by som sa ísť pripravovať.“

„A čo ja?“ žalostne som vykríkol. „Ja to nepotrebujem deväť hodín pred veľkým treskom. O dvanásť minút som hotový.“

„Veľký tresk? Máš niečo s Emmettom v pláne?“ Nedôverčivo na mňa hľadela.

„Nie, len už konečne bude Bella Cullenová. Teším sa a asi preto je to pre mňa veľký tresk. Chápeš, Bella, Edward – spolu. A ja s vami. Jedna rodina. Dobre, kecám z cesty...“

„Ale kdeže, my sme radi, že to takto vnímaš.“ Tvárou jej prebehol súcitný úsmev. Deň odo dňa svoju rodinu mám stále radšej.

Chvíľku bolo príjemné ticho. Mlčať s Esme bolo neporovnateľne hrejivejšie než s ktorýmkoľvek iným človekom na svete. Alebo upírom.

„Idem sa chystať, aj ty by si sa mal,“ riekla mama. Pohladila ma po ramenách a zmizla vo dverách.

Poslúchol som. Moja prerobená útulná izba skrývala obrovský šatník, kde sa pýšil oblek podľa vkusu mojej sestričky. Obliekal som sa ľudskou rýchlosťou a trápil sa so zapínaním gombíkov na košeli. A to som ešte nevedel uviazať motýlika. Kravata by sa mi páčila viac. No keď má Edward, musím mať aj ja. Také menšie spoločenské pravidlo.

Potom som na seba prázdne hľadel v zrkadle. Nič som nemohol robiť. Ešte by som aj niečo pokazil. Páni sa ešte nevrátili. Čakanie na nich bolo príšerné. Nech už začne ten veľký tresk. Ak by som šiel za Bellou, Alice by ma asi zabila, s Rosalie sa nechcem rozprávať, hoci by som mal a Esme potrebuje čas, aby na svadbe nejako vyzerala. Čo robí otec? Išiel po Bellinu matku. Čo robím ja? Nič... Zabíjam svoj nekonečný čas. Myslel som si, že je úžasné žiť navždy, no ak nemám nejakú aktivitu, príde mi to doslova zbytočné. Zodvihol som sa z postele i naposledy pozrel na svoj odraz. Nedostatočne uviazaný motýlik bol jediný, ktorý sa nestotožnil s mojím výzorom.

Vyšiel som zo svojej izby, aby som sa pokochal našou výzdobou. Začul som klopkanie opätkov. Žeby už boli všetky hotové?

Otočil som sa priamo na Rosalie v lesklých dlhých strieborných šatách s jemnou korunkou na zlatých vlasoch. Cítil som, ako mi spadla sánka. Bola naozaj nádherná, až na jej odmeraný chladný výraz.

„Ako to vyzeráš?“ riekla pomerne nahlas. „Chceš im to tu všetko skaziť?“

Zarazil som sa. Ničoho som sa nedotýkal, nič som nespravil, až na... toho prekliateho motýlika.

„Nechcem, len to neviem viazať,“ hlesol som napokon a mal chuť zahrabať sa pod čiernu zem.

„Poď sem!“ prikázala. Neisto som podišiel k nej. Hlavou mi začali víriť rôzne myšlienky.

Svoje prsty šikovne preplietala, až sa na mojom krku ocitol pekný motýlik.

„Vďaka,“ slušne som poďakoval i usmial sa na ňu.

„Sme rodina, to sa bežne v nej robí,“ odpovedala mi nepríjemne. Akoby sa váha slov strácala nad jej nevraživým tónom. Akoby to bola len naučená veta, obyčajné bezvýznamné slová.

„Pôjdem pomôcť Belle.“ Prudko sa odvrátila odo mňa. Sledoval som jej ladné pohyby. Párkrát som aj pokrútil hlavou, aby som sa zbavil jej obrazu v mojej hlave. Nechcem porušiť sľub, ktorý som dal Emmettovi. Konečne sa náš vzťah trošku urovnal a ja sa správam neprimerane. Kiežby vypukol ten veľký tresk...

Už tri hodiny si vo svojej izbe hádžem loptičku o stenu. Bezmyšlienkovite... Konečne som začul ich hlasy. Edward, Emmett a Jasper! Aleluja!

„Tu to teda vyzerá,“ ironicky poznamenal Emmett. „Riley, chýbal si nám! S nimi nie je skoro žiadna sranda.“

„To hej! Inak, čo prípravy? Nech sa za vás nemusím hanbiť, nahoďte sa. O chvíľu nastane veľký tresk!“ podpichol som svojich bratov. Tí mi vracali úškrny.

„Máš pravdu, teraz si ty ten najväčší fešák, no nie na dlho, bratku!“ povedal Emm. Všetci sa pripravovali a ja som mal opäť voľné dolné poschodie. Ani neviem, kedy sa pri mne zjavila Esme a tiež aj niektorí hostia. Dvere sa plnili ľudskou vôňou. Prestal som ich počítať, keď som zbadal Matthew Sheridolla so svojou neterou Juliou Stewensonovou. Julia mala vlasy zopnuté v elegantnom drdole. Nestihol som ísť za nimi, pretože Carlisle prišiel spolu s Bellinou matkou a jej snúbencom. Zdvorilo som sa im predstavil. Otec na mňa hrdo hľadel. Aj jemu sa zrejme páčil môj nový oblek.

Bellina mama s radosťou videla svoju dcéru, ktorá bola naozaj krásna. Vlasy, šaty, líčenie... Alice spravila zázrak – menom Bella. Všetko tu bolo naozaj skvelé, dokonalé, perfektné... Už to začne... už... už... Konečne!!!

Rosalie sa ujala klavíra. Wagnerov tradičný pochod. Alice, ako hlavná družička, vyšla prvá, po nej Bella a Charlie s kyticou ruží schádzali schody smerom dolu. Všade naokolo sa ozýval šepot hosťov obdivujúc našu nádhernú nevestu. Bella opatrne a bezpečne zliezla po zradných schodoch. Nečudujem sa jej reakciám, pri jej šťastí. Bella vyzerala ohromene. Asi to bolo tým altánkom, možno počtom hostí, ktorý sa tu vzali bohvie odkiaľ, možno Edwardom, ktorého tvár bola odovzdaná len tej Bellinej. Z ich pohľadov bola cítiť čistá láska, ktorú som im závidel. Keď sa ich ruky stretli, dokonca som sám cítil ich záhadné spojenie, po ktorom túžim z celého svojho mŕtveho srdca.

Celý obrat bol romantický, Atmosféra bola nežná, harmonická, ako celý manželský pár. Nevnímal som slová, len tie pocity. Ich dlhý ľúbezný bozk... Až ma prebral z potlesk obecenstva. Potom sa k novomanželom nahrnuli všetci s gratuláciami. Musel som si počkať, kým na mňa prišiel rad. So slovami – „to najlepšie na koniec,“ som zaželal svojej rodine len to dobré.

Zastavil som sa pri Alice, ktorá bola hrdá na svoju prácu. Vonku sa zotmievalo a svetielka svietili ako hviezdy na nebi.

„Bol to naozaj veľký tresk, však?“ začala Alice a ja som sa len pousmial.

„To áno. Ak budem mať ja svadbu, chcem ju mať presne takúto istú, lebo inú by som si ani nevedel predstaviť,“ povedal som.

„Hm... Tento staromódny štýl sa k tebe nehodí, navrhla by som ti niečo modernejšie, ale stále vkusné, ten altánok by mohol zostať, no ten solventný štýl, ktorý je typický pre Edwarda sa k tvojej povahe nehodí, chcelo by to...“

„Alice, až keď príde na lámanie chleba...“ prerušil som jej rozplývanie.

„Samozrejme!“ potvrdila. Pozrel som sa na pár. Približovali sa k nim ľudia tmavšej pleti. Chlapec mohol mať asi pätnásť rokov, muž na vozíku mal najlepšie roky za sebou a dáma, ktorá ich sprevádzala, nemohla byť o veľa mladšia.

„Kto je to?“ spýtal som sa Alice s pohľadom nalepeným na nich.

„To sú Seth a Sue Clearwaterovci s Billym Blackom. Žijú v rezervácii.“

„Sú teda aj vlci?“

„Seth sa premenil, jeho sestra tiež, no Sue nie. O Billym neviem. Najhoršie je, že neviem, ako sa rozhodnú vlci, nevidím ich budúcnosť...“ bezmocne priznala.

„A tamto?“ Ukázal som na skupinku upírov.

„Kmeň z Denali – naša vzdialená upírska rodina. Tanya, Kate, Carmen a Eleazar.“ Postupne mi ukazovala každého z nich.

„Aha...“ Začal som premýšľať nad láskou. Pozoroval som upírky a v hlave sa mi zrodil nápad, aby som sa prihovoril jednej z nich.

„Ray, prosím ťa, pozri sa na hudbu, je čas rozprúdiť zábavu,“ pobádala ma Alice. Nepochopil som jej oslovenie. Málokedy mi ona vraví Ray. Asi je tu veľa ľudí alebo som ju zasa nejako naštval.

Išiel som sa pozrieť na hudobnú vežu. Cédečká boli nachystané, stačilo ju len zapnúť, hlasitosť bola v primeranej hladine. Pomalé harmonické tóny sprevádzali miestnosť a všetci sa nahrnuli k neveste i žiadali ju o tanec. Ja si asi počkám.

Moje oči o pár minút spočinuli na hnedovláske rozprávajúcou sa s Rosalie. Emmett sa okolo nich motal, no keď mi spopod frézií, pomarančov, ruží a ľalií udrela aj vôňa kokosu, mal som jasnú predstavu, o koho sa jedná. Vyzerala naozaj krásne. Jej šaty boli tyrkysové s ligotavou sponou v okolí dekoltu. Emmett vyzval svoju Rosie k tancu. Julia sa obzrela za tanečnými krokmi mojich súrodencov. Vtedy sa naše pohľady preťali a nesmelo mi zakývala pravou rukou. Usmial som sa i hlavou pokynul na pozdrav. Chvíľu sme sa na sebe dívali.

„Ray, vezmi ju tancovať,“ navrhol mi otec. Nechápavo som sa na neho pozrel. Díval sa na mňa milo, zhovievavo. Mal by som sa z toho nejako vykrútiť.

„Ja pôjdem najskôr s nevestou...“ zahovoril som situáciu. Zmizol som v dave ľudí.

V okolí páriku sa ponevieral zakaždým niekto. Priblížil som sa so záujmom o tanec. Edward by mi Bellu prenechal s oveľa väčšou dôverou, než blonďavému chlapcovi, ktorému div nevyskočili oči z jamiek, tak túžobne hľadel na Bellu. Nakoniec som si tanec vybojoval.

„No, pani Cullenová, ako sa vám zatiaľ darí?“ začal som konverzáciu.

„No, Riley, ak by si ma držal jemnejšie, tak aj lepšie.“

„Prepáč, neuvedomil som si svoj stisk.“

„Robím si z teba žartíky, nie som predsa z cukru a držíš ma prijateľne. Neboj!“ zahnala moje obavy.

„Aspoň mi Edward dnes neodtrhne hlavu!“ prehlásil som vtipne.

„Neurobil by to, to vieš sám. Ach, Ray, počula som o Alicinej vízii!“ Bella sa pousmiala.

„Ako je možné, že ty o nej vieš a ja nie?“

„Aj by som ti povedala pravdu...“

„To nech radšej neskúšaš!“ výhražne sa ozvala Alice, keď k nám pritancovala spolu s Jasperom.

„Ale bojím sa jej! Ona je všade!“ dokončila so šepotom. Musel som sa zasmiať. Je pravdou, že Alice je takmer všade.

„A čo Julia? Už si s ňou tancoval?“

„Prečo ma posielate všetci tancovať s ňou?“ povzdychol som si.

„Pretože to chceš, Riley!“ ozvalo sa spoza môjho chrbta. Tento krát Edward s Esme.

„Vy ste sa nejako dohodli?“ Zízal som na nich, ale ich tváre sprevádzali len jemné úsmevy.

„Nebuď taký podozrievavý a za jeden tanec nič nedáš! Choď!“ pobádala ma Bella.

Julia stála s drinkom v ruke a hľadela na veniec.

„Ale mal by si si pohnúť. Ten blondiak ju chce požiadať tiež!“ opäť vševediaci hlas Edwarda.

„Pani Cullenová, ospravedlňte ma, chcem si zatancovať so slečnou Stewensonovou. Ďakujem za tanec.“ Pobozkal som jej ruku, na čom som uvidel červeň v jej lícach. Ucítil som, ako sa moje ústa plnili jedom, keď som sa priblížil k Bellinej pokožke. Nechcem už krv. Nie! Teraz som zneistel. Čo ak sa neudržím alebo to nezvládnem? Juliina krv je iná než ostatné. Ja...

„Nič sa nestane, bude to len tanec!“ presviedčala ma Alice. Veril som jej víziám, ale neveril som sebe.

„Choď!“ prikázal panovačne Edward. Dôverujú mi viac než ja sám. Nadýchol som sa i vykročil.

„Slečna Stewensonová, smiem prosiť o tanec?“ Úctivo som sa uklonil i nastolil svoju ruku. Čakal som len na jej gesto, po prípadne na jej odpoveď. Ucítil som len teplo z jej ruky. Prešla mnou podivná energia, ako v ten prvý deň. Opatrne som ju schytil do tanečného postoja. Začali sme sa hýbať a jej oči smerovali do mojej tváre, no ja som nemal odvahu, zodvihnúť zrak zo zeme.

„Máte krásne vyzdobený dom,“ konverzáciu sa pokúsila nadviazať Julia.

„Alice sa angažovala, veľmi ju to baví a ja som pomáhal,“ hrdo som sa pochválil.

„Podarilo sa. Bella je naozaj okúzľujúca, všetko je...“

„Perfektné, presne to sa na Alice hodí,“ prerušil som jej rozplývanie. Pozrel som sa do zelených očí, ktoré sa upierali na výzdobu a potom skočili naspäť ku mne.

Úsmev sprevádzal jej jemné pery. Musel som zadržať dych, vôňa jej krvi mnou prúdila ako droga, ktorú nebudem môcť mať. Tak veľmi ju chcem...

„O týždeň sa nám končí brigáda v nemocnici, bude mi smutno...“

„Už? To je skoro... Ale budeme chodiť všetkých navštevovať. Pani Veanová mi sľúbila kurz  vyšívania.“ Hlúposť! No tak, Riley! Sústreď sa a hovor rozumne!

„Vyšívanie?“ vyšlo z jej úst.

„Áno, vždy som to chcel vedieť.“ Idiot! To som to nemohol nejako zahovoriť? Zachichotala sa.

Ďalej som bol radšej ticho. Oči som upieral na jej tvár a analyzoval jej jemné črty. Nesmelý úsmev bol jeden z hlavných znakov sprevádzajúci jej povahu. Cítil som jej omamnú vôňu i jed, čo sa vo mne hromadil. Teplo sa z nej šírilo, jej horúca ruka v tej mojej ma doslova pálila.

„Ďakujem za tanec,“ prehovorila, keď skončila pieseň. Sám som si neuvedomoval, že už je koniec. Pustil som ju.

„Nedáme ešte jeden?“ navrhla mi.

„Práve som sa chcel spýtať to isté.“ Konečne normálna veta. Dokonca si myslím, že som aj trochu zapôsobil.

„Toto je rýchlejšie, to naše húpanie sa zo strany na stranu sa asi za tango nebude považovať,“ riekla s menším úškrnom.

„Nevadí, je čas tu rozprúdiť zábavu...“

„Nemyslím si, že je to dobrý nápad, pretože nie som veľmi dobrá tanečníčka,“ riekla zahanbene.

„V poriadku, zatancujem to za oboch.“

„Bojím sa ťa,“ odpovedala mi s ironickým podtónom.

„To by si sa mala...“ Zamyslel som sa nad tým, čo robím. Ale ako povedala Alice – je to len tanec...


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek If only 23. kapitola - Veľký tresk:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!