Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I Love You, forever - 20. Všetko sa raz skončí

25.02.2014 (07:15) • VictoriaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 2048×

20. Všetko sa raz skončí

„Bella, usmievaj sa. Zajtra je tvoj veľký deň.“ Dobiedzala do mňa Sulpicia. Prehodila mi priesvitný závoj cez vlasy a pozrela sa na mňa do zrkadla. Predvečer mojej svadby som mala stráviť rozlúčkou zo slobodou, ale podľa Ara som to nepotrebovala. Miesto toho som si ešte posledný krát skúšala šaty, mama mi robila masku a česala vlasy. Bolo príjemné tráviť s ňou večer pred popravou, pretože presne to sa zajtra stane. Aro ma definitívne odsúdi do ďalšieho pekla, ktoré – ako sa za posledné dni zdalo – bude oveľa horšie, než to vo Volterre.

Devin sa ku mne správal ako ku koňovi, ktorého mohol bičovať, až kým ho nebude poslúchať. Ani raz ma neudrel, no jeho slová na mňa mali rovnaký dojem. A predstava, že s ním budem od zajtra zdieľať jeden život bola neúnosná. Preto som sa nemohla usmievať do zrkadla, aj keď by to Sulpiciu veľmi potešilo. Miesto šťastnej nevesty zo mňa bola mramorová socha bez citov.

„Matka, som rada, že si so mnou bola, keď mi Aro ubližoval,“ poďakovala som sa tak nečakane, až to Sulpiciu rozcítilo a objala ma.

„Vždy tu pre teba budem, zlatíčko,“ šepla mi do vlasov. Ak by upíri mohli plakať, rozplakala by sa.

Opätovala som jej objatie a poslala ju preč. Chcela som si už konečne zložiť tie putá bielej látky, ktoré obopínali moje telo a dusili ho. Nemala som poňatie, ako zvládnem zajtrajší ceremoniál. Vedela som len, že neskolabujem, aby som Arovi urobila radosť. Nie, budem kráčať so vztýčenou hlavou až k Devinovi a potom s ním spečatím svoj osud. A v noci budem povoľná. Nebudem sa brániť, nebudem kričať. Všetko prebehne ako pri zamilovanom páriku. Presne tak, ako si to Aro želá.

Možno pri inej príležitosti, pri inom ženíchovi, by som svoje šaty milovala a pripadala by som si ako princezná z rozprávky. Biela jemná látka dopadala na zem a rozprestierala sa mi okolo nôh. Šaty boli s obnaženými ramenami bez ramienok, s úzkym pásom tvoriacim korzet zdobený perlami do kvetín a listov. Šaty som vyberala spolu so Sulpiciou a Alice. Vlastne ich vyberali oni dve, pretože ja som sa na bielu látku nemohla ani len pozrieť.

Zložila som si závoj a rozpustila vlasy. Prehodila som ho na operadlo stoličky a ľahla si na posteľ. Sledovala som baldachýn snažiac sa z hlavy dostať všetky zlé myšlienky, ktoré mi posledné dni blúdili hlavou. Posledné dni som sa pokúšala vytvoriť si alternatívny vesmír, v ktorom by som nebola otrokom svojho otca a žila si podľa seba. Vytvorila som v ňom Edwarda, ktorý ma nadovšetko miluje a ktorý by ma nikdy nezradil. Bol v mojom svete, pretože on bol prvý ku ktorému som po čase začínala cítiť lásku. Prvým a posledným. Zaprisahala som sa, že už sa v živote tak nespálim, no aj napriek tomu bol tam. Žil so mnou v malom domčeku pri pláži, so mnou a našou dcérou Samanthou. Tí dvaja si perfektne rozumeli a aj keď nebola pokrvná, obaja sme ju milovali ako svoju vlastnú. A Edward chcel mať so mnou ďalšie deti. Hovoril, aby sme spravili bračeka Sam a ja som nenamietala. Aj keď sme nevedeli čo vznikne spojením dvoch poloupírov, možno človek, možno ďalší poloupír alebo monštrum. Toho som sa bála najviac, ale chcela som to risknúť. Chcela som mať dieťa.

„Bella,“ zavolal na mňa niekto z hradu. Nespoznala som hlas, ale prebudilo ma to zo snenia. A skôr, ako som začala hľadať tú osobu, napadla ma myšlienka, či budem a hlavne či vôbec chcem mať dieťa s Davinom.

„Nič také,“ prirútila sa ku mne do izby Alice. „Nedovolím ti mať dieťa s ním,“ odpovedala na moju otázku a jedným rýchlim pohybom ma vytiahla z postele na nohy.

„Čo tu robíš?“ chcela som vedieť. Aj keď ma oveľa viac zaujímalo, prečo tak strašne smrdí akoby sa kúpala v kanáli a je zadýchaná. Upíri sa predsa nemôžu zadýchať alebo áno?

„Och, dočerta, svadobné šaty. Ale nemáme čas ti ich prezliecť, nevadí, poď!“ zavelila a vytiahla ma von z izby. Bežali sme po chodbe ku schodom.

„Alice, kam to ideme? A čo je s mojimi šatami?“

„Len mi dôveruj, Bella, a na nič sa nepýtaj. Zajtra žiadna svadba nebude,“ vyhlásila, čo ma úplne šokovalo. Bežali sme ďalej po točitom schodisku, šaty sa mi sťahovali okolo nôh a zabraňovali dlhším krokom. Čakala som, že čo chvíľa spadnem, alebo za nami budem počuť Arove stráže. Nič z toho sa však nestalo. Jane s Alecom, ktorý za mnou posledné dni chodili ako poslušný psíkovia, sa kamsi vyparili a ani Edward nikde nebol. Vetrila som v tom pascu.

 S Alice sme sa dostali až na prízemie a potom ma ťahala na ďalšie schodisko, ktoré videlo k hradbám na severnej strane mesta.

„Alice, budú tam stráže,“ snažila som sa ju varovať. Alice ma však nepočúvala. Vykopla dvere a obe nás ovial chladný vietor, ktorý tu hore vládol. Pred nami sa objavila úzka cestička, ktorá viedla medzi dvomi hradbami a na nej traja upíri. Všetci traja ostali prekvapený, dokonca aj Alice.

„Nemali tu byť,“ zašomrala popod nos a vrhla sa proti nim. Prekliala som svoje šaty, ktoré mi bránili vo vykopávaní nôh alebo skákaní a pustila sa do boja s tretím upírom. Využila som svoju schopnosť a vyčerpaného ho poslala k zemi bez akejkoľvek známky života. Potom som pomohla Alice a keď už bol ďalší na zemi a ďalší dotrhaný na kusy, Alice ma opäť vzala za ruku.

„Musíme sa ponáhľať,“ kričala cez dujúci vietor.

„Ale kam to ideme? Alice, vysvetli mi to!“ tentoraz som skríkla ja a prudkým pohybom ju zastavila. Párkrát sa nervózne obzrela a prešliapla.

„Nemám čas ti všetko vysvetľovať, ale potrebujem, aby si mi verila. Snažím sa ťa zachráni, Bella, tak, prosím, poď!“ pokúsila sa ma potiahnuť, ale ja som stála ako zapustená do zeme.

„My? Koho tým myslíš?“

„Ja, Jasper, Edward, klany...“

„Edward?“ To bol jediné, čo som dokázala vnímať. Náhle som si vytrhla ruku z Alicinej a ustúpila. „Je to trik. Nemala si mu veriť, Alice. Edward ťa podviedol.“

„Nie, Edward nie je taký, ako si myslíš. Môžeme mu veriť,“ povedala a natiahla ku mne ruku. Ja som však zavrtela hlavou.

„Neviem o čom mu ide, možno chcel odhaliť upírov, ktorí mi už predtým pomohli v úteku, ale ver, že dôverovať mi už nikdy nebudem. Alice, musíme sa vrátiť.“

„Čože? Nie!“ namietala.

„Tak ty odíď a ja sa vrátim. Aro už asi vie, že ste to vy. Odíď s Jasperom, kým sa ešte dá,“ nahovárala som ju. Alice mi už toľkokrát pomohla a ja som nechcela, aby boli ďalšími obeťami Edwarda. Má dôveryhodnú tvár a Alice nemôže vidieť svoju vlastnú budúcnosť, možno preto sa jej to celé zdalo ako dobrý nápad. Kiež by mi o tom povedala skôr, ako ma vytiahla z izby a zabili sme troch upírov.

„Kde ja Jasper, Alice? Hovorila si o ňom, tak myslí, že sa už vrátil z našej misie, mám pravdu?“

„On je v hrade. Bella, ale ono to skutočne nie je tak akoto vyzerá. Prosím, ver mi. Ver Edwardovi, len to hral,“ vzlykala. Z hradu sa k nám blížili ďalší upíri a tentoraz neboli len traja. Nemali sme proti nim šancu, a tak som urobila to jediné, čo ma v tom okamihu napadlo – zhodila som Alice z hradieb. Prekotúľala sa po svahu, ale bola v poriadku. Keď vstala, akoby sa nič nestalo, vydýchla som si a v tom okamihu ma zajali upíri.

„Chyťte toho zbeha,“ prikázal im Felix a sám ma svojou obrovskou silou zhodil na kolená. „Budeš mať svojmu otcovi čo vysvetľovať, princezná.“

***

Zdolala by som ho. Chvíľu by to trvalo, ale dokázala by som ho zabiť. Felix bol kus chlapa, o jeho sile sa nedalo ani debatovať a najrýchlejší spôsob bol použiť na neho svoju moc, no mala som vybité baterky. Ešte som stále presne nechápala, ako celé to odoberanie životných síl vo mne funguje, len som to cítila. V tejto situácii by mi to však aj tak nepomohlo, pretože som musela nájsť Jaspera. Až potom som mohla čokoľvek podniknúť. A tak som sa nechala vláčiť za Felixom po hrade k Veľkej sieni. Cestou sme stretli niekoľko upírov, ktorí boli zvedaví a pripojili sa k nám.

„Mám špinavé šaty, Sulpicia ťa za to nechá zbiť,“ poznamenala som len tak na okraj. Felix si ma prehliadol a pokrčil ramenami.

„To skôr teba nechá Aro zbičovať, ak nie aj rovno zabiť.“

Zasmiala som sa. „Blázniš? Zajtra sa vydávam ty tupec. Nemôže ma dať zbičovať jedine ak by chceli krvavú nevestu, na ktorú by sa vrhli všetci upíri. A nemôže ma ani zabiť, lebo by si tým znepriatelil Anglický klan. Poznáš ich, nie? Vieš, čo sa povráva o ich rodine.“

Felix sa trochu otriasol a povolil zovretie, ktorým ma drtil pod pazuchou. Volterrská garda bola násilnícka, rada vraždila a zabávala sa, ale dokázali milovať. Členovia anglického klanu sa považovali odjakživa za šialencov, s ktorými si neradno zahrávať.

„A vieme, čo sa povráva o Isabelle,“ zasmial sa s nevôľou Devin Marlow, ktorý sa prihnal odnikadiaľ a kráčal po mojej pravici. „Čo si zas vyviedla, ty malá divožienka?“

„Chcela utiecť,“ oznámil mu Felix skôr, než som mu stihla niečo odseknúť.

„Tak utiecť? Kiež by sa ti to podarilo, Bella. Teraz to bude nepekné.“ Zamračila som sa, pretože mi po prvý krát povedal Bella. A k tomu všetkému som mala dojem, že nehovoril o Arovom hneve a mojom treste. Ale už som sa nestihla opýtať, čo mal na mysli.

Prišli sme do Veľkej siene, kde stál Aro s bratmi a všetkými manželkami. Videla som tam mnoho neznámych upírov, ale aj Jane, Aleca, Heidi a niekoľko ľudských tiel. Už mi došlo, kde všetci boli, keď sa so mnou pokúsila Alice utiecť. No, skoro sa jej to aj podarilo. Ale nikde som nevidela Jaspera, čo mi nahnalo strach.

„Isabella, ako si len mohla,“ zašomral Aro, keď ma k nemu priviedli. Felix si zastal za mňa, no Devin ostal stáť vedľa.

„Pane, po Alice idú naši. Ďaleko neujde,“ oznámil mu Felix a ja som sa ošila.

„Ale ujde,“ povedala som si sama pre seba, čo otca ešte viac naštvalo, no otočil sa na môjho snúbenca.

„Je mi hanbou, že vidíte takto moju dcéru, Devin. Prosím, prijmite jej ospravedlnenie.“

„Samozrejme,“ usmial sa.

Vytrhla som sa mu. „To nie. V žiadnom prípade sa nebudem ospravedlňovať za svoj útek,“ vykríkla som. Aro prudko zavrčal, Sulpicia si horko povzdychla a Devin ma varoval:

„Bella, nerob to,“ šepol. Zase to oslovenie.

„Tak dobre, ty si to chcela. Priveďte ho!“ prikázal Aro a ja som stŕpla. Do Veľkej siene dotiahli Jaspera. Bránil sa, ale dvaja upíri boli silnejší. Predhodili ho pred Ara ako prašivého psa a ja som si vtedy všimla Edward. Bol jedným z tých, čo ho dotiahli. Mala som sto chutí mu poriadne vylepiť. Samozrejme, toto sa od neho dalo čakať. Mesto toho som sa na neho nenávistne pozrela, lenže on sa díval na Devina.

„Tento tu ti pomáhal. Pohol ti vtedy a pomohol ti aj teraz. Nechceš sa ospravedlniť, tak fajn. Uvidíme, či ti jeho smrť rozviaže jazyk. Na priateľoch ti predsa záleží, nie?“

Záležalo. A práve preto som sa vrhla na Ara a zhodila ho k zemi. Konečne som mala príležitosť poslať ho do pekla a mienila som ju využiť. Chytila som mu hlavu a chcela ju odtrhnúť, no on ma odhodil. Edward ma zachytil vo vzduchu a pritiahol k sebe.

„Pusti ma, ty prefíkaný bastard,“ vykríkla som, no on ma nepustil. Miesto toho urobil niečo, čo ma absolútne šokovalo – schoval ma v obrannom geste za seba.

„Myslím, že je na čase, aby sa Bella dozvedela pravdu o svojom pôvode, Aro,“ vyhlásil Edward. Aro sa na neho pozeral ako na blázna a aj ja som mala ten pocit. „Nie je to vaša dcéra,“ pokračoval, „ale dcéra mojich rodičov, Carlislea a Esme Cullenovcov, ktorých ste dal zabiť pred sedemnástimi rokmi. Vy sám ste nemohli mať potomka, a tak ste si vzali ich dcérku a vyhlásili ju za svoju. Viem to, pretože Bella má rovnaké znamienko na zadočku aké malo to dieťa, ktoré Alice, vaša gardistka, pomáhala odrodiť. Vďaka nej ste sa dozvedeli o dieťati a som si istý, že Sulpicia to potvrdí.“

Ticho v miestnosti sa dalo krájať. Ale vo mne to hučalo, akoby som stála na nádraží. Edward mohol klamať. Všetko si to mohol vymyslieť. Videl ma nahú, takže vedel o mojom znamienku. Ak by tu bola Alice, mohla mi to vyvrátiť, lenže nebola. A tak som sa obrátila na Sulpiciu, ktorá jediná mohla povedať pravdu. Nepoložila som jej žiadnu otázku, stačil mi jediný pohľad na ňu, aby som vedela, že Edward hovorí pravdu.

Aro nie je môj otec, uvedomila som si a naraz som nevedela, čo robiť. Mala som sa tešiť, kričať od radosti alebo sa zrútiť k zemi? Veď som žila v klamstve a ak bola pravda aj ten zvyšok, tak mi Aro zabil skutočných rodičov. Nedal mi ani jedinú šancu spoznať ich. Vedieť, aký sú, či sa na nich podobám.

Všetky pocity sa vo mne miešali, vybuchovali a znovu sa tíšili. Všetci čakali na to, ako zareagujem, dokonca aj Edward sa mierne pootočil, aby videl moju tvár. Ale ja som pre zmenu neurobila nič. Nedokázala som sa pohnúť a tak som len sledovala toho muža pred sebou, ktorý mi zrazu prišiel cudzí.

„Vedel som, že sa nechce pridať do gardy len tak, Edward. Tušil som, že za tým niečo bude, ale čo urobíš teraz? Bella vie pravdu, no a čo, na veci to nič nemení.“

„Mení to veľa, Aro,“ ozval sa jeden z neznámych upírov a vyšiel k nám. Bol vysoký, mal svetlé vlasy a červené oči. Nápadne sa ponášal na Devina. „Bella nie je kráľovskej krvi a ja nedovolím, aby si môj syn zobral za manželku obyčajnú upírku.“

Všimla som si tú nadávku, ale nezasiahla. Znamenala totiž, že som mohla konečne vystúpiť z toho bláznivého kolotoča svadby a povinností, ktoré ma čakali.

„Ale Cormac...“ zajachtal Aro a zostúpil od trónov.

„Pre vás už pán Marlow. Nie ste nič, Aro, len napodobenina šľachty,“ povedal zhnusene Carmac Marlow a na vrch vypľul jed k Arovým nohám.

Dobre som vedela, čo dokáže Ara naštvať. Bola som jeho dcérou sedemnásť rokov a štvala ho pravidelne. A práve preto som vedela, skôr než jed dopadol na jeho topánky, že toto je už priveľa. Vzala som Edwarda za ruku a postavila sa vedľa neho. Videla som v Arových očiach ako hľadá vinníka, aj keď za všetko si mohol sám. Jediné, čo ma teraz zaujímalo, bolo vypadnúť odtiaľ a dozvedieť sa, ako to Edward dokázal. Pochybovala som totiž, že Cormac len kvôli mojej nemodrej krvi odstúpi z dohody. Ale jeho slová, ktoré venoval Arovi, boli len divadlom. Prečo teda súhlasil s mojou slobodou?

„Ty. Ty malá suka. Všetko je to kvôli tebe!“ skríkol Aro a vrhol sa proti mne. Všetky svaly som mala napnuté, pripravené bojovať. Bola to konečne znovu nabitá.

Vystrela som ruku a chytila Ara pod krkom. Zabijem ho, napadlo ma a presne to som aj mala v pláne. Odčerpať všetku jeho energiu, vidieť ako padá k zemi a nakoniec ho zabiť. Aro bol však silný. Tri tisícky rokov urobili svoje a zabiť ho nebolo také ľahké, ako som si myslela. Postupne sa začala odčerpávať aj moja sila a Aro to využil k tomu, aby mi vrazil ruku do hrude. Jeho prsty prenikli mojou kožou a narazili do rebier. Zakričala som a vtedy ho Edward zrazil k zemi.

Dopadla som na kolená a Edward vykríkol. Trhalo mi to srdce, ušné bubienky a všetka moja sila chcela zabrániť tomu, aby mu bolo ubližované. Aro mu urobil to, čo chcel urobiť mne. Edwardovi trčala z chrbta jeho ruka a celá paža sa nachádzala vo vnútri. Náhle ju zase vytiahol a mne sa chcelo kričať s Edwardom. To nemôže prežiť, napadlo ma. A bola to tá najdesivejšia myšlienka, akú som kedy mala. Už som mu znovu dôverovala. Aj keď som ešte nepoznala celý príbeh, vedela som, že Edward ma chcel zachrániť. Bola to moja vina, že teraz umieral.

„Dosť!“ vykríkla som. Steny sa otriasli a niekoľko upírov uskočilo. Slzy sa mi drali do očí. Aro sa narovnal a usmial.

„Budeš sa pozerať ako umiera,“ povedal.

„Nie, ty sa budeš pozerať, ako tvoje mesto padá na kolená,“ skríkol známy hlas. Otočila som sa a videla zázrak. Do siene vchádzal celý Egyptský klan na čele s Tiou a Kristen. Každý z nich so sebou mal hlavu jedného mŕtveho upíra z gardy. Hodili ich na zem a rozostúpili sa.

„Aro Volturi, je čas, aby si za svoje činy niesol následky,“ vyhlásila Tia a mrkla na mňa.

Spomedzi upírov gardy vyšlo von ďalších šesť. Nikdy som nikoho z nich nevidela a keď sa pripojili ku Cormecovi a Devinovi, pochopila som, že je to ich Anglický klan.

Sily boli skoro vyrovnané. Dva klany s dvanástimi členmi proti trinástim upírom. Stačil jediný povel od Benjamina a pustili sa do seba. Zapríčinila som vojnu, ale akoby sa ma to ďalej netýkalo. Väčšinu z tých ľudí som mala rada a boli mi ako rodina. Neprežila by som, ak by sa čokoľvek stalo Jasperovi alebo Keby. Alice by ma za to zabila. No aj napriek tomu som nedokázala zasiahnuť a iba som ich sledovala ako v spomalenom filme. Otočila som sa na Ara a Edwarda. Ešte žil a snažil sa zastaviť krvácanie z hrude. Zdalo sa, že Arova ruka len tesne minula srdce. Možno nechcel a možno to bolo naschvál, aby som videla ako umiera. No teraz on, ako povedala Tia, sledoval, ako padá jeho mesto. Ako sa ničí jeho moc. Obarene sledoval boj.

Jasper porazil svojho upíra a išiel na pomoc Keby. Dvaja ďalší z Anglického klanu boli porazený. Cítila som, že smrť je skutočne veľmi blízko a môže umrieť naozaj každý. Vyšplhala som sa späť na nohy a pozrela na Devina.

„Zastav to,“ šepla som.

„Nemôže. Nikto z nás. Buď padne Aro alebo my,“ odvetil mi jeho otec Cormac.

„Prečo to robíte?“

„Chcem jeho trón,“ odvetil prosto Devin.

„Ak padne Aro, kto vám zaručí, že sa proti vám nepostavia ostatný?“

„To už nechaj na nás,“ odvetil a ďalej sledoval boje. Benjamin sa už sotva držal na nohách, proti dvom nemal šancu. Tia sa mu snažila pomôcť, ale sama mala čo robiť.

Devin mi naznačil, že ak by zomrel Aro o zvyšok by sa postarali oni. Moja myšlienka bola šialená, ale chcela som to skúsiť, chcela som sa postaviť proti mužovi, ktorý mi zabil rodičov a klamal ma niekoľko rokov. Videla som Ara ako sa začal usmievať, pretože jeho muži začali vyhrávať a tak som sa rozhodla.

„Navrhujem dohodu,“ vykríkla som odrazu do hluku boja a chaosu, až všetci na okamih skameneli. Ale ja som sa pozerala len na Ara. „Moja sloboda za tvoj život.“

Uchechtol sa. „Myslíš, že sa ti vzdám dobrovoľne?“

„Nie, papa. S tým nepočítam.“

Aro zišiel zo schodov a nechal Edwarda. Ten sa len ťažko dvíhal do sedu. Potreboval pomoc a jediné, čo som chcela, bolo padnúť vedľa neho a dať mu vlastný život, ak to bude potrebné. No Aro bol tou prekážkou medzi nami a mojou slobodou.

„Proti mojej vlčej podobe ako poloupír nemáš šancu. To vieš, drahá,“ varoval ma.

Napriahla som sa do útoku a pousmial sa. „Tak sa predveď.“

Aro sa s mojimi slovami začal meniť na vlka a ja som urobila to isté. V momente bol stred sály vyprázdnený, ostali tam iba bezduché telá. Moja premena bola sprevádzaná šumom a nechápavou vravou. Aro sa premenil skôr, no odzbrojilo ho to, čo videl. Presunula som svoj pohľad na Ara – čierneho veľkého vlka a v jeho očiach videla vlastný odraz. Veľký biely vlk s orechovými očami. Nikdy som sa takto nevidela, ale páčilo sa mi to. Aro bol odo mňa o stopu väčší, ale nebála som sa. Po prvý krát v živote som sa nebála smrti, pretože som vedela, že musím zvíťaziť.

Začali sme chodiť okolo neviditeľného kruhu a vrčali na seba ako dve zvieratá, ktorými sme sa stali.

Ako? - opýtal sa Aro vo svojich myšlienkach.

Presne tak, ako ty. Pohrýzol ma vlk – odvetila som. Nemal som chuť mu všetko vysvetľovať. Nedlžila som mu to.

Zavrčal a prerušil labou pomyslenú kružnicu. Upíri odstúpili ešte viac dozadu, ale nikto z nich sa do nášho súboja neplietol. Kútikom oka som zbadala Edwarda, ako sa k nemu prihnala Kristen a snažila sa mu ošetriť rany. Zavrčala som žiarlivosťou, že ja nemôžem byť na jej mieste a Aro to využil.

Skočil, zahryzol sa mi do boku a zhodil ma k zemi. Zakňučala som a márne sa snažila oslobodiť. Zaťal zuby a odhodil ma k stĺpu. Schytalo to niekoľko rebier a vo vzduchu som pocítila vlastnú krv.

Si slabá – vykríkol Aro posmešne.

Pozviechala som sa na nohy, ale neodpovedala mu. Bolo pravdou, že som nebola vlkom tak dlho ako on. Ale neodmysliteľným faktom bolo, že som strávila nejaký čas u svorky, ktorá ma za krátky čas dokázala naučiť, ako sa brániť.

Vyrazila som proti nemu, Aro proti mne. Zachytili sme sa papuľami, stáli na zadných, prednými nohami sme bojovali proti sebe ako dva zápasníci v ringu. Trhla som ním, on mnou, ale ani jeden sa nechcel pustiť. Bola to pretláčaná. Nakoniec ma škrabol cez oko a ja som opäť zakvílila. Aro vyhral a zahryzol sa mi do laby. Zlomil ju, to som vedela okamžite. Priala som si, aby som mohla využiť niektorú so svojich schopností a konečne ho zabiť. Hádzal mnou, akoby som bola handrovou bábikou. Znovu som skončila na zemi a zhodila pri tom aj Devina a jeho otca. Dýchala som zrýchlene a len s ťažkosťami som sa postavila. Noha sa mi skoro zahojila, ale kosť bola mimo. Nemohla som n ňu došliapnuť a preto sa ani rozbehnúť proti Arovi, ktorý tak urobil proti mne. Inštinktívne som sa uhla a z celej sily sa mu zahryzla do krku. Bolo to tak hlboko, až som cítila kosti chrbtici skrývajúce miechu. Aro zavil a ja som to všetko vytrhla.

Premenili sme sa obaja naraz. Všade vládlo ticho prerušované len mojim hlasným dýchaním a Arovým chrčaním. Kľačala som tam nahá a nevládala sa pohnúť. Mala som ho doraziť. Nevedela som prečo, ale stále ešte žil. Možno som mu nevytrhla miechu alebo sa jeho obe stránky pokúšali zahojiť dokaličené telo. No nemala som už silu zdvihnúť sa a roztrhať ho.

Odniekiaľ prišiel Jasper a prikryl ma svojim plášťom. „Bola si úžasná,“ šepol mi do ucha a pomohol mi na nohy.

Zaprela som sa ma do hrudi, nechcela som vstávať. Chcela som tam zotrvať v takej polohe, a by ma prestalo všetko bolieť. Lenže on nesúhlasil a mne neostávalo nič iné, len na neho preniesť celú svoju váhu.

„Bella, musíš ho doraziť,“ oznámil mi Devin. Pozrela som sa na neho cez Jasperovo rameno a potom znovu na Ara. Stále sa nehýbal a nezmyselne kloktal. Bolo to preto, lebo mu chýbala polovica krku. Bolo vidieť kosti, hrtan a ústnu dutinu. Jed mu vytekal po hrtane na mŕtve mäso a kvapkal na podlahu. Odvrátila som od neho zrak, bol to nechutný pohľad.

„Nech ho zabije niekto iní,“ šepla som Jasperovi do trička. Ako na povel som začula šramot a dohady. Kto je taký odvážny aby zabil Ara? Kto chce vojnu z jeho bratmi?

Z Devinovej rodiny sa mi začínalo robiť zle. Chceli ho vidieť mŕtveho, aby mohli prevziať Volterru, ale odmietali ho doraziť? Otočila som sa na Ara a prehltla. „Je to na mne,“ zašepkala som a už sa aj skláňala, keď sa prihnala Sulpicia a odtrhla mu hlavu. Vydesene som odskočila späť k Jasperovi.

„Matka?“ vyhŕkla som.

Sulpicia s hlavou svojho mŕtveho manžela v ruke sa na mňa pozrela. „Aro si to zaslúžil. Moc mu príliš zatemnila myseľ a prestal myť „ľudským“.“

„Zbláznila si sa?“ vykríkla Athendora. Všetci sme sa konečne po dlhom čase znovu otočili k dvom bratom a Caiovej družke.

„Nezbláznila, Athen. Všetci dobre viete, že mám pravdu. Arova bol posadnutý mocou a obetoval by aj tvojho muža, ak by mu to pomohlo nahrabať si jej ešte viac. Utlačoval nás všetkých a trestal, keď sme nerobili to, čo od nás vyžadoval.“

Athendora sklopila pohľad a rovnako aj Caius. Len Marcus sa pozeral dopredu, díval sa na nás ako na bláznov. Ľutovala som ho. Nebyť daru Chelsei, Marcus by bol slobodný z pút, ktorými ho naviazala na Ara. Našla som tú mrchu v miestnosti a vymenili sme si pohľady. Ustúpila o krok, možno sa ma bála a možno som jej pohľadom naznačovala, že je ďalšou na rade.

„To stačí!“ zahučal Devinov otec Cormac a prerušil tak hádku Sulpicie s Athendorov, ktorú som však ja už nevnímala. Vstúpil so synom do nášho kruhu a rozhliadol sa. „Od tejto chvíle je Volterra naša. Akýkoľvek pokus o sabotáž bývalých členov Arovej gardy bude potrestaný smrťou. Všetci si môžu vybrať, či chcú ostať slúžiť nám alebo slobodne odídu.“ Dal im na výber a ja som sa otočila na Jaspera.

„Odídeš s nami, však?“

„Čo znamená my?“

Pokrčila som plecami. „Ja, Alice, Edward.“

„A kto povedal, že chcem odísť s tebou, Bella?“ ozval sa Edward pri mojom uchu. Otočila som sa so zdvihnutým obočím a so strachom.

„Nechceš?“ hlas sa mi zlomil.

„Samozrejme, že chcem,“ zachechtol sa a ja som pochopila, že si len uťahoval. Napriahol ruky a ja som sa k nemu privinula.

„Nemal by si žartovať s niekým, kto je zranený,“ pripomenula som mu, spokojne oddychujúc.

„Veď to som aj ja,“ nenechal sa. Odtiahla som sa a prešla prstami po koži, ktorá sa pomaly hojila ale stále bolo vidieť dieru, kde Aro vsunul ruku.

„Chcel ti vytrhnúť srdce,“ šepla som.

„Áno, pokúsil sa o to.“

Zamrazilo ma. Do hlavy sa mi vkradla predstava, ako Edward skáče predo mňa a Aro do neho zakýva svoju pažu. Ešte teraz som v ušiach počula jeho bolestný výkrik.

„Prisahaj mi, že také šialenstvo už nikdy viac neurobíš?“ smrkla som do jeho hrude. Pobozkal ma do vlasov.

„Prisahám.“ 

Autor: VictoriaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I Love You, forever - 20. Všetko sa raz skončí: