Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I love you, forever! - 10. Odhalenie tajomstva

Sraz Ostrava!!! 15


I love you, forever! - 10. Odhalenie tajomstvaMoja úloha na dnes bola jasná: zviesť vlastného otca a neprezradiť sa...

Prajem príjemné čítanie. VictoriaCullen. :)

10. Odhalenie tajomstva 

Bežala som so Samom a jeho svorkou do dediny. Osada La Push sa nachádzala hlboko v lese, ale nežilo tu veľa ľudí. Sam mi povedal, aby som zostala na okraji lesa, že mi donesie nejaké oblečenie. Trochu mi bolo ľúto mojich starých vecí, ktoré skončili roztrhané na franforce kdesi v lese.

Netrpezlivo som sa prechádzala hore dole a pokúšala sa premeniť späť na človeka. Zavrčala som, keď som začula kroky. Ale bol to len Sam. „Ešte si sa nepremenila?“ začudovane na mňa pozrel. Potriasla som hlavou a nahnevane prešliapla na mieste. Pochopil. „Je to tvoja prvá premena, chápem. Nemusíš proti tomu však bojovať, len sa premeň.“

Tsha, to sa mu celkom ľahko hovorí. On to už má za sebou.

Aj napriek svojmu hnevu, som sa pokúsila zobrať jeho radu. Prestala som behať, zavrela som oči a pokúšala sa upokojiť. Naozaj to fungovalo. Za pár minút som už stála na svojich ľudských nohách a ani som si neuvedomila, že som úplne nahá. Len keď ma Sam nezakryl svetrom.

„Moja Sue ti posiela pár svojich vecí, aby si nám nebehala po La Push nahá.“ Vzala som si ich od neho, spravila grimasu a odbehla za kríky. Vrátila som sa už oblečená.

Sam ma viedol cez osadu do malej chatky. Zastavili sme pred dverami, pozrel na mňa, a potom sme vošli. Už tu boli všetci vlkolaci, lenže v ľudských podobách. Tlačili sa okolo stola a za sporákom stála tenká žena. Sam k nej pribehol a objal ju. Žena, na prvý pohľad indiánka, sa otočila. Bola naozaj pekná, keby sa jej po tvári netiahli tri rany. Sam pobozkal každú jednu z nich, a potom jej vtisol bozk na pery.

„Sue, chcel by som ti niekoho predstaviť,“ povedal a obaja sa na mňa otočili. „Toto je Isabella Volturi. Je to Arova dcéra.“ Sue si ma premerala od hlavy až po päty, a potom ku mne pristúpila.

„Nemáš v pláne podviesť môjho manžela a svorku?“ chcela vedieť. Trhlo mnou, keď sa mi pozerala priamo do očí a ja som sa cítila, akoby mi videla až do duše.

„Nie, samozrejme, že nie,“ pokrútila som hlavou a skrížila ruky na prsiach. Sue si ma ešte raz premerala, a potom ma letmo objala.

„Tak fajn, rada ťa spoznávam,“ povedala a vrátila sa späť k Samovi. „Nedáš si niečo?“ kývla hlavou smerom na tanier plný koláčikov, ktorého sa však už zmocnil Jered. Pokrútila som hlavou a pozrela na chalanov. Zhŕkli sa nad Jeredom a každý sa zmocnil dvoch či troch koláčov. „Prepáč im to, vlkolaci sú strašne nenažraní,“ ospravedlnila ich Sue a všetci zavrčali. Na čo som sa zasmiala.

„Tak dobre, aký máš plán proti Arovi?“ opýtal sa na rovinu Sam. Všetci spozorneli a otočili sa na mňa.

„Žiadny. Teda, ja... Dostala som sa do klanu z Egypta, pod menom Marie. Nevedie, že som Arova dcéra. Dokonca som na plese tancovala aj so samotným Arom, je mnou ohúrený, no nespoznal ma,“ priznala som.

„Dosť dobré,“ prikývol. „Takže máš plán. Infiltruješ sa a zabiješ ho, nie?“ Prikývla som. V podstate mal pravdu. A na moje veľké prekvapenie, to neznelo vôbec ťažko. „Ak by si mala nejaký problém, môžeš nás považovať ako záložný plán.“

Nadvihla som obočie. „Naozaj? A to si ako predstavuješ?“ Usmial sa tajomne. Zamračila som sa a pozorne si vypočula jeho plán. Postupne sa mi to začínalo páčiť.

***

Keď som sa vrátila späť do letného sídla, vychádzalo slnko. Príjemne ma hrialo na pokožke. Vošla som dnu a dopadla na zem. Guča vlasov sa mi zahryzla do krku a napila sa mojej krvi. Zvrieskla som od bolesti a odhodila ju. Kebi prerazila chrbtom stenu a skončila na zemi. S ťažkosťami som sa zodvihla a obzrela. Nebol tu nikto, kto by mi vysvetlil situáciu. Ruka mi vystrelila ku krku, ale rana už bola skoro zahojená. To bola jedna z výhod, byť polovičným vlkolakom.

Kebi sa postavila a chcela opäť zaútočiť. Krvilačné červené oči jej žiarili hladom. Nadýchla som sa a dala ruky pred seba, v obrannom postoji. „Kebi? Prosím ťa, prestaň. Ja ti nechcem ublížiť,“ varovala som ju. Lenže ona neprestala. Skočila po mne, no k zemi ju zrazil Edward. Sadol si na ňu a ruky jej pritlačil k podlahe. Na pomoc mu prišiel aj Benjamin a Bastián. Museli byť traja, aby novorodenú upírku dokázali udržať na zemi a hlavne ďaleko odo mňa.

„Ty žiješ?“ opýtal sa ma Bastián prekvapene. Zarazila som sa.

„Nemala by som snáď?“

„Kde si bola tie tri dni?“ chcel vedieť. Tri dni? Áno, Sam mi síce spomínal, že premena na vlkolaka u mňa mohla trvať o čosi dlhšie, ale žeby až tri dni? Tomu som nechcela veriť. „Radšej choď!“ prikázal mi skôr, ako som sa ho stihla čokoľvek opýtať. Ale išla som. Vyšla som z domu a nasadla späť do auta. Naštartovala som a vyrazila. Nevedela som, kam presne idem, len som musela na pár hodín vypadnúť, kým sa Kebi neupokojí. Alebo lepšie povedané, kým ju nevezmú na lov.

***

„Už som myslel, že ťa nenájdem.“

Sedela som v malej kaviarni a pomaly popíjala horúci čaj. Oblaky na oblohe zakrylili slnko a ja som sa tak mohla voľne pohybovať pred ľuďmi. A nie len ja, ale aj Edward. Podišiel ku mne s úsmevom a bez vyzvania si prisadol.

„Kebi konečne vzali na lov, takže ak chceš, môžeš sa vrátiť.“

„Ak chcem?“ zopakovala som. A prečo by som nemala chcieť?

„No, nie sme si istí, či sa chceš vrátiť ku klanu z Egypta. Povedala si, že ideš na lov, ale v skutočnosti si bola preč tri dni,“ spresnil. A potom prišla na rad tá najzákladnejšia otázka, na ktorú som čakala: „Takže, kde si bola?“

„Na love. Ako som povedala,“ odvetila som mu okamžite. Možno trochu prirýchlo. Túto odpoveď som mala už dopredu pripravenú. Edward si ma premeral od hlavy po päty. Ale neostávalo mu nič iné, len mi uveriť. „Takže, čo sa stalo, kým som tu nebola?“

„Kebi sa zhoršil stav a museli ju hneď po tvojom odchode premeniť,“ povedal. Aj keď mi bolo Kebi ľúto, neprekvapilo ma to. Už vtedy som to očakávala. „Neboli sme na žiadnej z ďalších osláv, aj keď to môže Lord považovať za urážku. Ale dnes už musíme ísť. Ja pôjdem s Kristen a ty s Bastiánom.“ Len som prikývla. Nemala som mu na to čo viac povedať. Aj keď sa mi na tú hlúpu oslavu nechcelo ísť, nemala som na výber. Pre môj nový plán s vlkolakmi, som tam musela ísť.

„Naozaj si bola loviť?“ nedal mi pokoj. Aj na toto som však prikývla. Možno čakal inú odpoveď, ale tú som mu odmietla dať. Jeden bozk nestačil, aby som mu verila. A aj keď som bola celý život zavretá medzi štyrmi stenami Volterry, taká hlúpa som naozaj nebola.

Keď som dopila čaj, spolu s Edwardom som sa vrátila do letného domu. A to práve včas. Daniel už netrpezlivo čakal v mojej izbe s novými šatami a pohoršením. Ale ako predtým, aj teraz som sa pokúsila jeho slová ignorovať a skryť svoje šokovanie z nových šiat.

Za dve hodiny som už bola pripravená a nasadzovala si na tvár škrabku. Pripojila som sa k Bastiánovi, ktorý utrúsil pár milých slov o mojom vzhľade a nasadla som do limuzíny. Moja úloha na dnes bola jasná: zviesť vlastného otca a neprezradiť sa...

***

„Tancujete nádherne,“ ten známi šepot vo mne vyvolala chvenie. Nie však príjemné.

Pomaly som sa otočila k svojmu otcovi a napriek všetkému, som vyčarila na tvári úsmev. „Ďakujem. Je pre mňa cťou, znovu sa s vami stretnúť.“ Jemne som sa uklonila a ešte viac usmiala, čím som odhalila dav rady bielych zubou. To ho očarilo. Aké jednoduché.

„Aj pre mňa, milady.“ Vzal mi ruku a s úklonom ju pobozkal. Slyzké. Naozaj nechutné. „Venujete mi tanec?“ Prikývla som. Veď, čo iné som mohla robiť? Ako som už raz povedala, úloha bola jasná. Zviesť otca a nenechať sa odhaliť.

Rýchlym pohľadom som skontrolovala stráže. Všimla som si Alice, ktorá mi nebadane zakývala aj Jaspera, ktorý kontroloval vchod. Ostatných som po mene nepoznala, ale neďaleko od nás stál všadeprítomný Felix. 

„Ste akási nesvoja,“ vrátil am do reality Aro. „Deje sa snáď niečo?“

„Ale nie,“ odvetila som mu rýchlo a našťastie pre mňa sa práve vtedy začala ďalšia pieseň. Aro so mnou flirtoval, čo ma nútilo hrať ešte lepšie svoju rolu. Usmievala som sa, smiala sa na jeho nechutných poznámkach a ignorovala jeho pohľad, ktorým neraz nazrel do môjho výstrihu, či jeho ruku šmátralku.  

Pretrpela som si s nim asi päť tanco,v a potom som ho zavolala na pohárik. Vďačne súhlasil. „Takže, odkiaľ vlastne pochádzate?“ chcel vedieť.

„Pôvodom som z Mexika, aj keď neviem presne, z ktorého mesta,“ klamala som. Odpila som si trochu z pohára a pozrela Arovi priamo do očí. „Ale dnes sa mi nechce hovoriť o sebe. Radšej by som sa išla zabávať.“ Mrkla som na neho. Jedna moja časť dúfala, aby moju výzvu nepochopil. A tá časť bola podstatne väčšia, než tá druhá, ktorá ho chcela vidieť mŕtveho. Aspoň nateraz.

Aro to však veľmi dobre pochopil. Kývol Felixovi, ktorý sa stratil z dohľadu a vzal ma okolo pása. Na prázdno som prehltla, keď ma viedol ku schodom a videla som naštvaný výraz svojho skutočného spoločníka. Vošli sme do izby, kde ma pritlačil k stene a chcel ma pobozkať, no ja som v poslednej chvíli dala na jeho ústa ruku.

„Počkajte, prosím. Dajte mi chvíľu.“ Vyplietla som sa z jeho zovretia a vošla do kúpeľne. Zamkla som a zosypala sa k zemi. Nepočuteľne som sa rozplakala.

Nie, na toto som naozaj nemala guráž. Nemohla som to urobiť. Preboha, veď to bol môj otec. A bez ohľadu na to, ako sa ku mne správal, nemohla som sa s ním vyspať. Aj keď som Samovi a jeho svorke tvrdila, že urobím všetko pre to, aby som ho zabila, toto som nemohla. Nie.

Zaklopanie ma donútilo utíšiť sa. „Haló, Marie? Ste v poriadku?“

„Ale áno, som. Deje sa niečo?“ skoro sa mi zlomil hlas.

„Musím odísť. Objavili sa nejaké nové skutočnosti ohľadom zmiznutia mojej dcéry. Ale mohli by sme si to vynahradiť niekedy inokedy.“ Zotrela som si slzy a otvorila dvere. Pozrela som na Ara.

„Aké nové skutočnosti?“ chcela som vedieť skôr, než by som sa začala obávať.

„Ktosi ju videl tu v meste. Mám také podozrenie, že ma vlastná dcéra chce zabiť, aj keď... Aj keď neviem, či by na to mala,“ povedal posmešne a mne zovrela krv. Mala som sto chutí odhodiť si masku z tváre a vykričať mu do tváre, čo si o ňom myslím. Namiesto toho som sa len v duchu zasmiala. Tak nemala? Zopakovala som v duchu. Tentoraz som Ara k stene pritlačila ja. Dala som mu dole masku a pobozkala ho. Do toho jediného bozku som dala všetko, čo som sa naučila od Edwarda. Mimovoľne som si predstavila pred sebou jeho, aby bolo toto utrpenie aspoň o čosi znesiteľnejšie. Po minúte som sa od neho odtrhla a spravila grimasu.

„Ach, keby nebola moja dcéra,“ zalapal pod dychu. Venoval mi letmý bozk a rukou ma plesol po zadku. Zalapala som po dychu. Aro sa schuti zasmial, a potom odišiel. Zamkla som dvere a zrútila sa opäť k zemi. Tentokrát som však slzám dovolila, aby sa naplno prejavili.

Po hodine, keď som sama seba presviedčala, že to zvládnem a dodávala som si odvahu, vrátila som sa späť do sály. Nešla som však tancovať. Postavila som sa na balkón a zvrchu sledovala všetkých prítomných. Ignorovala som pohľady zvedavej gardy. Oprela som sa o chladnú múr a vzdychla si.

„Ahoj, Bella.“ Vyletela som do vzduchu ako riadená strela. Našťastie, to bola však iba Alice. Pribehla ku mne a vrúcne ma objala.

„Alice, prosím, hovor mi Marie. Ak ma budeš stále oslovovať Bella, prídu na to,“ šepla som jej.

„Och, prepáč. Len som ti chcela dať toto. Asi si to niekde stratila.“ Podala mi môj náhrdelník. Zalapala som po dychu, keď som si uvedomila, aké nebezpečenstvo mi hrozilo. Prijala som od nej svoj medailón a schovala si ho do výstrihu. Pevne som objala Alice. A to hlavne preto, že poznala moje malé tajomstvo, no rozhodla sa nikomu ma neprezradiť.

„Ou,“ zaskučala mi odrazu do ucha. Nerozumela som. Odtiahla som sa. Alice neprítomne pozerala za môj chrbát. Otočila som sa a skoro ma porazilo. Za mnou stál ohromený Edward. A skôr, než som sa stihla pohnúť, už kráčal po schodoch na parket.

„Asi mám problém,“ šepla som skôr sebe ako Alice. Aj keď problém, to bolo ešte slabé slovo.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek I love you, forever! - 10. Odhalenie tajomstva:

 1
2. marcela
16.09.2013 [16:55]

Emoticon Emoticon Emoticon

1. martty555
08.08.2012 [19:06]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!