Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I kill you! 1. kapitola

„No Emmet... aj blinkať,“ zasmiala sa a mňa práve trafil šľak. Keby upír mohol dostať infarkt tak som si ním práve prešiel. Lebo toto ma naozaj dostalo . Bude to grckať, kakať, cikať a plakať. Takže to je pravda. Všetky filmy o deťoch boli realita. Ono to tak naozaj funguje! Prosím... ja nechcem...!

Rose

Práve sedím na záhrade a moje dve opičky sa hrajú v mojom brušku. Niekedy mi dávajú poriadne zabrať... Emmet je presvedčený, že to budú dvaja chlapci, aj keď ja viem svoje.
Emmet predo mnou sedel a zamračene mi prezeral brucho potom zodvihol ruku a... on sa začal hlásiť.
„Zlatko, si v poriadku?“
„Ja len... nechcel som ich rušiť tak sa snažím byť... vieš ticho,“ usmial sa, ale oči mu viseli inde. Mýlite sa nebolo to ani moje bruško!
„Emmet!“
„Ja za to nemôžem! To ony!“ ukázal na moje prsia.
„Prosím?!“
„No vážne... nechápem prečo sa takou závratnou rýchlosťou zväčšili. Nepochop ma zle zlatko, že by sa mi to nepáčilo lebo mňa to poriadne raj... pardon...“ zakryl si pery a prevrátil oči.
„... ale je to naozaj... mystické. A ešte ma k sebe volajú. No vážne, počujem ako na mňa kričia, Emmet pozri sa! Aha tu sme!“ Pozerala som sa na toho blázna s otvorenou pusou. Teraz neviem či mám plakať alebo či sa mám smiať.

Emmett

Bože. Už sú to dva mesiace a Rose je taká lenivá, že naše deti tu ešte nie sú. Pochopíte to?! Nie aby mi ich už konečne dala... nechápem dnešné ženy. Naozaj je to mimo môjho chápania. Rose teraz spí tak sa snažím byť po tichu. Pozorujem ako sa moji dvaja budúci boxeristi a lovci medvedíkov pohybujú v brušku ich mami. Už to musí sra... do predele musím sa naučiť byť slušný. Sakra a zas, nie! Zas! Určite ich to tam nebaví. Ani mňa by nebavilo trčať tak a pozerať sa všetko čo okolo mňa pláva... myslím to čo zjedla Rose. Aspoň tak to chodí nie?! No dobre... mal by som sa pozrieť trošku do kníh... alebo nie! Hlúposť ako vyšitá.

Je ráno a my ideme konečne kúpiť niečo našim malým dubáčikom. Som otec! Chápete to?! Tak veľmi sa teším ako bude Bonifác a Severus utekať po našej záhrade. Nebude to úžasné?! Budem im musieť ukázať všetky nové telenovely! Bože ani neviem čo sa stalo Don Chuanovi, keď opustil Tetu Terezu. Budem musieť skočiť na internet.
„Rose pozri!“ kričal som cez celý obchod. Rose za mnou ledva funela.
„Emmet... mohli... by... sme... si trošku oddýchnuť... prosím?!“
„Ale pozri!“
„Načo im bude kosačka na trávu?!“ zvrieskla.
„No a ty si myslíš, že kosiť trávu budem stále ja?! No jasné!“
„Emmet!“ zakričala. Inak ako sa na ňu tak pozerám. Nemá to bruško veľké na to, že je v druhom mesiaci?!
„Rose? Prečo máš také veľké bruško, keď si iba v druhom mesiaci?“
„Ja nie som v druhom ale v piatom! Rozumieš?!“ kričala. Nikdy sa mi nezdalo, že bola taká hysterická. Pozrel som sa dole k jej nohám a začal sa smiať.
„Rose... ty... ty si sa pocikala!“ krochkal som od smiechu. Moja milovaná sa pocikala. No neviem pre koho tu budem nosiť pleny!
„Vy ste sa zbláznili pane?! Vaša žena rodí!“ zakričala na mňa predavačka od pultíku a až potom som si uvedomil, že už Rose nestojí, ale vrtí sa na zemi v kŕčoch.
„Bude to dobré zlatko...“ zobral som ju na ruky, no ona mi začala trhať vlasy.
„Za to môžeš iba ty!“
„Ale Rose ja...“
„Si myslíš, že čo?! Emmet! To kvôli tebe teraz vyzerám ako balón!“
„Veď čoskoro nebudeš neboj sa...“ chlácholil som ju, no vyslúžil som si iba facku. No akože toto sa robí?! Manžel sa ju pokúša upokojiť. Pche... je to na nič s takouto prácou. Rozmýšľam, že ju tu nechám, ale mám veľa ráznych dôvodov prečo by som to neurobil. Predsa nechcem prísť o moje vzácne guľky! A teraz nemyslím tie do pištole!

Položil som ju na posteľ a rýchlo z nej strhol oblečenie. No dobre... asi bola chyba ju vyzliecť. Kto má odolať? Emmet! Okríkol som sa a aj som sa trošku spamätal. Môžem preskočiť to ako to dieťa vyliezalo? Bože bolo to horšie ako votrelec! Naozaj... našťastie som ich rýchlo vytiahol a Rose kusol. Ale čo teraz? Mám na starosť... počkať ešte som sa vôbec nepozrel čo to je zač. No nie som hlupák? Starám sa aby mi prežila moja milovaná a nepozriem sa či sú to dievčatká alebo chlapci. Aj keď tuším, že som vyhral ja a nie Rose.

Vbehol som do izby a uvidel niečo čo mi vyrazilo dych. Ako je možné, že už samy sedia?!
A ozaj... sú to baby. Takže ďalšie šušky do rodiny. Ach, prečo ma tak trestáš? Veď som ti nič neurobil... možno som zbúral pár domov, vyhubil rasu alebo niečo podobné, ale to boli omyly každodenných ľudí! To sa predsa môže stať každému, že nemá prehľad o tom koľko krvy vysaje.

Sedeli na posteli... moje malé príšerky. Pozerali sa okolo seba a trhli sebou vždy, keď počuli výkrik Rose. Tak veľmi by som chcel byť pri nej, ale nemôžem.
„Nebojte sa... ja som váš ocko,“ mrkol som na ne a ony sa rozchechtali. Male biele upírie zúbky. Sadol som si na posteľ a ony sa ku mne začali plaziť. Boli na zožratie a nie, nie doslovne. Mená sme mali vybraté, Ines a Pajka. Chytil som ich do rúk a ony sa mi schúlili v náruči. No niečo mi tu nesadlo. Pajka... mala nejako horúcu riťku. Nadýchol som sa a aj som to oľutoval. Ona... ona ma kako v plienke. Nie! Nie! Nié!
Otočil som sa na Ines a tá mi hodila šabľu rovno do tváre. Tak ti ďakujem Bože. Toto sa mi naozaj páči. Ale čo ti vieš... možno mi to zlepší pleť.

Inka sedela v sedačke a ja som sa skláňal nad ohovnenou riťkou malej Pajky. Tá sa na mňa škerila a obtáčala si okolo ručičky svoje blond vlásky. V modrých očkách mala iskričky... tak to bude čert. Ja... ja sa bojím. Naozaj mám chuť sa stočiť do klbka niekde v kúte izby. Toto nie sú deti! Pozrel som sa znovu na to dielo čo vykonal môj potomok. Tak toto je už niečo... toto nevyprodukuje ani starý chlap! Pajka sa vyškerila a zrazu moje tričko zasiahol prúd teplej kvapaliny. Nie! Nie! Nié! Ona sa pocikala... Inka sa smiala a tlieskala ručičkami. Prosím... Rose vráť sa!

---