Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I am on my way - 3. Jasper

I am on my way - 3. JasperTretia kapitola, v ktorej Larisa spozná bližšie Jaspera, aj Rose. Je to len ďalší posun a viem, že nič extra, ale budem rada za každý komentár a preto je tu podmienka. Každý čitateľ, čo poviedku otvorí, musí zanechať komentár, beriem všetko, tak prosím, dodržte to. Ďakujem Vám. :-)

„Môžeš napríklad prejsť okruh niekoľkokrát,“ navrhol Emmett. Carlisle pokrútil hlavou.

„Chce to niečo zložitejšie, niečo čo sa nedá vykonávať až tak automaticky.“

Nie je také jednoduché držať sa plánu, keď je mojím jediným, skutočným plánom, rozpárať pár ľudských krkov, ale pochybovala som, že to niekto, kto nepil ľudskú krv posledných tristo rokov, pochopí.

„Rozmýšľal som nad tým, že by Larisa mohla robiť niečo opačné. Keď ju zmysly nútia sledovať niekoho pach, potom by mohla napríklad nasledovať ten náš,“ pomaly uvažoval Jasper.

„Myslíš tak, že si dáme preteky a ona sa vykašle na ľudí, aby ma predbehla?“ rýpal Emmett.

„Tak som si to presne nepredstavoval.“ Uškrnul sa Jasper.

„Viem o takej veci, čo ma dokáže jednoznačne odtiahnuť od myšlienok na krv,“ prehovorila som nahlas. Všetky hlavy sa otočili ku mne.

„Skam,“ vydýchla som, ale nepozrela som sa ani na jedného z nich. Chvíľu bolo ticho. Hodnú chvíľu. Napokon sa ozvala Rosalie, ktorá zo mňa nespúšťala pohľad, ani zo slušnosti ako ostatní.

„Myslíš, že by ťa tento... cieľ, dokázal inšpirovať natoľko?“ spýtala sa. Pokrčila som ramenami.

„Každopádne, je to najlepšie, čo máme,“ prehovoril Carlisle.

„Pôjdeme von zase dnes večer?“ spýtala sa Esme vážne. Prikývol.
Dobre teda. Bola to predsa dobrá správa, tak prečo mi tak zvieralo žalúdok? Samozrejme, len v úvodzovkách. V tomto tele boli emócie iba v mojej hlave. Bála som sa, ako na neho budem myslieť, a toho, že mi to ublíži. A neviem prečo, ale keď som na neho myslela teraz, po premene, vždy som si pripadala, ako keby som robila niečo zlé, nechutné, niečo zakázané. Bolo to tak? Nemala by som ho radšej nechať ísť?

„V poriadku?“ zaznel z diaľky Rosalin sladký hlások a ja som zdvihla hlavu.

„Áno, je mi fajn,“ hlesla som. No Rosalie do mňa stále zavrtávala pohľad. Pozrela som na ňu.

„Včera si zrejme nemala náladu, ale teraz vidno, že nie si vo svojej... že sa necítiš dobre,“ opravila sa rýchlo.

„Ty si mi klopala na dvere?“ Domyslela som si.

„Áno. Chcela som pomôcť,“ vysvetlila prísnym tónom. Zamyslela som sa. Je to fajn, že mi chce niekto pomôcť, nemala by som ju odohnať, aj keď mám takú averziu voči celej tejto rodine, skutočne je očividné, že sa mi snažia pomôcť.

„Neviem, ako by si mi mohla pomôcť. Tiež si kameň, vieš aké to je. Beznádej, hlúpy pocit, že je koniec, hoci sa neustále len nudím. Čo, pre pána, robíte celé dni?“

„Zo začiatku to bolo ťažké. A preto chcem s tebou o tom hovoriť. Myslím si, že keby si sa mala s kým podeliť o pocity, bolo by ti lepšie. Viem to, ako vravíš, poznám to.“

„Vďaka, na delenie sa tu viac hodí Esme. Ak by mohla, isto by sa pokrájala na tisíc drobných kúskov, len aby sa dokázala rozdeliť ku každému trpiacemu na svete,“ kritizovala som a zároveň som dúfala, že to hovorím dosť potichu, aby ma Esme nezačula. A pri najlepšom ani Carlisle.

„Presne preto som prišla za tebou ja. Esme je úžastná a nech si už teraz myslíš čokoľvek, čoskoro na to aj tak prídeš. Ja, keď som bola mladá, odmietala som jej pomoc rovnako.“ Na chvíľu sa uškrnula, ale potom sa zatvárila previnilo. „A Esme som sa neskôr ospravedlnila, ale reálne, jediný komu som tým ublížila, som bola ja sama.“

„Vravela si, že si odolala ľudskej krvi veľmi mladá,“ zapojila som sa a automaticky som klesla na stoličku. Rosalie sa pousmiala a tiež si sadla, oproti mne.

„Poviem to takto. Keď pochovávali moji rodičia moje telo, milovali ma už dosť na to, aby sa nesústredili len na majetok. Normálne by som, ako každá milujúca dcéra, stála niekde neďaleko, neviditeľná a lúčila sa s nimi tak, ako sa lúčili oni so mnou. Ale v tej chvíli som mala trochu iné problémy. Riešila som totiž to, aby sa už žiadnej dobrej dcére nestala tragédia ako mne,“ hovorila pevným, drsným hlasom a prázdny pohľad upierala do stola. Občas jej po perách rýchlo prebehol úsmev, aby mi naznačil, kedy hovorí s bolestnou iróniou, a potom zase rýchlo zmizol.

„Ako je možné, že si sa nenapila?“ pokračovala som sústredene. Rosalie zdvihla čierne oči a zúrivosť, spôsobená spomienkou, z nich sršala.

„Bolo to ľahké. Prišli mi takí odporní... A ich krv mi smrdela. Pochybujem, že skutočne smrdela. Vieš, už som cítila aj bezdomovca, ktorý nemal práve najlepšiu životosprávu, a tá krv nebola nič hrozné. Jednoducho som si ich v hlave zhnusila natoľko, že som ich, doslova, nemohla ani cítiť.“

„To by som prijala,“ nadhodila som.

„Ale veď ty vieš ako na to,“ sykla. Pozrela som jej do tváre. Nebola nahnevaná. To, čo povedala, bola výčitka, ale popri tom sa tvárila tak sústredene a nadchnuto, ako keby išlo o nejakú hru.
„Ale no tak, ako inak by si dokázala prehliadať sladkú Esme? Nikto, kto ju pozná, si ju nedokáže nezamilovať,“ vysvetlila a tvárila sa stále tak čudne.

„Áno, ale... chceš, aby som si predstavila, že tí ľudia, ktorých tam vonku ucítim, mi niečo urobili? Chceš, aby som ich našla a zabila? Áno - je to úspech, nebudem piť, možno odolám - ale Carlisle to asi nebude považovať za rovnaký úspech ako my...“ zamýšľala som sa. Rosalie sa nahlas rozosmiala.

„Prepáč. Nie, ja nechcem, aby si ich hľadala a zabíjala. Jasper ti vymyslí nejaký cieľ a ty pachu odoláš tak, že si predstavíš, že kvôli nim si, čo si. Je to kruté, ale určite prídeš na to, ako si to vsugerovať,“ hovorila potichučky, určite som ju počula iba ja.

„A čo mi to pomôže? To nebude skutočné odolanie krvi,“ nechápala som. 

„Možno nie, ale dostane ťa rýchlo medzi ľudí a to znamená - za tvojím milým.“ Usmiala sa zlovestne. Vtedy mi to docvaklo. Nie je to len plán pre mňa. Je to búda na jej vlastnú rodinu a tých, čo mi zakazujú ísť za Skamom. Nervózne som sa obzrela, iba zo zvyku - vedela by som, keby bol niekto nablízku.

„Rosalie,“ odmlčala som sa v nemom úžase, hľadiac na jej dokonalú pyšnú tvár. „Ty mi asi chceš skutočne pomôcť. Vieš, že keď sa dostanem ku Skamovi, nebudem hľadať výhovorku, prečo nenávidieť jeho krv? A ak sa to nenaučím skutočne, je možné že ho, že...“

„Po pohryznutí sa človek premení,“ povedala len.

„Áno, ak tam bude niekto, kto nedopustí, aby ho upír zabil, tak sa človek premení,“ dokončila som jej myšlienku so spýtavým pohľadom.

„Viem, že toto je to, čo najviac chceš. Možno, by si bola spokojná, keby sa to stalo mimo teba, ale to je veľmi nepravdepodobné. Chápem ťa a preto by si mala vedieť, že...“ odmlčala sa a oči jej zabehli ku schodom, potom sa postavila a nahlas zavolala Alicino meno. Už som začula, že niekto ide. Z hora prichádzal Emmett a podozrivo si nás prehliadol.

„Čas ubehol, nastupujem na stráž,“ povedal Rosalie. Tá sa na neho sladko usmiala, prešla k nemu a pohladila ho po tvári. Alice zbehla dole a potom spolu vyrazili von. Pozrela som na Emmetta.

„Išli na lov. My si zájdeme zajtra cez deň, aby si bola na večer čo najviac pripravená. Je to dobré, mať tu nováčika. Častý lov, viac akcie, každých zopár rokov by sme mali pribrať niekoho nového. Po prvé, je to žúžo, však Carlisle,“ otočil sa na doktora, ktorý sa k nám pridal, „a po ďalšie, Volturiovci by sa z nás posrali!“
Len som letmo kývla. Nevšimla som si, kedy ma Emmett prestal strážiť. Rosalie si od neho vyžiadala chvíľu, aby mi dala vedieť, že je ochotná mi pomôcť. Bola to skutočne dobrá správa? Bola. Aspoň pre mňa.

 

Jasper nás nechal všetkých usadiť sa, pričom elegantne pomohol sadnúť si Alice, a tá sa na neho za to žiarivo usmiala. Potom predstúpil pred gauč, okrem neho stál už len Carlisle. Jasper sa mu pozrel hlboko do očí, akoby spolu komunikovali, a potom sa pozrel do tváre mne. Nakoniec sklopil nečitateľný pohľad a začal: „Upíri sú krvilačné tvory. Živia sa krvou, ale lov je pre ne zábava. Objavili sme ale, že tieto pudy sa dajú potlačiť v prípade konzumácie zvieracej krvi. Vegetariánsky spôsob života nám taktiež otvára ďalšie nové možnosti. Sme schopní hlbokých citov... Domnievam sa, že je to spôsobené tým, že sme siahli až na svoje vlastné dno. Pretvorili sme tú najzákladnejšiu časť nášho ja. Larisa, všetci vieme, aký je tvoj cieľ. Chceš byť opäť so svojím milencom. Je to pre teba silná inšpirácia, ale cesta je dlhá. Musíš byť vnútorne presvedčená, že nechceš ľudí zabíjať. Musíš vedieť sama, prečo im nechceš ubližovať a len tak sa môžeš preniesť cez túžbu po ich krvi. Tvoj cieľ nepovažujem za dostatočný.“

„Ja neviem. To nebude jednoduché. Z ľudí mám dobré spomienky iba na Skama, prečo by mi malo byť ľúto ostaných,“ namietala som.

„Každý človek má určený svoj osud. Nie len, že rozbiješ rodiny, ublížiš desiatkam ďalších, nevinných. Ale hlavne, vezmeš jeden z článkov fungujúceho osudu. A potom môžeš spôsobiť, že nebude fungovať. Že funguje zle,“ chrapľavo sa ozval Carlisle.

„A my sme čo? Nefungujúce články v osude? Takže ja som upír preto, že pred desiatkami rokov, niekto zabil človeka, ktorý mal umrieť za mňa, pre môj priaznivý osud? Lebo takto to funguje tiež,“ hovorila som zachmúrene.

„Nie je iné vysvetlenie, ako to, že aj my máme svoj osud. Takýto, aký chceme,“ vysvetlil Carlisle.

„Hovor za seba,“ sykla Rosalie.

„Je to v nás. Možno máme takúto svoju úlohu. Pracujeme trochu proti prírode, ale patríme do nej, ona nás vytvorila,“ obhajoval svoje Carlisle. Že trochu proti prírode?! Sme kamene. Nedýchame, prakticky ani nekonzumujeme, nevylučujeme, čo je na tom prírodného?

„Carlisle, pozri. Ja si uvedomujem, že táto tristoročná revolúcia je vážne zaujímavá, jedinečná, chápem, že si dosiahol veľa a uvedomujem si, že je to rešpektu hodné, ale musíš uznať, že to je proste čudné. Ideš proti prúdu. Toto nie je skutočný upír, to čo robíš ty...“

„Možno presne takto by mal vyzerať ten skutočný. Čo je zlé na našom príklade?“ namietal Jasper.

„Určite si z tých, čo sú mu oddaní z čisto sebeckých dôvodov.“ Zamračila som sa na neho.

„Skutočne áno. Som, lebo neznesiem bolesť tých ľudí. Keď poznám všetky tie veci, čo s nimi robí náš útok, zabíja ma to,“ povedal veľmi hlboko. Bolo v tom toľko ľútosti. No ja som ani o milimeter neuhla zo svojho stanoviska, nie na oko. Mračila som sa na neho pohŕdavo a všimla som si ten hrôzostrašný pohľad, ktorý na mňa hodila Alice. Jasper ma len sledoval. Potom sa zase pozrel na Carlisle, ako keby si niečo dohodli. Carlisle si vzdychol a otočil sa nám chrbtom.

Jasper sa na mňa pozrel s iskrou v očiach a spravil pomalý krok ku mne. Postavila som sa a odišla bokom ku gauču. Jasper sa mi pozeral uprene do očí. Zaplavil ma pokoj a ja som uvoľnene zostala stáť na mieste. Prišiel bližšie, teraz už stál iba niečo vyše pol metra odo mňa, ale mňa to netrápilo. Prižmúril oči, to bol prvý detail. Druhým bolo to, čo som pocítila. Moje emócie sa zbláznili. Strach, bolesť, ktorá bola taká silná, až sa stala fyzickou, beznádej. Všetko vo mne vybuchlo ako zle nastražené ložiská s dynamitom. Tieto pocity získali zrazu novú podstatu a rozkonárili sa po mojom tele, ako dávka morfia do žíl. Až na to, že toto malo úplne opačný účinok ako morfium.
Neovládateľne som skríkla a cúvala preč od Jaspera, no vzdialenosť nemala účinok. Niečo bolo za mnou, a až keď som zacítila jemný náraz, bolesť prestala, strach ma opustil. Rozdiel, aký prinášala len smrť. Stála som v inej miestnosti, predo mnou polovica steny zbúraná. Mnohý sa z gauča postavili a prešli sa pozrieť na moje dielo. Esme bežala ku mne, ale taktne meter odo mňa zastala.

„Larisa, mrzí ma to,“ fňukla. Chytila som sa za hlavu. Bolo to ako zlý sen. Nebol to sen? Nie... kamene nesnívajú. Ani nemajú o čom.
Potriasla som hlavou a oprášila si oblečenie. Prešla som cez dvere späť do obývačky. Jasper stál na svojom pôvodnom mieste. Môj rešpekt k nemu vzrástol o stodvadsať percent.

„Čo to bolo?“ spýtala som sa trasľavým hlasom. Žiadne iné slová neboli namieste, ani iný tón.

„Pocity umierajúceho, napadnutého záhadou. Upírom. A to mnou, teda menej krvilačným. Iba loviacim. Predstav si ten rozdiel, keby išlo o krutého stopára, ktorý sa v zabíjaní vyžíva,“ hovoril pomaly a úplne rovnakým tónom ako predtým. O krutosti vie asi veľa.

„Jasper, toto nebolo potrebné,“ dohovárala mu Esme, ale láskavo.

„Takže, takto sa cítia ľudia?“ vyhŕkla som. Jasper si ma opäť prezrel. A usmial sa. Žiaril. Jazvy sa mu napli a to spôsobilo, že vyzeral ešte o mnoho hrozivejšie. Moja predošlá drzosť a odvaha spľasli ako piesok pri hustom daždi.

„Pôvodne som ti chcel iba dať dôkaz. A dôvod poslúchať moje rady, keďže ti môžem pomôcť,“ hovoril s úsmevom.

„Ale?“ dožadovala sa Rosalie.

„Ale na ňu to zapôsobilo. Nechce spôsobiť tú bolesť. Škoda, že si ju málokedy pamätáme, je to kvalitný odvykací materiál,“ vysvetlil a pozrel sa šťastne na Carlislea.

„Kto by to chcel?“ zamračila som sa.

„Bohužiaľ, nie na každého to funguje rovnako,“ povedal Carlisle, ale nepokračoval. „Je čas ísť na lov,“ dodal len.

 

Snažila som sa zabiť tie pumy čo najrýchlejšie, čo najmenej bolestivo. Presviedčala som sa celú dobu, že zviera má silný pud prežitia, a preto necíti strach ako ľudia, berie to len ako výzvu. A určite nebude nikomu chýbať...

„Carlisle?“ ozvala som sa po ceste. Pozrel na mňa. „Ehm, čo ak má niektoré z tých zvierat mláďatá, a teraz sa k nim nevráti?“ spýtala som sa a hambila sa za svoju otázku. Ale jeho to, samozrejme, nadchlo. Hneď ma uchlácholil, že mláďatá sú v tejto dobe sezóny už samostatné, a potom sa veselo a samoľúbo usmieval celou cestou domov.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek I am on my way - 3. Jasper:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!