Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I am on my way - 15. Počiatok

I am on my way - 15. PočiatokNová kapitola. Larisa má po problémoch, začne sa šťastný život, alebo privítame niečo nové?

Prešiel mesiac po udalosti so Skamom. Za ten týždeň som mala zrazu veľa času, jednoduchší život a viac vylepšených vzťahov. Konečne som začala Cullenovcov vnímať ako rodinu. Konečne tu bolo niečo, čo som im mohla chváliť a bolo to silnejšie ako to, čo som im zazlievala. Bola som rada, že ma prijali do rodiny. A bola som rada za to, že som ich spoznala. Carlisle bol skutočne veľmi zvláštny upír. Podľa mňa to, čo zvláda on, to je dar. Neviem, či je vôbec možné, aby sa upír tak ovládal, aby netúžil po krvi. A ak to nie je dar, musí to byť extrémne dobrá osobnosť.

A bola tu Esme. Svojou láskavosťou, ktorá mi zrazu nepripadala taká otrasná sa vyrovnala Carlisleovi. Milovala všetky svoje deti, dokonca aj Emmetta, ktorý bol často na vine za rozbité časti dokonalého zariadenia dokonalého domu. Nemusela, ale ona chcela byť matkou rodiny. Túžila sa o všetkých starať, pretože ich skutočne mala rada. Ďalšia abnormalita.

Hoci som videla len Cullenovcov, uvedomovala som si, že toto nie je typický klan. A po týždni, keď som sa nemučila v kúte, keď som čítala knihu za knihou a trávila dlhé rozhovory s celou rodinou, uvedomila som si, že sa nudím. Bolo to iné ako predtým. Predtým som sa nudila prevažne z nedostatku vzrušenia. Triasla som sa na svoje veľké finále, ktoré mi bolo odopreté na dlhú dobu. A teraz prišlo predčasne samo, neočakávane. A bolo po všetkom. Začala som sa nudiť a zúfať si. Nemala som čo robiť v živote-neživote. Nemala som cieľ a ani budúcnosť.

Otvorila sa mi malá clona. Chcela som aspoň raz vidieť svojho súrodenca. Možno si ho na chvíľku podržať, alebo sa na neho môcť spriama pozerať. Ale to som odkladala. Nechcem nikoho vyplašiť, veď je to ešte bábätko.

„Tanya!“ kričala Irina zhora. Tanya, ktorá zapletala Rosalie vlasy, sa zdvihla. Prerušila tak môj sústredený pohľad. Vyzerali ako biologické sestry. Dokonca si plietli vlasy, lebo Tanya vyhlásila, že to dievčatá robia a vraj sa musí držať v kurze. Občas jej trochu šibalo, ale bola s ňou sranda. Síce nie tak ako s Kate, tá bola posadnutá dobrou náladou.

„Tanya,“ zopakovala Irina naliehavejšie. Aj Rosalie zdvihla hlavu. Irina zbehla zo schodov a pribehla k sestre. Hodila sa jej okolo krku a poskakovala na mieste.

„Irina, počkaj, zničíš mi vrkoče,“ smiala sa Tanya. Irina neskončila.

„Je to tak, ako som vravela. Je to tak, ach áno! Som šťastná, som úplne šťastná,“ výskala Irina na celý dom. Nečudo, že to pritiahlo pozornosť.

„Čo sa stalo?“ pristúpila s úsmevom Esme. Rosalie sa tiež smiala a ani ja som si nemohla pomôcť. Po tvári sa mi roztiahol úsmev ktorý vravel za všetko. Radosť je nákazlivá.

Nasledovala ďalšia chvíľka tešenia sa, kedy mi došlo, že Irina a Tanya sú jediné v obraze.

„Nenapínaj nás,“ posťažoval sa Carlisle. Všetci sa usmievali. Nenormálne!

„Dobre. Dobre. Pred časom tu bola teória - prebrala som ju s Tanyou. Nebola som si istá, ale teraz už som. Jednoducho mi to vyšlo! Tak ako vám všetkým, mám svojho druha, som s Gerardom!“ vysypala Irina s úsmevom. Obývačkou sa rozľahlo samé: „Výborne!“ a „Gratulujem!“ alebo radostný smiech. Ale môj úsmev povädol. Zažmurkala som a nemohla som uveriť. Gerard, Irina, skutočne je to tak. Takže nie som paranoidná. Len som chcela byť. Zostala som sedieť a na chvíľu sa stratila vo svojom svete. Neviem, čo to bolo, ale hrýzlo ma to vo vnútri. Nenechalo ma to odosobniť sa od toho, ako som to urobila už toľkokrát.

Bola som celkom rada, že tu nebol aj Gerard, aby tú šťastnú novinu ohlásili spolu. Esme by zrejme priniesla šampanské, alebo niečo také. Hrozné. Nenápadne som sa odobrala do svojej izby.

Sadla som si na diván. Svetlo som nechala vypnuté a len som tak sedela. Bolesť sa do mňa vpíjala a ja som si uvedomila, že si to vyčítam. Mala som niečo robiť. Chcela som byť s Gerardom, ale celú dobu som si to zakazovala kvôli Skamovi, ktorý sa na mňa aj tak vykašľal. A keď už Skam nebol, zostala som sama. Gerard si zatiaľ našiel nejakú, ktorá mu city opätuje a nebude pred ním utekať ako malé dieťa.

Sedela som tam celé hodiny a uvažovala som, či sa nemám dať zviazať. Nieže by to pomohlo. Len som chcela mať istotu, že zamedzím všetkým primitívnym nápadom, ktoré ma naháňali.

Napríklad som zvažovala, že budem bojovať. Že pôjdem za Gerardom a poviem mu, čo k nemu cítim, pobozkám ho a uvidím, čo si vyberie. To bola hlúposť. Za prvé, ak by chcel mňa, bol by si za tým stál. A za ďalšie, nehodlám ublížiť takto Irine. Som si istá, že by to zasiahlo obe jej sestry aj Cullenovcov. Konečne som si k nim našla cestu, stojí mi to za to? Ach nie, túto otázku som si nemala pokladať. Nechcem počuť odpoveď.

Nakoniec som to vzdala. Schúlila som sa na diváne ako by to urobil každý človek. A oddala som sa tomu. Hoci som neplakala, nechala som to v sebe žiť. Bolo to nesmrteľné.

„Dobré ráno, princezná!“ Alice vtrhla do dverí. Nepočula som ju ani na chodbe, bola som príliš zahĺbená do seba. Mykla som sa a posadila sa zo svojej schúlenej pózy. Zostala chvíľu stáť a prekvapene si ma prezerala. Upravila som si vlasy a povzbudzujúco sa na ňu pozrela. Chvíľu vyzerala akoby si ani nebola istá, či chce pokračovať.

„Prišla som sa spýtať, čo si dnes chceš obliecť,“ začala mierne.

„Ó, ten entuziazmus,“ reagovala som na jej zaskočený, krotký tón. Pokrútila hlavou. Otočila sa na mieste a odišla.

Zarazene som civela do prázdnych dverí. Prešla som k nim a pripravila sa. Pripravila som sa na všetko. Na to, ako prídem dole a možno tam objavím Gerarda s Irinou v náručí a na to, ako tomu budem chladnokrvne musieť čeliť. Keď som zišla dole, sústredila som pohľad na Alice. Sedela vedľa Carlislea a hovorila niečo o oblečení. Zdá sa, že si našla novú obeť. Šla som k nej a uvedomila si, že Irina a Gerard tu skutočne sú. Len sedeli, dokonca nie vedľa seba. Medzi nimi bola nadšená Tanya a veselo si štebotala so sestrou. Než som prešla k Alice, ktorá ma ignorovala, Gerard sa postavil a predstúpil predo mňa. Pozrela som na neho. Niečo ma bodlo v hrudi, ale pohľad som udržala.

„Dobré ráno,“ povedala som ironicky. Tváril sa mierne dotknuto.

„Vraj si tu mala priateľa,“ povedal. Výborne. Navážaj sa do Skama, akoby nestačilo čo robíš ty.

„Nestretli sme sa, ak sa ma chceš spýtať ako sa mu darí,“ pokračovala som ironickým tónom.

„Nie,“ naraz tón zmenil. Znel jemnejšie, hlbšie. „Chcem sa spýtať, ako to dopadlo.“ Chvíľu som na neho hľadela. Chce ma ľutovať? Hádam ani nie...

„Fajn,“ povedala som a pustila sa k Alici. Gerard ma potiahol za ruku.

„Počul som, že odišiel. Nechceš teda ísť za ním a pohovoriť si?“ To nie je možné, o čo mu ide? Mala som sto chutí šteknúť na neho, nech sa stará o svoje vzťahy, ale udržala som sa. Začala som prerývane dýchať, ale zvládla som to.

„Nie, Gerard. Má inú a je šťastný. Nečakal na mňa,“ povedala som.

„... tak ako ty na neho,“ dokončil za mňa. Pozeral mi do očí - aj keď ja som pohľadom uhýbala. Mala som chuť kričať alebo mu šepkať priamo do ucha. Povedať mu všetko teraz hneď. Alebo mu povedať čokoľvek, aby pochopil, že na to myslím. Počula som Irinin hlas jasnejšie ako ostatných. Asi pocit viny. Nemohla som... Len som prikývla.

„Ako to zvládaš?“ spýtal sa. Preboha, čo všetko chceš?

„Dosť v pohode.“ Podivil sa nad mojou odpoveďou. Nechápavo na mňa pozeral a čakal na vysvetlenie. Pokrčila som ramenami a obišla ho. Konečne som sa prepracovala k Alici. Vyzerala ale príliš zabraná do debaty s Carlisleom, ktorá sa z módy obrátila na filozofiu. Konkrétne sa bavili o monogamii a jej rozdieloch medzi ľuďmi a upírmi. To je téma, ktorá prišla presne preto, aby ma iritovala. Otočila som sa a vyšla pomaly von. Nikto si ma nevšímal, a tak som sa beztrestne rozbehla do lesa.

Po výdatnom love som bežala domov. Taká nuda, už ani ten beh ma nebavil. Vyšvihla som sa do korún stromov a preskakovala po nich k domu. Keď som nazrela do obývačky, pohľadom som hneď vyhľadala Irinu a Gerarda. On prechádzal ku dverám, ale Irina sa mu práve zozadu zavesila na chrbát. Zavrela som oči. Takto to ďalej nejde! Bola som rozhodnutá. Gerard má pravdu. Skúsim to, veď prečo som živorila na zvieratách celý rok? Nájdem Skama a ukážem sa mu. Možno... možno budem mať šťastie. Nechcem byť sama.

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek I am on my way - 15. Počiatok:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!