Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » I am on my way - 13. Skúška

25.06.2011 (19:45) • Janeline • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 782×

Keď sa ozvalo rázne zaklopanie na dvere mojej izby, zložila som Janu Eyrovú.

„Čo je?!“ zahučala som nechcene. Totiž po niekoľkých hodinách čítania istej literatúry do seba na beriem nie len dojmy, ale aj niektoré staré zvyky. V pootvorených dverách sa objavila Alicina strapatá hlava a výraz na jej tvári ma donútil radšej mlčať.

„Ako to myslíš - čo?!“ prskla na mňa.

„Prepáč,“ zamrmlala som pobavene. Nieže by mi to nebolo ľúto, ale pohľad na Alice v podobe divej mačky bol nadmieru vtipný.

„Oblečieš sa, alebo máš v úmysle urobiť mi takú hanbu, že pôjdeš v tom istom, v čom si bola v piatok?“ využila svoje právo prskať aj naďalej.

„Pôjdem – kam?“ zarazila som sa.

„No do školy! Je sedem ráno. Nemohla by si si dať...“ začala  a už stála pri skrini a roztvorila ju. Odmlčala sa. Šokovane otočila hlavu. Tvárila sa tak, ako keby tam našla týždeň mŕtveho škrečka, alebo niečo minimálne tak nechutné.

„Kde?!“ vyslovila bez dychu. Došlo mi, o čom hovorí a automaticky som sklopila zrak.

„Alice, vysvetlím ti to,“ prehovorila som pokojne, ale ona bola skoro bez seba.

„Kde?!“ spýtala sa ešte naliehavejšie.

„Dala som ich do igelitových tašiek a vyhodila na chodbu. Neviem, kde sa podeli...“ vysypala som. Alice zhrozene vydýchla a vybehla na chodbu. Tvárila sa, akoby som sa priznala k vražde jej matky. Zastala a keď som vybehla za ňou, zavrela sústredene oči a pomaly vdychovala vôňu okolia.

„Čo sa deje?“ spýtala sa Rosalie nenútene.

„Alice asi šalie,“ odvetila som so založenými rukami. Maličká Alice sa pomaly otočila ku mne.

„Ja som určite ten, kto je šialený! To ty si vyhodila novučičké, dokonalé oblečenie, ktoré som ti nakúpila. V ktorom by si vyzerala úžasne, na zožratie, proste krásne!“  zúfala si Alice. Vtedy sa k nám pridala Esme, ktorá sa tvárila prekvapujúco pobavene.

„Tie šaty som odložila. Keď sa na ne bude Larisa cítiť, oblečie si ich,“ povedala usmerňujúco.

Pohltila som ju ďakovným pohľadom a ona sa medzi úškrnmi nad Alice milo usmiala na mňa. Alice dupla malou nôžkou a zamierila dole, mrmlala si: „Do igelitky! Kto to kedy videl!“

Dvere na chodbe sa otvorili a z Gerardovej izby sa vynorili dve osoby. Jednou bol, pochopiteľne, on sám. Tou druhou bola Irina. Obaja sa smiali a pozerali jeden na druhého. Ledva si všimli, že tam ja, Esme a Rose stojíme. Bolo to ako úbohá scénka vystrihnutá z nejakého starého filmu. Videli nás, ale nebolo to pre nich dôležité. Pomaly prechádzali po chodbe a pomaly sa prestali vyškierať.

„Ideme?“ spýtal sa Gerard veselo. Rose pozrela na mňa.

„Larisa, prezleč sa, inak nás Alice vybúra, len aby nemusela ísť do školy,“ povedala mi.

„Žiadne búranie teraz nebude!“ zvolala Esme. „Larisa, si v poriadku?“ spýtala sa hneď na to. Pozrela som na ňu. Neuvedomila som si totiž, že zízam verejne na Gerarda. Mám toho po krk. Prečo ma to tak zasiahlo? Ale čo, do čerta, asi robia spolu v izbe. Sami dvaja. Ako keby tu bolo možné mať nejaké súkromie.

„Idem,“ oznámila som. Nepremáhala som sa pôsobiť na svoj tón. Hodila som na seba prvé, čo mi prišlo pod ruku.

Alice čakala v aute a keď som nastúpila ja, zvraštila čelo. Gerard naskočil presne ku mne. Irina tam už nebola.

„Čo budú robiť sestry z Denali, kým budeme v škole?“ spýtala a naklonila som sa dopredu.

„Niečo si nájdu,“ netrápil sa Jasper.

„Irina dnes chce ísť na lov,“ povedal Gerard, tak som sa od neho odvrátila. Len aby bolo jasné, že nemám záujem sa s ním baviť. Detinské, ale dúfala som, že účinné.

„Toto je skutočne očarujúci outfit,“ podpichla ma Alice. Pozrela som do spätného zrkadielka do jej nastavených zlatých očí.

„Je to bežné a pohodlné,“ usmiala som sa.

„Bežné a pohodlné je všetko. Aj keby si nebola upír, nakupujem v butikoch, ktoré svojou ručnou výrobou zaručujú maximálne pohodlie,“ bránila sa.

„Alice, ja viem. Ale nepotrebujem, aby na mňa všetci zazerali, pochop to.“ Alice sa odmlčala. Zato Gerard sa zasmial. Ukázal špicaté, biele zuby a predklonil sa na sedadle.

„Aj tak si nás všetkých všímajú,“ povedal.

„Po tvojom poslednom výstupe aj budú,“ vrátila som mu to. Zostal chvíľu ticho, ale dlho mu to nevydržalo.

„Chcel som ti len ukázať svoj talent.“ A to bola pravda. Malo zmysel ho s tým podrývať, keď sa chová takto chladne?

„Umučíme aj niekoho ďalšieho, aby si ho ukázal aj Irine?“ ozvala som sa a znelo to oveľa hlúpejšie ako pôvodne v mojej hlave. Jasper sa pozrel na Alice a tá mu pohľad opätovala. Mala som chuť z toho auta vyskočiť.

„Nie, Irine som to vysvetlil dostatočne,“ povedal mi pokojne. Čo mám urobiť, aby si sa prestal správať ako kráľ vyrovnanosti, Gerard?!

„Aha, mne by slová nestačili,“ nadhodila som tak otravným tónom, že otravoval aj mňa.

„Nie, si mladá, neskúsená. Nemáš talent a žiadny podobný si nestretla. Aspoň pokiaľ viem. Irina má tiež veľmi zaujímaví potenciál. Jasper, vieš čo robí?“ buchol priateľa do ramena a Jazz mu prikývol. Gerard mu to napriek tomu názorne vysvetlil.

„Skvelé, môžete si otvoriť prvú oficiálnu mučiareň v Amerike,“ povedala som pohŕdavo akurát vo chvíli, keď sme zabočili ku škole.

„Vieš, už ich tu bolo habadej,“ povedal nadnesene. Jasné, ako som mohla povedať takú debilinu? Možno má pravdu, neviem sa tak sústrediť.
„Odkedy si ty taký humanista? Chudáci ľudia, čo?“ pokračoval. Znelo to, že sa baví, ale na môj účet.

„Ak si si nevšimol, ide mi to veľmi dobre!“ obhájila som sa a ukázala som na budovu školy.

„Jasne, len povedz, že nechceš zabíjať. Že by si nevymenila všetko za ľudskú krv. Keby si ju mohla dostať hneď teraz,“ hovoril nadnesene. Zdalo sa, že pre neho je to len debata. Mňa začalo páliť v hrdle. Videla som tú iskru v jeho očiach, ktorá vypovedala o tom, že to také nevinné nie je. Chcel ma naštvať.

„Nemôžem to urobiť,“ zamietla som. V mojej mysli sa ale dokola prehrávala scénka, ktorú navrhol. Gerard neraz naznačil, aký je skúsený. Žeby to bolo možné? Nezdalo sa mi to od začiatku. Že by Cullenovci boli skutočne taký čistý? Ani raz za čas malá vražda. Len na osvieženie? Nikdy? Viem, že Carlisle nikdy nezabil. A viem, že niektorí na oplátku áno. Ale nikdy som nerozmýšľala nad tým, že by bolo možné dať si vo vegetariánstve pauzičku.

„Nemôžeš, neznamená, že nechceš. Takže sa to aj tak niekedy stane. Môže ti byť jedno kedy,“ vyhlásil. To je celkom jasná odpoveď, on zrejme vie, že pauzičky boli.
Jasper sa na prednom sedadle zvrtol. Prestávala som sa sústrediť, okolie sa mi strácalo. Cítila som veľmi jemne tie pachy vonku. Blížiace sa, chodiace sudy s krvou. A koľko druhou na výber... 

„Prestaň!“ zúril Jasper. Ja som sa mračila na Gerarda, ktorý ma pozoroval, sledoval čo urobím. Na chvíľku som sa vrátila k sebe, ale nedala som to na sebe poznať. Urobila som prudký skok, ako keby som chcela vyskočiť z auta. Gerard ma okamžite držal a zaistil, aby som nikam nešla.

„Takže ty ma skúšaš? Ja nie som tvoj pokusný králik!“ pustila som sa do neho. Očividne som ho zaskočila svojím testom. „Čo by si urobil, ak by som sa vyrútila von a niekoho zabila? Vieš si predstaviť, aká som smädná?!“ mykala som sa, až mi ruky pustil.

„Šiel by som to zastaviť, nemáš šancu,“ povedal mi a pozrel na Jaspera, akoby mu to tiež adresoval. Jasper sa mu hlboko pozeral do očí a vyzeral byť vytočený. Ale aj ja som bola príliš vytočená. Využila som chvíľku a otvorila som v momente dvere, vykĺzla som z auta a už som bežala lesom preč.  Počula som za sebou, ako Alice zanadávala a ako za ňou Emmett zaflekoval vo svojom džípe.

Namierila som si to preč od školy a nadýchla som sa až po chvíli. Emmett, Jasper a Rosalie bežali za mnou. Boli kus za mnou, hoci som si bola istá, že bežia ako vládzu. Žiadny Gerard? Čo to? Rozhodla som sa spomaliť a potom som zastala a otočila sa tvárou k nim. Dobehli ku mne. Emmett sa tváril dosť hrozivo, až som sa podriadene prikrčila. Všetci traja zastali predo mnou v pozore. Jasper bol určite pripravený použiť na mňa všetko dostupné.

„Larisa, čo robíš?“ oslovil ma Emmett. Len som tam stála a rozmýšľala nad odpoveďou. Čo vlastne robím?

„Nič. Ja som len bola veľmi nahnevaná.“ Znelo to hlúpo, ale jasne. Veľmi ťažko som ovládala svoje nervy.

„Nie si smädná?“

„Keď už o tom hovoríš. Ale dokážem sa ovládnuť,“ povedala som. Všetci traja si vymenili pohľady.

„Nevybrala som sa zabíjať! Chcela som len vypadnúť. Nie som zvedavá na...“ ukončila som. Ja nie som zvedavá na Gerardove hovadiny, a oni nie sú zvedaví na moje problémy, nie je o čom.

„Chceš ísť domov?“ navrhla Rosalie odmerane. Pokrútila som hlavou.

„Ideme do školy, no tak, Jasper, veď vieš, že som pokojná,“ otočila som k nemu hlavu. Sústredene privrel oči a napokon prikývol. Na tento povedal sme sa všetci rozbehli ku škole. Alice a Gerard stáli už pred hlavnou budovou a Alice nám zakývala. Vošla dnu a Gerard neochotne kráčal za ňou.

Autor: Janeline, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek I am on my way - 13. Skúška: