Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hviezda Súmraku - Epilog

A je tu záverečný diel. Chcem sa poďakovať všetkým, či mi niekedy zanechali komentár. Je neuveriteľné, ako podporíte moju túžbu niečo tvoriť. Patrí vám moja neskutočná vďaka. A je vám venovaná aj táto kapitola. Posledná a viac ich nebude, ani druhá séria, vysvetlenie nájdete pod článkom. Užite si to. :)

Vaša Elanor :)

Bol jasný slnečný deň, no neboli sme nútený skrývať sa. Na Máriinej záhrade sme mali dosť súkromia a hlavne sme sa nemuseli báť zvedavých pohľadov.

Bolo to možno zvláštne, ale tento pekný deň som si vychutnával plnými dúškami. Určite to však na mne nebolo poznať, pretože som stál obdaleč a sledoval rozhovor Mel s našimi priateľmi, ktorí nám skutočne veľmi pomohli. Obdivoval som ich spôsob života, ich súdržnosť a povahy, akokoľvek rozdielne, aj tak vždy priateľské a dobrosrdečné.

Pri nich som sa cítil hodnotne a nenahraditeľne. Nebol som netvor, mal som dôvod na život, na úsmev. Nebola to len hra, v ktorej som sa musel držať svojej roli. Pri nich som bol tvorca svojho scénaru, bol som šťastný, no niečo ma naplnilo ešte viac. Zahriala ma nečakane, prišla ako slnko, čo nakuklo cez ľadové obloky a roztalo ich. Dokázal by som pre ňu obetovať všetko na svete. Mohol by som stratiť čokoľvek bez povšimnutia, no jej strata by ma zabila. 

 

Sledoval som svojho Anjela, ako sa smeje na Alice a nemohol sa ubrániť úsmevu. Od každého z rodiny sme dostali nejaký darček a boli sme pripravení na veľa extrémov, ale niečo nás predsa zarazilo. Veď koho by napadlo, že Alice bola nútená dovliecť niekoľko kufrov, aby nabalila všetky šaty, ktoré Mel kúpila? Zásobila Mel najbežnejšími vecami, akoby nikdy nebola medzi ľudmi. Od spodného prádla cez pyžamá, tepláky až k bežnému oblečeniu a večerným šatám. Bolo to vážne neskutočné. Bolo to od Alice veľmi prieteľské gesto a vážili sme si jej nadšenie a snahu, no uviedla nás do rozpakov, ked trvala na to, aby sa mel do všetkého obliekla a išla predviesť, tak ako to robievajú modelky.

Ostatní členovia nás však tiež veľmi potešili decentným darčekom.

Napríklad od Carlisla a Esme sme dostali letenky do Europy. Boli tam tiež rezervované izby v luxusných hoteloch a naplánované cestovanie po najznámejších miestach, pričom sme v každom mohli zostať 5 dní. Mali sme začať v Londíne, pokračovať v Paríži a nakoniec sa by sme sa mali dostať do Ríma.

Vyzeralo to tak, že tá cesta bude trvať skutočne dlho a nebol som si celkom istý, či sa tak skoro uvidíme. To bol tiež dôvod lúčenia.

 

Pozrel som sa na hodinky a povzdychol som si. Bol čas vyraziť, aby sme stihli liedadlo do Anglicka. Zdalo sa mi, že svet okolo mňa sa spomalil a zároveň zahmlil. Každý sa hýbal pomali, vnímal som ich výrazy, ale nedokázal som zareagovať. Objímal som sa a lúčil ale zdalo sa mi to príliš vzdialené. Nevedel som, čo sa to deje. A z toho som bol ešte zmätenejší. Obzrel som sa a uvidel som Melanie, ktorá sa rovnako neprítomne lúčila so všetkými členmi rodiny.

Obrátil som zvár na druhú stranu a sledoval som západ slnka. Prenikavo červená obloha mi pripomenula koniec našej cesty. Zacítil som za sebou pohyb a vnímal som, ako ma Mel chytila za ruku. Spoločne sme sledovali miznúce slnko a vedeli sme, že v Ríme sa naše putovanie nekončí. Obaja sme bez slova pochopili, že s Cullenovými sa neuvidíme dlhšie, ako sme pôvodne plánovali.

 

Spoločne sme urobili krok dopredu a vedeli sme, že práve tam nás čaká nejaká povinnosť. Práve tam budeme môcť byť šťastní. A hoci to bolo spočiatku moje väzenie, s Mel to bude raj.

Naša spoločná cesta sa práve začala a nech nás dovedie kamkoľvek, budeme spolu. Šťastní.

Volterra, privítaj nás!

 

***

A na záver. Od srdca Ďakujem všetkým, ktorý ma v tejto poviedke podporovali. Vážila som si každé jedno slovo, každého smailíka, či už prikyvujúceho, prosiaceho alebo tlieskajúceho.

Je mi veľmi ľúto, ale zamýšlané pokračovanie sa konať nebude z jednoduchého dôvodu. Tento príbeh (ako aj ostatné) odráža etapu života, ktorú som si už odžila, prekonala a pomaly som na ňu aj zabudla.

A tiež som si vedomá toho, že som mala pridlhú pauzu a to, aby si môj príbeh niekto pamätal. Svoje nápady prenesiem do iných príbehov, ale predovšetkým na our stiries, lebo dúfam, že budem mať na písanie opäť čas.

A záver chceš ešte raz všetkým poslať to najsrdečnejšie ďakujem, akého som schopná.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Hviezda Súmraku - Epilog:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!