Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hviezda Súmraku - 13. kapitola 1. časť

07.12.2010 (19:30) • Elanor • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 915×

13. Kapitola - Svadba - 1. časť

Keď som Mel požiadal o ruku a ona mi povedala áno, bol som taký šťastný, ako žiadny iný upír na svete. Všetky vety, ktoré som v hlave formuloval na vyjadrenie svojich pocitov, svojho šťastia, sa mi zdali príšerne gýčové, prehnane sladké. Ja ale za to nemôžem. Jednoducho som sa tak báječne cítil.

Len čo sme sa vrátili, všimli sme si prekrásne vyzdobený dom i jeho okolie. Bol som si istý, že to vyzdobila jej babka a musím uznať, že to bolo od nej veľmi cenné gesto, ktoré som si, samozrejme, vážil.

„Je to tu krásne,“ šepla mi Mel priamo do ucha a následne sa zahľadela na svoj zásnubný prsteň. Namiesto súhlasu som jej ticho zavrnel do ucha. Zasmiala sa a hravo do mňa strčila. Cítil som, ako sa mi pery točia do úsmevu, no nevedel som, čo povedať, tak som vytiahol z vrecka od nohavíc mobil, s úmyslom zavolať Alice.

Neskoro. Len čo som sa telefónu dotkol, začal zvoniť. Asi ste už všetci uhádli, čo sa stalo - tá veštica ma predbehla.

„Gratulujem,“ ozvalo sa okamžite z telefónu nadšene, ledva som hovor prijal. Bez úvodu, bez pozdravu.

„Ďakujem, Alice, chcel som sa ťa spýtať...“

„Svadbu vám zariadim do posledného detailu, nebudete musieť pohnúť prstom,“ uisťovala ma, ale tým vôbec nezdpovedala moju otázku.

„Bude o dva týždne, to bude prekrásny deň, takže by sme do školy aj tak nešli. Všetko bude perfektné, ach, už to vidím,“  rozplývala sa nad svojimi víziami. Nadýchol som sa pre vyslovenie svojej otázky, avšak, opäť mi nenechala priestor.

„Na svadbe budeme všetci, nemaj strach. Niečo také si nenecháme ujsť. V piatok som u vás ako na koni!“ Zavesila.

Vedela, čo som chcel tak veľmi vedieť, ale zrejme nepovažovala telefonát za najvhodnejšiu cestu. Však to počká ešte pár dní. Potom budem mať problém.

Otočil som sa k Mel a usmial som sa.

„V piatok sem príde Alice. Svadba vraj bude už o dva týždne,“ opakoval som jej náš rozhovor, čomu sa ona z chuti zasmiala.

„Všetko som počula. Ty nejako zabúdaš na moje výhody,“ vyčítala mi jemne moje staré zvyky a brnkla mi po uchu na znak, že jej sluch je rovnako dobrý ako ten môj. Mala, samozrejme, pravdu. Mal by som si zvyknúť na novú situáciu.

Doma sme narazili na Máriu, ktorá pokojne sedela pred kozubom a čítala knihu. Len čo sme vošli, Mel sa jej vrhla do náručia a horlivo jej opisovala celý večer. Pri rozprávaní sa stále usmievala a nakoniec jej ukázala prsteň. Mária sa na mňa milo usmiala a pogratulovala nám. Tak, toto mi vyšlo.

Niekoľko dní nato sa pred bránou objavila tá strapadá, neposedná, malá upírka, ktorá síce prišla v piatok, ale tak skoro, ako sa len dalo. To znamená, že bolo pár minút po polnoci, keď sme počuli pred bránou zastavovať nejaké auto.

Ešte sa s nami ani poriadne nezvítala (čakal som búrlivejšie privítanie, ona však len pískala a skákala), už zatiahla Melanie do izby a zamkla sa tam s ňou. Niekoľko hodín som sa nespokojne točil pri dverách v snahe, zachytiť aspoň nejakú vetu, ktorá by mi mohla prezradiť, o čom sa rozprávajú. Bola to márna snaha, Alice očividne rýchlo pochopila všetky výhody spojené s premenou Mel.

Otočil som sa teda k odchodu, keď v tom som začul z izby hlas Alice.

„Nikto predsa nechce, aby si sa zbláznil od nudy, tak sa teš, lebo zajtra ti dorazí záchrana,“ oznámila veselo a jej slová doprevádzal chychot mojej lásky. Musel som pokrútiť hlavou a vydal som sa do obývačky, kde som sa zvalil na sedačku.

Započúval som sa do ticha domu a niečo sa mi nedzalo. Pomoril som sa do pokojného domu, v ktorom som cítil len dve upírky zamknuté v hornej izbe, a pochopil som. Mária tu nie je!

Musel som priznať, že mi jej teraz bolo úprimne ľúto. Toľko nezvaných hostí sa jej sem snáď nikdy nehrnulo do domu. Ale bolo od nej pekné, že nám prenechala dom. Asi si všimla, že Mel sa na tú svadbu skutočne teší. Alebo sa nechcela zbytočne rozčuľovať.

Na druhý deň, presne ako Alice sľúbila, k nám dorazila ďalšia návšteva. Tentokrát som si spokojne oddýchol. Bol to Edward. Alice presne vedela, čo robí, pretože Edward bol tou najlepšou osobou na odpútanie pozornosti. Hneď zistí, či sa mu to darí a môže zmeniť taktiku. Okrem toho, s ním som si vždy celkom rozumel a bol som rád, že ho opäť vidím.

„Tak čo, ešte žiješ?“ pozdravil ma s pobaveným úsmevom. Svoju sestru zaisto dobre pozná.

„Tak poď, nebudeme predsa stáť pred dverami večne,“ prehodil Edward mierne ľahostajne, prešmykol sa okolo mňa, no - na moje veľké prekvapenie - nezamieril k domu, ale do lesa. Bez váhania som sa rozbehol za ním. Edward zrazu nečakane zastal, sotil ma a o pár stupňov zmenil smer. Pochopil som jeho plán a zo všetkých síl som sa ho snažil dobehnúť.

Bežali sme ďaleko na sever, pričom sme celú cestu striedali závody, boj a lov. Nedokázal som si predstaviť dokonalejšie odreagovanie, nevnímal som čas... Avšak... Mel bola stále niekde na okraji môjho vedomia a teraz mi zabrala takmer celú myseľ. Chýbala mi a to sme neboli na love ešte ani dva dni. Bol som si vedomý toho, že by som ju mal nechať na chvíľu na pokoji. Aby si mala šancu odo mňa oddýchnuť. Aby sa  tešila, že som sa vrátil. Aby sa chvíľu mohla venovať sebe a kamarátke. Aby...

„Chceš sa vrátiť,“ reagoval Edward na moje myšlienky. Nebola to otázka, aj keby asi mala byť. Nebol som si istý odpoveďou. Ja by som aj chcel...

Autor: Elanor (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hviezda Súmraku - 13. kapitola 1. časť: