Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hviezda ľadu 5. kapitola

03.03.2011 (07:45) • TiNaCuLLeN • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 859×

Dnes vonku pršalo, takže korčuľovať som ísť nemohla. Všetko je tam totálne premočené. Ale doma sa mi sedieť nechcelo, tak som sa vybrala na prechádzku. Ešteže máme les rovno za domom.

Povedala som si, že pôjdem iba kúsok, ale v lese je tak nádherne. Čím ďalej som šla, tým viac mi svedomie hovorilo, že sa mám otočiť a vrátiť sa. Ale nohy ma nepočúvali. Postupne som zišla aj z chodníka. Keď som sa chcela naozaj vrátiť, nevedela som, ktorým smerom je náš dom. No super, stratila som sa. Začala som sa obzerať dookola, a zrazu spoza stromov vyšiel Emmett.

„Ahoj, ty ma snáď sleduješ?” nedalo mi nespýtať sa.

„Budeš sa čudovať, ale nie.”

„Len nehovor, že si sa zase prechádzal.”

„Áno, a zase som na teba narazil.” Uškrnul sa na mňa.

Zrazu mi napadla jedna vec, ktorá ma už pár dní trápila.

„Môžem sa ťa niečo spýtať?”

„Pýtaj sa.”

„Máte nejaké tajomstvo? Všimla som si, že máte iné oči a menia sa vám. Najprv sú zlaté a postupne vám stmavnú.”

Na chvíľu zamrzol, ale postupne sa uvoľnil.

„Toto, čo ti teraz poviem, nesmieš nikomu povedať. Naozaj mi na tebe záleží, tak ti poviem pravdu. Uhádla si, máme tajomstvo. Ja a moja rodina sme upíri.”

Teraz som zase zamrzla ja. Na chvíľu som sa vyľakala, ale hneď som sa aj upokojila. Keby ma chcel zabiť, už by to bol dávno urobil. Ale veď mi práve povedal, že mu na mne záleží. Mám v hlave teda poriadny zmätok.

„Nie som presne to, čo si myslíš,” začal.

„Tak, čo potom?”

„Ja ti to hneď vysvetlím. My nie sme ako ostatní. Živíme sa iba zvieracou krvou. Dôvodom je, že nechceme byť obludy. Možno mi už neveríš, ale ja ti naozaj nechcem ublížiť.”

„Je to divné, ale verím ti.”

„To sa mi uľavilo.”

„Čo keby si mi viac porozprával o tvojej rodine?” Povzbudzujúco som sa naňho usmiala.

„Všetko to začal Carlisle. To on premenil najprv Edwarda, Esme a potom mňa. Jasper a Alice sa k nám neskôr pridali. A Bella, tú si našiel Edward. Myslím, že už si videla všetkých okrem Esme a Alice.”

„Tak to pre to? Carlisle hovoril, že sa s nikým nebavíte.”

„Áno, to je pravda. Vlastne to skôr ľudia sa nám vyhýbajú. Asi vycítili, že sme nebezpeční alebo čo.”

„Ja som asi výnimka. Povedz mi ešte niečo.”

„Dobre, ale cestou domov, lebo vidím, že si sa tu stratila.”

„Keď myslíš.”

„Môžem?” opýtal sa a chytil ma za ruku. Prekvapene som naňho pozrela. Bola studená ako ľad.

„To k nám tiež patrí. Naša pokožka je studená, sme tvrdí ako kameň a máme obrovskú silu.” Na chvíľu ma pustil, vytrhol strom zo zeme a hodil ho nevedno kam.

„Wow!” Nestačila som sa čudovať a narýchlo vstrebávala všetky nové informácie.

„A každý má nejaký talent. Edward vie všetkým čítať myšlienky, aj ľuďom, teda okrem Belly, pretože ona je štít. Alice vidí budúcnosť a Jasper ovláda emócie. Ja mám veľkú silu, Esme je veľmi láskavá a Carlisle už takmer nevníma ľudskú krv.”

„Teda, nestačím sa diviť.”

„Nebojíš sa? Nezdá sa ti to všetko príšerné? Sme upíri stvorení na zabíjanie.”

„Nie, mne to nevadí. A, prosím, bavme sa o niečom inom.”

„Fakt ti to nevadí? To je úľava. Ja som sa bál, že keď ti to poviem, už ma nebudeš mať rada.”

To už sme boli za naším domom. Zastal, chytil ma za obe ruky a pozrel sa mi do očí.

„Naozaj ti to nevadí?”

„Nie, prisahám. Veď keby mi to vadilo, už by som bola dávno na úteku.”

Vtom sa jeho pery začali ku mne približovať a pobozkal ma. Vplietla som mu ruky do vlasov a bozk mu opätovala. Po chvíľi sa na mňa pozrel a pobozkal ma znovu, no tentoraz dlhšie. Keď sme sa od seba odlepili, cítila som, ako sa mi rozpálila tvár. Určite som musela byť celá červená. On sa iba usmieval tým svojím úsmevom ako vždy.

„Dobrú noc.”

„Dobrú noc...” Na viac som sa nezmohla.

Vletela som do domu a utekala do izby. Nemohla som tomu uveriť. Práve ma Emmett pobozkal.

V tú noc som nemohla zaspať. Stále sa mi snívalo o upíroch a iných divných veciach. Po tých úmorných hodinách konečne svitlo ráno. Znovu som bola plná života ako kedysi a tešila sa do nového dňa.

Dni leteli strašne rýchlo. Ani som si to nevšimla a prešiel celý týždeň. Dnes mám znovu psychoša. Musím priznať, že sa tam aj teším. Aj keď to nepotrebujem, aspoň si tam pokecám.

U psychoša:

„Dobrý deň!”

„Ahoj, sadni si! Tuším už vyzeráš lepšie.”

„Áno, je mi lepšie, a oveľa.”

„A povedz, čo je tým dôvodom?”

Spomenula som si na Emmetta a začervenala som sa.

„Budem hádať. Emmett?”

Tak toto ma riadne zaskočilo.

„Odkiaľ o tom viete?”

„V našej rodine sa nikdy nič neutají.”

A v tom som si spomenula, čo mi rozprával Emmett. Vraj všetci majú talenty a jediný Edward vie čítať myšlienky.

„A neprekáža vám to? Som človek a viem vaše tajomstvo.”

„Nie, ak nič neprezradíš.”

„Tak to nie. To by ma rodičia poslali do blázinca a vás by obvinili, že si nerobíte poriadne svoju prácu.”

Na tom sme sa zasmiali obaja.

„Neprekáža nám to, lebo už sme to raz zažili. Aj Bella bola kedysi človek, tak už to poznáme. Len si dávaj pozor pri Emmettovi. Hoci ťa veľmi miluje a snaží sa dávať si pozor, no z pachu ľudskej krvi nás neuveriteľne páli hrdlo. Ja jediný som si úplne odvykol.”

„Dobre, budem na to myslieť.”

„Keď už o všetkom vieš, nechceš prísť niekdy k nám? Určite ti to ešte Emmett navrhne.”

„Žiadne rakvy, doktor?”

„Pre teba Carlisle. A sľubujem, že žiadne rakvy. My totiž nespíme.”

„To si mám na čo ešte zvykať.”

„To hej! A ešte jednu vec. Tvoji rodičia sa onedlho iste budú pýtať ako pokračujeme. Čo im mám povedať?”

„Neviem, ale nech sa priveľmi netešia.”

„A počul som, že chceš znovu korčuľovať. Myslíš, že je to dobrý nápad?”

„To neviem. Dúfam, že hej.”

„Len aby si potom nebola na tom horšie ako predtým.”

„Nie, tentokrát si už dám pozor.”

Dúfam, že to nepokašlem. Už nikdy nechcem zažiť to, čo som zažila.

Autor: TiNaCuLLeN, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hviezda ľadu 5. kapitola: