Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hviezda ľadu 4. kapitola

28.01.2011 (08:30) • TiNaCuLLeN • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 937×

Z pohľadu Rose:

Dnes si konečne idem zadeliť hodiny do umeleckej akadémie. Nemôžem sa dočkať. Tak dlho som už nehrala na klavíri a netancovala. Zjedla som cereálie s mliekom a utekala z domu.

Prišla som tam a zaklopala na kanceláriu. Otvorila mi tá istá pani, čo tu bola minule.

„Dobrý deň, bola som tu pred dvoma dňami. Môžem si zadeliť hodiny?”

„Prepáč, zabudla som ti povedať, že tu máme teraz dosť plno. Ale na konci júna odchádza pár starých žiakov. Príď, prosím, začiatkom júla. Budeš môcť chodiť na letné kurzy a ak ťa to bude baviť, tak od septembra už normálne ako žiačka.”

„No dobre. A chcela som sa spýtať ešte jednu vec. Chcem si dať doma urobiť baletné tyče a zrkadlá. Neviete kde by mi to mohli spraviť?”

„My si do školy dávame robiť zrkadlá od firmy s názvom Arabesque. Tu máš vizitku. A najlepšie je im volať doobeda.”

„Ďakujem, dovidenia.”

Nemôžem tomu uveriť. Na krasokorčuľovanie mám čakať sedem týždňov a letné kurzy tri týždne. Aspoň budem mať zrkadlá a môžem tancovať. Ale veď aj na klavíri môžem hrať. Nikto mi to nezakázal.

Vyliezla som na povalu a sadla si za klavír. Pár hodín som strávila nad jednou nádhernou skladbou. Po niekoľkých neúspešných pokusoch sa mi to konečne podarilo zahrať bez chyby.

Na druhý deň som nemala čo robiť, tak som zavolala tej firme na výrobu zrkadiel.

„Haló, je tam firma Arabesque?”

„Áno, čo si prajete?” spýtal sa ma mužský hlas.

„Len som sa chcela spýtať, či mi môžete spraviť tyče a zrkadlá do izby.”

„Jasné, aké by mali mať rozmery?”

„No, výška zrkadiel dva metre, mali by byť umiestnené 10 cm nad zemou. Šírka by mala byť sedem metrov, a to 4x3 a tyče by mali byť vo výške 120 cm nad zemou.”

„Dobre, dátum?”

„Mohlo by to byť presne 20. júna?”

„Áno, to nám vyhovuje. A ešte adresu.”

„Haleovci, číslo domu 473, Forks.”

„Dobre.”

„A ešte som zabudla, koľko by to stálo?”

„Tak okolo 600 €, presne ešte neviem.”

„Tak teda ďakujem. Dovidenia.”

„Dovidenia.”

No super, rodičia mi udtrhnú hlavu. Toto budem musieť zaplatiť sama z vkladnej knižky.

Ja vážne netuším, čo budem robiť. Fakticky sa nudím. A v tom mi zaplo. Veď ja som si so sebou pri sťahovaní zobrala aj in-line korčule. Myslím, že sa pôjdem previezť.

Rýchlo som sa obula, kým ma nezbadajú rodičia a rýchlo vyšla z domu. Po meste sa korčuľovať asi nebudem, tak som sa vydala hľadať nejaké vhodné miesto. A čoskoro som ho aj našla. Menšie asfaltové ihrisko. Tak mi nezostalo nič iné, iba sa korčuľovať a oprášiť svoje staré skúsenosti.

Korčuľovala som už dve hodiny, tak som sa rozhodla ísť domov. Bolelo ma celé telo. Otočila som sa a v tom momente som vrazila do niečoho hrozne tvrdého. O sekundu som už sedela na zadku.

Z pohľadu Emmetta:

Posledné dva dni sa motám iba po lese. Určite sa doma čudujú kde som. Alebo možno aj nie. Mal by som sa spamätať, inak o chvílu budem potrebovať odbornú pomoc, presne ako Rose.

Rozhodol som sa, že sa vrátim. No práve v tej chvíli som začul nádhernú skladbu. Niekto hral na klavíri. Veľmi ma zaujalo, kto tak božsky hrá, preto som sa vydal za zvukom. Priviedlo ma to k jednému domu. Na schránke mali napísané Haleovci. Začal som byť zvedavý ešte viac, tak som vyliezol na strom. Pozrel som sa do okna a za klavírom sedela Rose. No páni, tá je ale talentovaná. Chcel som tam sedieť a počúvať ju, ale doma si už určite robia starosti.

Doma som išiel hneď za Carlislom.

„Carlisle? Vedel si, že Rose vie hrať na klavíri?”

„Nie.”

„Nepovedala ti to? Ktovie, čo ešte vie.”

Poobede som sa znovu vydal von. Prišiel som až ku starému asfaltovému ihrisku. Pomedzi stromy som videl niekoho korčuľovať. Napadol mi len jediný človek, ktorý by to mohol byť. Lepšie som sa prizrel a skutočne to bola ona - Rose. Akoby mala nacvičenú nejakú choreografiu. Jej pohyby boli nádherné a ladné.

Pozoroval som ju veľmi dlho. Po troch hodinách sa rozhodla ísť domov. Nevediac prečo, rozbehol som sa za ňou. Ona si ma nevšimla a vrazila do mňa, keď sa chcela otočiť. Zo zeme na mňa zmätene pozerala.

„Prepáč, nechcel som ťa zhodiť.”

„Nič sa nestalo. Počkaj, už som ťa niekde videla. Áno, bolo to v nemocnici. Ty si Emmett, nie?”

„Áno som. A ty si Rose, nemám pravdu?”

„Hej, máš" Mimochodom, čo tu robíš?”

„Bol som sa prejsť a narazil na teba. A naozaj som ťa nechcel zhodiť.”

„Zabudni na to, zažila som aj horšie pády.”

„Nechceš si sadnúť na lavičku?”

„S radosťou. Ty si syn doktora Cullena?”

„Áno. Môžem sa ťa teraz ja niečo spýtať?”

„Jasné.”

„Dúfam, že sa nenaštveš. Carlisle nám prerozprával tvoj príbeh. Nechápem, prečo si sa sem prišla korčuľovať, keď ťa to tak strašne ničí?”

„Strašne ma to sem ťahalo, ja nedokážem tomu odolať. A napokon, už sa dávam pomaly dokopy. Len pred rodičmi hrám také menšie divadlo. Takže môj príbeh už poznáš. Povedz mi teraz ty niečo o sebe.”

„Nič zaujímavé, ver mi.”

„Ach, už je skoro tma. Mala by som ísť domov.”

„Keď chceš, odprevadím ťa.”

„Budem rada. Ale budeš musieť za mnou utekať, som tu na korčuliach.”

„Nevadí.”

Z pohľadu Rose:

Cesta domov ubehla veľmi rýchlo. Nechcela som, aby už išiel. Pri ňom mi bolo dobre. Pred domom sme sa na seba zadívali. Už bol naozaj čas ísť.

„Tak ahoj, snáď sa ešte stretneme. Rodičia už určite zúria.”

„Ahoj a dobrú noc.”

„Rosalie, kde si trčala? Vieš ako sme sa o teba báli?” museli hneď spustiť rodičia.

Chcela som ísť rovno do izby, ale toto ma zastavilo.

„Vy ste sa o mňa báli? Vám na mne záleží? Tak mi teda povedzte, prečo ste mi to spravili! Prečo som si kvôli vám toľko pretrpela! Veľmi dobre viete o čom hovorím! Ak vám na mne naozaj záleží, tak mi to najprv dokážte!”

Na viac som sa nezmohla. So slzami v očiach som vybehla hore schodmi a zabuchla sa v izbe.

Autor: TiNaCuLLeN, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hviezda ľadu 4. kapitola: