Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hry s citmi 1. kapitola

12.09.2011 (18:00) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 48× • zobrazeno 4246×

Pamätám si deň, kedy som prvýkrát zbadala Edwarda Masena.

Mala som okolo pätnásť a aj s rodičmi Carlisleom a Esme sa presťahovali do Forksu. Sťahovanie pre nás nebola žiadna novinka... robili sme to často a ja som si už zvykla. Vždy sme bývali v odľahlých oblastiach kvôli nášmu tajomstvu. Boli sme upíri. Ja vlastne iba poloupír, keďže Esme bola ešte človek, keď ma porodila. No naša rodina bola vegetariánska a snažili sme sa vmiešať medzi ľudí. A aj sa nám to väčšinou podarilo.

Preto bolo pre mňa veľkým prekvapením, keď vedľa nášho domu stál ďalší. Carlisle nás upokojil, že to bude iba menšia zmena. Viac opatrnosti a pretvárky, nič iné.

Dom bol veľký a luxusný a mne bolo jasné, že ľudia, ktorí v ňom bývajú, si museli za takýto pozemok veľmi dobre priplatiť.

Masenovci, ako mi neskôr povedal Carlisle, vyšli z domu, akoby nás už dlho čakali. Ako prvých som si všimla Elizabeth a Edwarda staršieho. Neubránila som sa pobavenému úsmevu, keď som v rukách Elizabeth zbadala plech plný napečených koláčov... typická americká tradícia. Boli presne takí, akých som si ich predstavovala. Dokonalo, elegantne oblečení a na tvárach im hrali falošné úsmevy. Proste úplní opak ich dcéry Alice, ktorá stála hneď vedľa nich. Usmievavá, šťastná a hlavne milá. Už vtedy som si ju zamilovala.

A nakoniec tam stál on.

Edward Masen bol ten najkrajší chlapec, akého som videla.

Mal husté, rovné, bronzové vlasy, ktoré stáli v divokom hniezde, ako keby práve iba vstal z postele. Veľké zelené oči orámované dlhými riasami, perfektne rovný nos, bledú pokožku a plné pery, ktoré vtedy boli stiahnuté do pokriveného úsmevu. Bol by dokonalý, keby z jeho úsmevu a pohľadu nevyžarovala to, čo z jeho rodičov. Faloš a namyslenosť. A už od tej chvíle som na Edwardovi Masenovi nenávidela všetko.

To, ako sa arogantne usmial a všetky dievčatá v okolí išli odpadnúť z toho, že sa na nich iba pozrel. Jeho typický pohľad spod mihalníc, keď niečo chcel. Prehrabnutie jeho vlasov a to, ako mu všetci chalani v škole závideli. To, ako všetci hneď urobili to, čo si zmyslel. A najviac to, že ma úplne ignoroval. A keď ma práve neignoroval, tak mi dával dosť jasne najavo, že on je ten lepší.

Už od prvej chvíle, ako sme sa spoznali.

Masenovci nás hneď na ďalší deň pozvali na privítací obed. A Esme s Carlislom to, samozrejme, prijali. Vo svojich najlepších šatách som pomaly kráčala ku dverám ich domu a pripravovala sa na dve hodiny utrpenia. Jesť ľudské jedlo... hnus. Preto som mala radšej bývanie osamote, bez susedov a bez tých všetkých vecí okolo toho. Otvorila nám paní Masenová, znova s hraným úsmevom a rukou nariadila, aby sme vstúpili dnu. Bola som prekvapená. Ich dom bola snáď ešte väčší ako ten náš!

Pri stole sedel pán Masen, ktorý sa s nami zdvorilo privítal a Alice okamžite vyskočila a už ma zvierala v objatí. Prekvapene som stuhla a nakoniec jej to objatie vrátila. Ona snáď ani nebola ich dcéra.

„Bella, ani nevieš, ako rada ťa spoznávam. Myslím, že si budeme veľmi dobre rozumieť.“ To bola typická Alice.

Edward sedel pri stole a vtedy na mňa prvýkrát pozrel. Znudene odlepil zrak od stola, ako keby mu aj to robilo problém a jeho zelené oči zabodol na chvíľu do tých mojich. Zdalo sa mi, že sa v jeho očiach objavil záujem, no aj ten zmizol tak rýchlo, že som si ani nebola istá, či tam vôbec niekedy bol. Nepatrne pozdvihol jedno obočie a so založenými rukami na prsiach si ma premeriaval. Pod jeho skúmavým  pohľadom som sa cítila nepríjemne. Ako keby som tu stála nahá.

„Edward.“ Rýchlo som ho vytrhla z jeho zamyslenia a jeho oči sa znova vrátili k tým mojim. Na perách som mala úsmev, ktorý smeroval k tomu namyslencovi predo mnou. Jeden kútik pery vytiahol do pobaveného, pokriveného úsmevu.

„Isabella,“ odvrkol a znova nezaujato sklopil oči ku stolu.

Obed sa vliekol neskutočne pomaly. Rodičia sa rozprávali o práci, politike, peniazoch a keď im už došli témy, tak sa začali baviť o nás.

„Náš Edward má v škole výborné výsledky a raz prevezme moju firmu,“ ozval sa hrdo pán Masen.

„Vážne? To je od teba milé, že budeš pokračovať v šľapajach tvojho otca.“ Carlisle sa s úsmevom otočil na Edwarda, ktorý trochu neurčito strelil pohľadom na svojho otca. Chudák, zrejme to nie je to, čo chce. No aj keď som na ňom videla, že s tým nesúhlasí, tak prikývol a rozpačito sa pousmial.

A to bolo asi posledný aj prvýkrát, kedy sme sa spolu priamo rozprávali. A to napriek tomu, že už prešli dva roky a u nich doma trávim dosť veľa času, keďže s Alice sme sa stali najlepšie kamarátky a sme spolu stále. Všetko bolo v podstate rovnaké. S Edwardom sme sa neznášali a to hnevalo aj Alice, ktorá svojho brata aj napriek jeho povahe mala rada.

Keď si ma práve Edward s jeho kamarátmi nedoberal, tak sme sa hádali, alebo urážali. Tak to bolo do našich šestnástich rokov. No teraz máme sedemnásť. A niečo sa predsa len trochu zmenilo. Edward si ma prestal doberať a namiesto toho si ma prestal všímať úplne... ignoroval ma. Možno to bolo aj tým, že už sa zo mňa stala žena a jeho najväčšiu zábavku s kamarátmi „Swanová, kde máš prsia?“ už nemohol používať. A možno aj on dospel. Výzorom určite.

Jeho typická chlapčenská postava zmizla a nahradili ju pevné ramená a vypracované telo... nič extrémne ako niektorí jeho kamaráti. Tvár mal ešte stále chlapčenskú, no pribudla k nej výraznejšia sánka. A posledný dôvod, prečo ma mohol ignorovať, bol ten, že namiesto jeho predchádzajúcich zábav, ktorou boli autá a šport, prišli nové. Dievčatá.

Edward ich striedal stále. Každý týždeň som videla iné dievča sedieť na jeho kolenách.

Proste to bol namyslený a arogantný hlupák.

Prítomnosť

Škola mi ubiehala neuveriteľne pomaly a keď sa konečne ozval zvonček hlásiaci koniec poslednej hodiny, tak som z lavice priam vybehla. Na parkovisku ma už čakala vysmiata Alice, ktorú som vždy do školy aj zo školy vozila.

„Naši odchádzajú na nejaké firemné akcie, takže sme sami doma,“ oznámila mi už v aute a prosebne na mňa pozerala.

„A mne to hovoríš, pretože...“

„Pretože nechcem byť sama doma, keď si tam Edward niekoho privezie.“ Alice už teraz nahodila psí pohľad a ja som si zúfalo vydýchla. Za tie dva roky som sa predsa len niečo naučila. Alice sa nedá povedať nie. A už vôbec nie tomu jej pohľadu.

„No dobre.“

„Ďakujem ti, Bella!“ Nadšene zatlieskala svojimi malými rúčkami. „Nebudeš ľutovať! Spravíme si dievčenskú noc. Môžeme si nalakovať nechty, upraviť vlasy...“ Alicin zoznam pokračoval ešte asi celú cestu a ja som už z toho prespávania mala hrôzu. Oproti Alice, ktorá rada nakupovala, som ja radšej trávila čas inak. Pre mňa užitočnejšie. Napríklad hrou na klavír, čítaním a, samozrejme, lovom.

Alice išla domov, zatiaľ čo ja som si skočila pre pyžamo a oznámila Esme, nech ma nečakajú.

Edwardovo auto nestálo pred domom a mne sa uľavilo, že ešte nie je doma. A že možno ani nepríde. Mne teda chýbať určite nebude.

Aj s taškou v ruke som vybehla za Alice do izby, ktorá sedela na posteli a už si ma premeriavala. Naštvane som pozdvihla jedno obočie a nasledovala jej pohľad.

„Alice, išla som k tebe prespať a nie na módnu prehliadku,“ zamrmlala som trochu podráždene, keď našpúlila pery a neochotne odvrátila pohľad od mojich starých teplákov a veľkej mikiny. Ona bola, ako vždy, značkovo oblečená, podľa najnovších trendov.

„Je tu snáď niekto, pre koho sa tak upravuješ?“ S úsmevom som na ňu hľadela a čakala na odpoveď. Alice sa jemne začervenala a sklopila hlavu.

„Alice!“ Prekvapene som vydýchla a sadla si oproti nej. „Prečo si mi to nepovedala?“ S Alice sme si hovorili skoro všetko. Teda aspoň ona ku mne bola vždy úprimná a ja tiež... okrem môjho tajomstva.

„Možno tu je niekto,“ začala pomaly a neisto v rukách zvierala paplón. S otázkou v očiach som na ňu hľadela a čakala. „Jasper,“ šepla potichu, no ja som to počula až príliš dobre.

„Jasper Hale?!“ vykoktala som zhrozene. Hale bol druhý najväčší arogant na našej škole. A samozrejme, že prvý bol Edward a boli najlepší kamaráti. Ak sa to vôbec dá počítať za priateľstvo, keď sa celý deň bavíte iba o tom, kde, kedy a ako sa opijete a koho pretiahnete. A teraz tá istá Alice, ktorá mi pred rokom nadávala za to, že som chodila s Mikom Newtonom, hovorí, že sa jej páči Jasper Hale.

„Bella, nehnevaj sa na mňa, ale proste si nemôžem pomôcť!“ Zúfalo na mňa hľadela a ja som prevrátila oči.

„Je to tvoj život.“ Mykla som plecami a zbadala, ako sa jej uľavilo. „Ale pri mne plakať nebudeš.“

Alice sa zasmiala a prikývla.

Bolo okolo dvanásť hodín v noci a ja som ležala na posteli vedľa Alice, ktorá už spala, unavená z celého dňa stráveného lakovaním nechtov a podobne. Ospalo som si rukou prešla po tvári a rozhodla sa ísť napiť, keďže ležanie v posteli ma už nebavilo a unavená som nebola. Potichu som vstala, vybrala sa von z izby a po schodoch zišla do tmavej obývačky. No tam som hneď aj zastala, lebo som zbadala Edwarda. No vlastne len jeho ruky, pretože pred ním stála nejaká blondínka. Tipujem, že jeho dočasná “priateľka“ Tanya, ktorá za ním dochádzala až zo Seattlu.

Vedela som, že by som mala ísť ďalej a ignorovať ich, no aj tak som nevedela od scény predo mnou odtrhnúť oči.

Edward bol opretý o stenu, na ňom bola natlačená Tanya a hladne trela boky oproti tým jeho. Jedna jeho ruka bola zapletená do jej vlasov a tá druhá pevne držala jej zadok a pomáhala jej prirážať. Mohla som počuť ich rýchly dych a vzdychy, keď jej Edward vzrušene strkal jazyk až do krku. Edward jemne naklonil hlavu do boku, zatiaľ čo sa Tanya venovala jeho krku. Jeho oči boli zavreté, ústa mal jemne pootvorené a ja som od nich nemohla odtrhnúť oči. Cítila som, ako mnou prešlo vzrušenie, keď som zbadala Edwardov jazyk, ktorý jemne vyrazil oproti Tanyinmu a znova si drsno pritiahol jej boky k svojmu rozkroku a zavzdychal.

Očami som sa vzrušene vrátila späť ku Edwardovej tvári a hľadela priamo do jeho zelených očí.

Jediné, čo ma v tú chvíľu napadlo je to, že ma prichytil, ako ich tu pozorujem. No nevyzeral, že by mu to vadilo. Práve naopak. Uprene na mňa hľadel a neprestával sať Tanyinu hornú peru medzi tie svoje. Tentoraz už obidvoma rukami pomaly putoval po jej chrbte až k jej zadku v obtiahnutých nohaviciach a pevne ho zovrel.

Cítila som sa divne, no nehodlala som odísť a ukázať mu, že ma rozhodilo to, že ma prichytil.

Edward sa poslednýkrát silno obtrel panvou o tú jej a pery jemne priložil k jej uchu.

„Poďme do izby,“ zavrnel potichu a stále ma prepaľoval pohľadom. Pevne jej zovrel ruku a pomaly, aj s Tanyou, ktorá na mňa prekvapene hľadela, prešli po schodoch do Edwardovej izby.

Konečne som bola schopná sa pohnúť a ísť do kuchyne po vodu, v šoku.

Vrátila som sa do izby a ľahla si späť do postele vedľa spiacej Alice. Snažila som sa zabudnúť na to, čo som dole videla, no stále, keď som zatvorila oči, objavil sa mi tam Edward s jemne pootvorenými perami a nepomáhalo mi ani to, že som stále mohla počuť jeho tiché vzdychy z vedľajšej izby.

Nahnevane som sa otočila na bok, zahľadela som von oknom a až vtedy mi to všetko konečne došlo.

No. Do. Riti.

Prečo ma predstava toho namysleného aroganta v posteli vzrušuje?

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hry s citmi 1. kapitola: