Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » How I live my life - 3. kapitola

rob1


V tejto kapitolke sa stále ešte len rozbiehame, ale Bella objaví ďalšiu svoju silu, ktorá v nej už dlho driemala? Prečo ich má tak veľa? Je to tým, že je poloupírka? Či je v tom niečo iné? Dozviete sa v ďalších kapitolách. Ďakujem, Jessy!

3. kapitola

Edward:

„Neverím jej,“ vrčala Rose pobúrene. „Je okolo nej príliš veľa tajomstiev. Videli ste, ako hrala na husle? Buď je neskutočne talentovaná, alebo hrá už dlho. Viac ako vyzerá. Má sedemnásť!“

„Rose má v istej veci pravdu. Už len to, že je odolná voči naším schopnostiam. Alice, videla si dnes pri nej niečo?“

„Nie. Keď je pri mne, dokonale sa mi všetko stratí. Niekedy len jej budúcnosť, inokedy skoro všetko,“ prisvedčila.

„A ten telefonát? A ako to, že vyhrala nad Emmettom? Há?!“ vytiahla tromf Rose. Usmiala sa ako víťaz.

„No tak, Rosalie. Nesmieme ju súdiť. Poznáme ju len deň.“

„Aj tak je tu toho veľa,“ zašepkala Rose a odišla do svojej izby. Emmett ju po chvíli nasledoval.

„Čo si myslíš?“ spýtala sa ma Alice.

„Neviem, čo si mám o nej myslieť. Je niečím iná. Krajšia, rýchlejšia, silnejšia. Ale nie je upírka, to som si istý. A nemyslím si, že je pre nás hrozba. Zatiaľ,“ odpovedal som jej a vyšiel som von. Jediné, čo som mohol, bolo sledovať ju.

Dobehol som do Forks a snažil som sa nájsť nejakú zmienku o nej. Niečo, čo by mi pomohlo sa k nej dostať. Po polhodine pátrania som našiel jej auto zaparkované na kraji cesty pred menším, pekne upraveným domom. Priblížil som sa, nie však príliš blízko. Ostal som v tieni lesa. Najprv som nič nevidel, po chvíli však vyšla na zadnú terasu a sadla si tam. V rukách držala tie husle, čo jej darovala Esme. Chvíľu na ne len tak pozerala a po tvári jej stiekli slzy. Potom si ich uložila na plece, oprela si o nich hlavu a začala hrať. Prešla sláčikom po strunách a naokolo sa rozozvučala krásna, a pritom taká smutná pieseň. V tej chvíli som chcel prísť za ňou a objať ju.

(Pieseň, čo hrá Bells.)

 

Bella:

Keď som prišla domov, bolo tu až príliš veľa miesta na premýšľanie. Celý deň stál za to, aby som o ňom popremýšľala. Keď som si spomenula na Cullenovcov, drali sa mi do očí slzy. Boli taká ucelená a silná rodina. Aj keď som pokladala za svoju rodinu Volturiovcov, odrazu som o tom pochybovala. Neboli sme rodina v pravom slova zmysle. Nikdy tam neboli vzťahy ako v rodine. Odrazu som pocítila celú tú samotu, ktorú som doteraz necítila. Bola tu, tak ťaživá a tak silná.

Zobrala som si husle a chcela som sa zbaviť bolesti. Keď som vyšla na terasu, pozrela som si ich znova a tentoraz nezastavila slzy. Nechcela som však plakať, preto som začala hrať, aby som sa zbavila tej bolesti inak, inak ako cez slzy. Cítila som sa lepšie, keď som hrala na husle. Voľnejšia. Silnejšia. Iná. Chcela som však, aby tu bol niekto so mnou. Niekto, kto by ma utešil, pomohol a povedal, že všetko bude dobré. Niekto milý, moja chýbajúca polovička. Odložila som husle vedľa seba a zatvorila som oči. Pohodlne opretá som rozmýšľala o osobe, tak dokonalej a tak krásnej, osobe, o ktorej by som mohla povedať, že je moja, že je tu pre mňa v každej mojej ťažkej chvíli, pri mojej výhre aj prehre. Kto by vytváral z normálnych dní tie najkrajšie a naopak, z tých nočných môr znesiteľnejšie dni. Mal byť moje osobné slnko, svetlo v nekonečnej temnote, niekto, kto by som mnou prežil tento život, aj ten ďalší. Pravá, jediná a večná láska. O tejto osobe som snívala nasledujúcu noc.

Ráno som sa zobudila zachumlaná v deke, stále na svojej terase. Bolo skoro ráno a ešte som mala čas na školu, ale absolútne sa mi nechcelo. Musela som, tak som s nechuťou odpochodovala do kúpeľne. Upravila som sa, aby som vyzerala ako človek. Keď som vošla do izby, nevedela som, čo si obliecť. Nakoniec som zvolila dlhšie čierne šaty, vlasy som si pomocou mojej sily vyrovnala. Oči obtiahla čiernou ceruzkou a na riasy som si dala čiernu riasenku. K tomu ešte vysoké lodičky a vyzerala som ako smútok osobne.

Do školy som prišla aj tak príliš skoro. Prešla som sa teda do lesa, ktorý začínal za školou. Nezašla som ďaleko, len tak, aby som bola skrytá a pritom videla na školu. Sadla som si na peň a nechala svoje myšlienky lietať po okolí. Stiahla som svoj štít. Chcela som byť voľná, aspoň raz. Raz za ten čas, čo som tu a čo tu budem. Akosi som sa cítila neistá, sama a smutná. Z nejakého nevysvetliteľného dôvodu. Zamyslela som sa na príliš dlhú dobu, keď som sa znova pozrela na hodinky, bolo tesne pred začiatkom hodiny. Bežala som, ale stihla som to. Dobehla som a rýchlo si sadla vedľa Alice. Venovala mi pohľad, ale kým som je stihla čokoľvek povedať, objavil sa učiteľ. Alice však bola vynaliezavá a napísala mi lístok.

Čo sa deje? Pekné šaty, ale vyzeráš akoby niekto zomrel.

Nikto nezomrel, mám len zlú náladu. Nič sa nedeje, nelám si nad tým hlavu.

Odpísala som jej. Ešte sme si niečo písali k oblečeniu a k včerajším nákupom, keď sa pri nás objavil učiteľ a vytrhol mi ho. Pozrela som sa na neho a videla, že sa to chystá prečítať a to som nechcela. Odrazu vonku zafúkal neskutočne silný vietor, všetky okná sa otvorili. Lístok vyletel z učiteľových rúk a padol mi do dlane. Hneď po tom prestalo fúkať. Učiteľ rýchlo odbehol, pozatváral všetky okná a ja som zaúpela. Vedela som, že toto bude asi ďalšia z mojich neočakávaných schopností. Akosi podvedome som ju cítila, ale až teraz sa objavila. Schopnosť ovládať prírodu a jej živly. Jediné, čo som mohla, bolo čo najskôr odísť. Vybehla som z triedy a po ceste som vytáčala Marcusovo číslo.

 

Alice:

Videla som, ako Bella beží z lesa na hodinu. To bolo prvýkrát, čo som videla jej budúcnosť. Dobehla a hneď za ňou prišiel učiteľ. Videla som, ako nám vytrhne akýsi papierik, napadlo mi, že si asi začneme písať, tak som jej poslala lístok, čo sa deje. Mala pekné šaty, ale vyzerala tak smutne. Odpísala, že nič sa nedeje a ďalej sme si písali o včerajšku. Odrazu sa pri nás, akoby som o tom nevedela, objavil učiteľ a vzal Belle papierik. Vtedy sa stalo pár vecí naraz.

Najprv Bellina budúcnosť zmizla, hneď na to okná rozrazil silný vietor a o pár sekúnd na to zmizla aj Bella. Rozhliadla som sa okolo a vybehla som von. Videla som ju, ako svižným krokom kráča k autu. Bola od neho asi sto metrov, keď sa obzrela a skoro upírou rýchlosťou sa k nemu dostala. Vypúlila som oči. Keď nasadla do auta, rozbehla som sa k tomu nášmu. Nemala som v úmysle spustiť ju z očí. Ešteže som mala kľúče.  Nasledovala som ju, až kým prešla k svojmu domu. Zaparkovala som ďalej od domu, tak, aby ma nevidela. Po chvíli vybehla len s jednou cestovnou taškou a telefonovala. Hodila ju na zadné sedadlo a prešla okolo auta. Otočila to a išla niekam smerom do centra. Rozhodla som sa ju sledovať. Bolo to zvláštne. Bella, ako to vyzeralo, smerovala do Seattlu. Išla rýchlo a absolútne bezchybne. Keď zastavila na parkovisku pred letiskom, bola som si už istá, že niekam ide. Teraz som len chcela zistiť kam. Sledovala som ju do haly a skryla sa tak, aby ma nevidela, ale aby som ju ja počula. Pristúpila k pultu a keď zdvihla pracovníčka oči, povedala:

„Mám tu rezerváciu na meno Swanová. Do Talianska.“ Pracovníčka prikývla a dala jej letenku. Isabella si vzala tašku a kráčala preč.

 

Bella:

Uháňala som domov a čakala som, kým ma Gianna prepojí. Netuším, kde je Marcus, keď ho najviac treba. Po pár minútach konečne prebral telefón.

„Bells, nečakal som, že zavoláš tak skoro…“ Nenechala som ho dohovoriť, hneď mu do toho skočila.

„Prejavila sa u mňa schopnosť ovládať počasie či prírodu. Presne ako pred pár rokmi, keď som bola malá a snežilo u nás celú zimu. Pomaly sa prebúdzajú moje schopnosti. Idem späť do Volterry. Potrebujem to najprv dostať pod kontrolu."

„Ako sa to stalo?“

„Podvedomá reakcia na učiteľa. Nechcem nikomu ublížiť. A chcem to zvládnuť a byť znovu o trošku viac nápomocná. Povedz bratom, že sa vraciam,“ povedala som a bez rozlúčky položila. Zaparkovala som pred domom a vybehla do izby. Zbalila som pár vecí a bežala späť do auta a pokračovala som na letisko. Tam som si prebrala svoju letenku a letela späť do slnečného Talianska.


« Předchozí díl


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek How I live my life - 3. kapitola:

 1
19.07.2012 [23:35]

Irmicka1lepší.... a ta skladba byla úžasná... Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. leluš
15.07.2012 [21:40]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

2. martty555
15.07.2012 [17:54]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Nessienka admin
15.07.2012 [16:30]

NessienkaAhoj.
Nepoužívaj, prosím ťa, Caps lock na zvýrazňovanie. Použi radšej kurzívu alebo tučné písmo.
Ďakujem.

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!