Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » How I live my life - 12. kapitola

06.09.2012 (18:30) • Vampy • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1099×

12. kapitola

Chcela som im povedať pravdu, skutočne som chcela, ale nemohla som. Nevedela som, kto alebo čo to bolo. Viem, že to neboli upíri, ale použila som ich ako výhovorku.

„Bol to pár upírov. Zaútočili na mňa, keď som si nedala pozor,“ odpovedala som a hodila som prosebné oči po Edwardovi, nech nehovorí nič iné.

Nič nehovor, prosila som ho v myšlienkach, aj keď ma nemohol počuť, pretože som sa bála. Áno, bála som sa stiahnuť svoj štít a cítiť znova prítomnosť niekoho iného vo svojej hlave. Mala som z toho panický strach.

„Stáva sa mi to často,“ pokračovala som. „Keď máte talent a ste na strane Volturiovcov, častokrát vás chcú získať,“ dokončila som. Carlisle len prikývol a ja som si vydýchla. Vedela som, že Cullenovcom toto vysvetlenie zatiaľ bude stačiť, no mne a Edwardovi to stačiť nebude. Neskôr som sa s Edwardom odobrala ku mne domov.

„Chceš počuť vysvetlenie, že? Poviem ti, že ho nemám. Ja neviem, kto to je a popravde mi to je jedno. Ale Edward…“ Otvorila som oči, pozrela som sa do tých nádherných zlatých očí a pokračovala: „Ja... je mi ľúto, že sa nám to prekazilo,“ zašeptala som. Chtiac-nechtiac sa mi do očí natlačili slzy. Nie smútku, alebo možno len z časti, ale hlavne hnevu.

„Poď sem,“ pošepol mi a ja som sa mu skryla v náručí.

Až teraz som sa naplno rozplakala. Skutočne ma to bolelo, ako sa mi niekto snažil zničiť šťastie, ktoré si tak úzkostlivo snažím vybudovať. A je mi jedno, že som túto rodinu podľa pokynov mala strážiť. Ja chcem len jedno. Len, aby som konečne patrila do skutočnej rodiny a aby som bola skutočne šťastná. Lebo aj keď som kedysi považovala za svoju rodinu Volturiovcov, teraz som o tom pochybovala. Aby ste ma pochopili, mám ich rada, ale nie je to moja rodina. A preto tak túžim po tom, aby sa Cullenovci stali mojou rodinou.

„Mala by si si odpočinúť,“ povedal a zobral ma do náručia.

Jemne som zvýskla a objala som ho okolo krku. Natiahla som sa po jeho pery a on mi vďačne odpovedal na bozky. Keď sme prišli do mojej izby, zabuchol za nami dvere a oprel ma o ne. Bozkával ma stále náruživejšie a náruživejšie a ja som mu s rovnakou vášňou odplácala bozky. Cítila som však, že sú stále slabšie a slabšie až nakoniec prestali úplne. Odniesol ma do postele, položil ma na ňu a poriadne prikryl. Usmial sa na mňa.

„Ráno sa vrátim. Teraz si odpočiň,“ zašeptal a poslednýkrát ma pobozkal na pery, kým zmizol. Šťastne som sa usmiala a aspoň na chvíľu zabudla na udalosti posledných dní.

Edward:

Vracal som sa domov zmätený. Bál som sa o Bellu a vedel som, že aj ona sa bojí, ale bola taká zaťatá. Myslí si snáď, že sa všetko len tak vyrieši? Že bude všetko zase v poriadku? Nemôže to vedieť naisto, nikto to nemôže vedieť. Dokonca ani Alice.

Keď som sa vrátil domov, všetci sa vrátili k svojej činnosti, ale v hlavách im stále ostávala myšlienka na Bellu. Vedel som, že musím o tých stvoreniach zistiť viac, ale zatiaľ som nevedel ešte ako. Preto som sa rozhodol, že by som možno s Bellou mal na pár dní odísť. A možno sa potom všetko vyrieši, tak, ako dúfame. Poprosil som Alice, aby ma zbalila a aby zbalila veci aj Belle. Esme s Carlisleom nám ponúkli ich ostrov, aby sme mohli na pár dní vypadnúť. Ráno som už aj s vecami išiel za Bellou. Bola najprv prekvapená, no nakoniec súhlasila a bola vcelku rada. Trošku viac ako rada. Bola z toho dokonale nadšená. Ani sa jej nečudujem, tiež som sa tešil, že s ňou môžem byť sám. Aspoň na pár dní.

Autor: Vampy (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek How I live my life - 12. kapitola: