Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Horiaci prach - 5. kapitola

upírka+ěš

Téma mesiaca január

Kapitoly zimy (0) Každodenné maličkosti (6) Predsavzatia (1) Krv na snehu (6) Socha z ľadu (0)

Celkem hlasů: 13


Horiaci prach - 5. kapitolaV dnešnej kapitole si Leah nájde novú kamarátku. Kto to bude?

Len čo jej hlava priľnula k vankúšu, tuho zaspala a vplávala do farebných vôd podvedomia.

 

Lúka mala neurčitý tvar, obklopoval ju ihličnatý les, plný vysokánskych jedlí a borovíc. Leah prešla do stredu pastviny. Pod nohami mala už na pohľad zamatovú trávu, po ktorej by sa človek najradšej rozbehol bosými nohami, len aby okúsila jej hebkosť. Všade rástla vysokohorská levanduľa, frézie a nezábudky, sem – tam na krvavočerveno žiaril vlčí mak. Vôňa kvetín lietala ako farebné motýle, mala svoje nezameniteľné odtiene, ktoré sa žiadnemu inému nedokázali vyrovnať. Mali svoju vlastnú osobitú tvár.

Poskakovala po lúke a spievala si. Slovám uspávanky rozumela celkom dobre. Jej melódia sa Leah ozývala v ušiach a slová sa z mysle prirodzene dostávali na jazyk. „Spi maličká, choď už spať. Pokojné sú vtáky, pokojné sú ovce. Pokojné sú lúky a stromy, dokonca aj bzučanie včiel,“ zaspievala zvonivým hláskom pieseň, ktorá mala melódiu Mozartovej uspávanky.

Leah prestala spievať. 

„Leah.“

Oslovená sa otočila na prichádzajúceho. Nepotrebovala vidieť, kto to bol. Z jeho hlasu sa jej napriek tomu zmocňovalo vzrušenie. Na lúke nestál. Stál v prítmí vysokej borovice. Díval sa na svoje bosé nohy, akoby to bolo najzaujímavejšia vec na svete.

Zdvihol hlavu a usmial sa. Natiahol k nej ruku.

 

Leah sa pomrvila a roztvorila oči dokorán. V duchu si nadávala, že si uvedomila, že ide o sen a prišla tak o úžasný pôžitok jej splnených prianí. Keď sa nediali v skutočnosti, mala aspoň ilúzie, ktoré všetko dostatočne vynahradzovali.

Vzhľadom na včerajšie ponocovanie vstala priskoro. Skontrolovala brata a prebehla sa po First Beach. Po sprche si urobila zdravé raňajky a po nich si dala dobroty.

Sue vošla do kuchyne. Na tvári mala ešte stále otlačený vankúš.

„Dáš si so mnou?“ ponúkla Leah svojej mame puding s ovocím.

Sue si pošúchala líce. „Ach, keby som aj ja mala zasa dvadsať. Mohla by som si dovoliť nespať celú noc, napchávať sa sladkosťami a ráno byť čulá a nepribrať ani kilo.“

„Ja by som chcela v štyridsiatke vyzerať tak dobre ako ty,“ oplatila jej dcéra.

Sue sa otočila a povzdychla si. „Už ma viac nemusíš presviedčať. Daj to sem.“

Leah sa potešene usmiala, že sa Sue rozhodla páchať hriechy.

Sue si sadla oproti a nabrala plnú lyžičku čokoládovej hmoty. „Ani sme sa nemali čas porozprávať. Čo všetko ťa čaká na skúškach?“

„Šport,“ odvetila Leah stroho.

„To mi nemôžeš povedať viac?“

„Tak fajn,“ Leah začala svedomito rozprávať.

„Mám rada, keď ťa opäť počujem toľko rozprávať. Za posledné dva roky si nepovedala toľko slov ako za tieto dva dni. Máš ešte niečo ďalšie?“

„Už som ti všetko povedala.“

„Je ešte niečo o čom sa chceš porozprávať?“

Leah sa zamyslela.

„Možno tu niečo je.“

„Sem s tým.“

„Mami, pripomenieš mi, čo znamená levanduľa?“

„Prečo nie? Levanduľa ako darček symbolizuje šťastie. Fialová farba zasa ženskosť, stelesňuje pôvab, romantiku a niečo jedinečné,“ vysvetlila analógiu spred mesiaca.

„A aký význam majú frézie?“

Sue zastavila vidličku pár centimetrov nad stolom. „No frézie sú krehké a kým nerozkvitnú v plnej kráse, vyzerajú veľmi nenápadne. Medzi floristami sa hovorí o tom, že ich jemne korenistá vôňa pomáha pri depresii.“

„A nezábudky?“

„Už názov samotného kvetu odhaľuje posolstvo tejto nežnej rastlinky. Ak ju niekomu darujeme, chceme ňou naznačiť, aby náš vzťah bol dlhý a nikdy na nás milovaná osoba nezabudla.“

Leah prikývla a strčila si do úst posledný hlt malín.

Sue sa postavila, vzala poháre a začala ich umývať. „Prečo sa na to pýtaš?“

„Snívalo sa mi o tom.“

Sue sa zastavila uprostred pohybu a obrátila sa na dcéru. „Snívalo sa ti o kvetoch?“

„Okrem iného.“

Žena sa vrátila späť k umývaniu riadu. „Aké kvety si ešte videla?“

„Vlčí mak.“

„Och,“ Sue nadskočila až jej z rúk vypadol pohár a roztrieštil sa na dlážke.

Leah vyskočila za ňou. „Mami, videla si niekoho vonku?“

„Nie, to nič. Ja len, to tie kvety. Vlčí, divý, mak je symbolom pokojného spánku a uzdravenia, prináša útechu pri strate alebo smrti v rodine, a tiež je spomienkou na padlých v rôznych vojnách a ozbrojených konfliktoch. Symbolizuje živú predstavivosť, vzkriesenie a večný život a je aj symbolom správ doručených počas snov.“

Leah sa zamestnala zbieraním skla na lopatku. Dávalo to zmysel. Frézie pravdepodobne znamenali, že aj keď teraz vyzerá nenápadne, môže rozkvitnúť do krásy. Nezábudka jej to mala pripomínať a vlčí mak bol symbolom, že je to správa mŕtveho, doručená počas sna.

„Mohol mi... otec poslať odkaz?“

Sue pokrčila plecami. „Je to dosť možné. Vždy ste spolu mali silné puto.“

„Chýba ti?“

„Každý deň.“

„Aj mne.“

Sue sa pokúsila dcéru rozveseliť a zmenila tému. „Čo máš dnes v pláne?“

„Musím zariadiť niečo v meste.“

To, že si našla SMSku od Jacoba, že sa má zastaviť v nemocnici pri upírovi, si nechala pre seba. Samej sa jej do toho nechcelo, ale nemala na výber.

„Pôjdeš Jacobovým autom?“

„Ešte si ho nechám.“

„Možno by si si mala kúpiť vlastné.“

„Jacob ho nepotrebuje. Má laby a Cullenovci mu určite kúpia nové.“

„To, že má on priazeň k nim, neznamená, že aj oni k nemu.“

„Pravda. Čo si o tom vlastne myslí Billy?“

Sue sa usmiala. „Radšej si o tom nechce nič myslieť.“

„A čo Charlie? Úplne som zabudla na to, že sa pred ním Jacob premenil.“

„Je to rovnaká nátura ako Billy. Radšej si o tom nechce nič myslieť,“ zopakovala.

„O čom sa oni dvaja môžu rozprávať?“

„Raz sa hádali o tom, či je ryba sivá alebo strieborné.“

Obe ženy sa zasmiali.

Neskôr Leah odviezla Sue do práce a potom vyrazila do nemocnice. Po chodbe šla s obrovskou obozretnosťou. Zakaždým, keď niečo zavŕzgalo, nadskočila. V nemocnici ešte nebola a biele steny a dezinfekcia jej naháňali hrôzu. Svetlou stránkou bolo, že smrad chemikálii prebíjal sladký upíri zápach. Pre vlkolaka sa viditeľne vznášala v priestore. Bol to kokteil kvetov magnólie, pivonky a lotosu s príznakmi vanilky.

V čakárni bolo okrem Leah ešte jedno dievča s nesympatickou jazvou na tvári ako de Pejrak. Ešte stále v nej mala stehy. Mala neskutočne krásne belasé oči a dlhé, kučeravé vlasy v tmavomodrom odtieni.

„Ocko rád chodí na ryby, ale nie je vydarený rybár,“ pokrčila nosom.

Leah sa zahniezdila. „Prepáč, nechcela som zízať.

„Nepovedala som to, preto, že si sa pozerala. Chcem ťa upokojiť. Trasú sa ti nohy,“ kývla bradou.

„Čo?“ Leah sa pozrela na kolená a skutočne sa hýbali hore a dole. Pritlačila ich dlaňami k podlahe.

„Si tu pre niečo vážne?“

„Rozhodne to nie je vážnejšie, ako tvoja rana.“

„Si miestna?“

„Áno.“

„Myslela som si to. Máš tmavú pokožku.“

Nadvihla Leah obočie. „Nie je to rasistické?“

Druhá pacientka natiahla ruky a začala nimi kývať. „Och, prepáč. Niekedy si neuvedomujem, akú silu majú moje slová. Rozprávam rýchlejšie ako rozmýšľam. Ja nie som rasista. Mám rada bielych, čiernych aj žltých...“

Leah mávla rukou. „Pokoj, iba som si ťa doberala.“

„Dobre,“ dotkla sa dekolte na mieste, kde má srdce.

V miestnosti bolo počuť iba dýchanie.

Neznáma sa znova otočila. „Ak si miestna určite poznáš veľa legiend.“

„Nejaké poznám.“

„O zlom a dobrom vlkovi?“

„To mi hovorieval otec pred spaním,“ prikývla Leah. Inokedy na neho myslí menej často ako dnes. Dnes ho mala v živej pamäti.

„Aj mne. Je to krásny príbeh. Poznáš aj ďalšie?“

„Nič viac ako sa dá vyhľadať na internete.“

„Na internete nič nie je. Hľadala som.“

„Prečo?“

„Študujem amerikanistiku.“

„To je čo?“

„Je to samostatný vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom jazykov, literatúry, politiky, hospodárstva, dejín a kultúry Ameriky. V užšom zmysle ide skúmanie dejín a kultúry predkolumbovskej civilizácie...“

„Čiže skúmaš nás.“

„V podstate. V Európe tento odbor zahŕňa aj indianistiku.“

„Ak aj nabudúce prídeš k tomuto doktorovi, máte sa o čom rozprávať,“ poznamenala rozladene Leah.

„Určite sa mám o čom rozprávať aj s tebou. Vyzeráš veľmi zaujímavo. Povieš mi o sebe niečo?“

„Nebudem to hovoriť cudziemu človeku,“ odpovedala Leah protivne.

„Som Amelia Wolfová. Už mi o sebe niečo povieš?“

„Nanajvýš svoje meno.“

„A to je...?“

„Leah Cleawaterová.“

„Teraz mi už o sebe niečo povieš?“

„Nie.“

„Kde mám začať? Keď sa ťa opýtam, čo ješ na raňajky, bude to veľmi všedné. Nechcem, aby si si myslela, že z teba chcem vydolovať všetko o tvojich predkoch, aj keby som najradšej chcela.“

„Upokoj sa,“ radila jej Leah.

Zdravotná sestra otvorila dvere a zavolala Ameliu dnu.

Leah si oddýchla, že už nebude vypočúvaná.

Keď sa Amelia vrátila, zbavila sa stehov, ale jej veselý výraz sa zmenil na zármutok. Zvesila plecia a schovala si tvár do dlaní. Jazvy sa dotýkala veľmi striedmo.

„Teraz mi na tvári zostane veľká jazva. Čo budem robiť?“

„Veľmi ti záleží na tom ako vyzeráš?“

„Krása u mňa nemá najvyššie miesto na piedestály, ale ako sa môžem ukázať v škole? Už sa so mnou nikto nebude baviť.“

Leah si spomenula na Emily. „Poznám niekoho s horšou jazvou ako ty.“

Amelia si zložila ruky a vystrela sa. „Skutočne? Kde býva? Vo Forks alebo v La Push?“

„Je to vzdialená sesternica.“

„Mohla by som sa s ňou zoznámiť?“

„Už sa nestretávame tak často ako kedysi."

„Aha, škoda. A zoznámila by si ma s ďalšími indiánmi?“

„Odkiaľ vlastne si?“

„Bývam s otcom v Seattle. Máme chatu v La Push, ale starší brat býva vo Forks.“

„Ešte som ťa tam nevidela.“

„Prišli sme na návštevu s otcom minulý týždeň.“ Amelia sa postavila. „No dobre, mala by som už ísť. Nevieš, kedy ide autobus späť do La Push?“

„To neviem. Nechodím autobusom.“

„Aj tak ďakujem za rozhovor. Možno sa ešte uvidíme.“

Leah by sa kamarátka hodila.

„Amelia počkaj, ak počkáš, môžem ťa zviezť do La Push.“

„To by bolo skvelé! Áno, počkám ťa.“

„Fajn.“

Namiesto sestry sa objavil rovno doktor Cullen. Jeho vôňa bola sýtejšia. Leah sa zháčila a pozrela na únikové dvere.

„Leah, poď ďalej.“

Leah sa nadýchla a vošla do ordinácie. Dobrým znamením bolo, že sa na ňu zdravotná sestra usmievala a Cullen by si pred ňou nedovolil Leah zabiť, ani uhryznúť. V rámci vtipu a obľube k sci-fi filmom si Leah ani nechcela predstaviť, čo by sa z nej stalo. Ale to bolo také isté ako predstavovať si, čo bude z Jacobovho a Nessinho dieťaťa. Keď ho najbližšie uvidí asi to nadhodí.

Doktor prešiel do ordinácie k svojmu stolu, ale Leah sa postavila čo najďalej od neho.

„Keď pôjdeš ešte ďalej, vypadnú nám dvere z pántov,“ usmieval sa Cullen.

„Zaobídeme sa aj bez vtipov.“

Zavesil si na krk stetoskop a priblížil sa k Leah. „Dobre. Všetko v poriadku?“

Urobila krok dozadu, ale narazila do dverí. „Hej. Chcela som len podpísaný papier, nechcela som ozajstnú prehliadku.“

„Ja viem, ale bude lepšie ťa otestovať, či si naozaj v poriadku.“

„Ja nie som pokusný králik,“ zaťala ruky do pästí pre prípad núdze. Keby sa ho snažila trafiť, poranila by akurát seba, ale nejakú silu v rukách mala.

„To si o tebe nemyslím.“

„Dajte mi ten sprostý papier a ja odídem.“

„Kam by si chodila?“

„Dlhujete mi to.“

„Nemusíš sa báť.“

„Nebojím sa vás,“ bojovne vystrčila bradu.

„Viem. Bola si už niekedy pri lekárovi?“

„Nepotrebovala som to. Liečila ma mama.“

„Môžeš si vyskúšať, ako lieči doktor.“

„Neveríte skúsenostiam a vedomostiam mojej mamy?“

„To netvrdím. Sám som žil v dobe, keď bola domáca liečba tou jedinou. Odvtedy prešla medicína istým pokrokom.“

„No a? Nesnažte sa na mňa používať psychológiu, nepomôže vám to.“

„O nič sa nesnažím. Ty sa ma snažíš presvedčiť, že si odvážna, ale zatiaľ sa ti to nedarí.“

Leah sa s vervou postavila a rozhodila rukami. „Videli ste ma na bojovať proti radovým upírom i kráľovskej rodine!“

„Taká malá lekárska prehliadka ťa nesmie zlomiť,“ poradil jej.

Leah sa prudko postavila. „Viete, čo? Je to jedno. Vybavím si to u niekoho iného.“

„Nikto ti nedá potvrdenie len tak.“

„Za pár Benjamínov Franklinov to urobí každý.“

Carlisle si povzdychol a otočil sa k svojmu stolíku. „Šetri peniaze. Napíšem ti to.“

„A teraz chcete povedať, čo? Že som chudobná?“

„Leah,“ oslovil ju Carlisle.

Začala sa triasť. „Nehovorte moje meno.“

„Upokoj sa, lebo to tu všetko zničíš.“

Leah sa nadýchla a vydýchla. „Nemôžem sa dočkať, kedy vypadnete.“

Carlisle jej podal vypísaný papier. „Nech sa páči.“

Vlčica schmatla papier a bez poďakovania roztvorila dvere.

Hovoril za ňou Carlisle. „Do budúcna by bolo dobré, aby si prišla aj na odbery.“

Leah sa striasla.

Carlisle sa zasmial. „Stačí prísť ráno a sestrička to urobí.“

„To určite,“ šomrala Leah.

Tresla za sebou dverami. Keď sa otočila, Amelia tam stále sedela.

„Ty si ešte tu?“ podivila sa.

„Áno. Volal mi brat, že po mňa príde. Hovorila som mu, že ma odvezie nová kamarátka, ale asi mi neveril. Je prehnane starostlivý.  Nerada by som si ťa znepriatelila a zmizla len tak bez ospravedlnenia. Môžem ťa aspoň odprevadiť k autu.“

„Ako chceš. Poďme.“ Leah sa vydala chodbami a Amelia za ňou musela utekať.

„Poznáš nejaký podnik? Mohli by sme sa tam dnes stretnúť a porozprávať." 

Leah sa zastavila a prudko otočila. „Dám ti radu. Vyhýbaj sa jemu a jeho rodine.“

„Asi ich nemáš veľmi v láske.“

„Nenávidím ich.“

„Prečo si nešla k inému doktorovi?“

Dala sa znova do pohybu. „Kiežby som to vedela.“

Leah sa upokojila až pri aute. Nadýchla sa čerstvého vzduchu a vbehla si rukami do vlasov.

„Prepáč mi za moje správanie. Rýchlo pochopíš, že v tomto meste sú spory na bežnom poriadku.“

Mávla rukou. „Nie si prvá ani posledná, ktorá má spory."

„Ak chceš, môžeme sa niekde stretnúť," navrhla jej Leah. Prekvapilo ju, ako ľahko sa s Ameliou skamaratila. Bolo na nej niečo, čo Leah nutilo Amelii dôverovať. 

„Pozri, tam je môj brat.“

Leah sa otočila a pozrela na brata novej kamarátky.


Tak ako sa vám páčila táto kapitola? Čo myslíte, bude Ameliin brat niekto nový alebo niekto koho Leah dobre pozná?



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Horiaci prach - 5. kapitola:

 1
1. Jessy
12.12.2021 [13:59]

V prvom rade sa ospravedlňujem, že komentujem až teraz, skôr som sa ani k čítaniu poriadne nedostala...
Ku kapitole... Fíha, začína sa tu niečo nové diať. Za Leinu novú kamošku som rada, a ten jej brat... Nuž, keď sa pýtaš, možno ho aj už poznáme. :D Pre istotu ale nejdem bližšie tipovať, o koho by mohlo ísť, nechám sa rada prekvapiť. Aj tým, čo máš pre Leu ďalej vymyslené. Teším sa na pokračovanie!

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!