Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Happy end for Leah? - 11. časť

Happy end for Leah? - 11. časť A je tu koniec. Áno čítate dobre, toto je naozaj posledná kapitola mojej poviedky. Dúfam, že sa vám bude páčiť. Príjemné čítanie praje tetuška ness :)

11. časť

Leah:

Pomaly som sa začala preberať, ale nedarilo sa mi to. Trochu sa mi točilo v hlave, ale ináč som sa cítila úplne v poriadku. Opatrne som sa posadila a porozhliadla sa okolo seba. Ležala som v izbe s veľkým množstvom kníh. Vedľa postele,  na ktorej som sedela bol stôl a na  ňom obyčajná stolová lampa a úhľadne poukladané papiere, veľké množstvo papierov. Nadýchla som sa a zacítila výrazný pach upíra, ktorého som poznala. Takže som v dome Cullenovcov, pravdepodobne v Carlislovej pracovni. Započúvala som sa a rozoznala som jednotlivé hlasy. Boli tu všetci Cullenovci a Jacob so Sethom. Aj keď som nepočula Nahuela, cítila som, že je niekde nablízku, určite v dome. Postavila som sa a akurát, keď som sa chystala otvoriť dvere, začula som ako Jacob hovorí:

„Emily je tehotná, Seth.“ V dome nastalo úplné ticho. Bola som v miernom šoku, ale bola som veľmi šťastná. Síce by som Sama najradšej zabila a potom ešte aj rozkrájala na miniatúrne kúsočky, ale predsa len je otcom dieťaťa mojej najlepšej kamarátky. Tak som teraz Emily brala, ako svoju najlepšiu kamarátku, s ktorou sme sa odcudzili hlavne kvôli tomu, že sa pripútala k chalanovi, ktorého som nadovšetko milovala. Určite by to niekomu prišlo divné, ale pre mňa to bolo prirodzené ako dýchanie.

Zbehla som schody dolu a videla všetkých, ako potichu sedia na sedačke, alebo na zemi, a vyzerajú byť úplne šokovaní. V duchu som sa nad tou scénou pousmiala, ale moje oči automaticky zablúdili k osobe, ktorá sedela chrbtom ku mne. Bol to Nahuel. Srdce sa mi rozbúšilo a potili sa mi dlane. Pripadala som si ako čerstvá pätnástka, ktorá sa chystá na svoje úplne prvé rande s chalanom, ktorého celé roky miluje.

„Ona je tehotná? Veď to je úžasné,“ povedala som nakoniec potichu nadšeným hlasom. Ako som čakala, všetci sa na mňa otočili a vyzerali byť zaskočení, ale o pár sekúnd sa ich tváre rozjasnili a na viacerých som videla rozžiarené úsmevy, ale ja som vnímala len jeden jediný úsmev, ktorý patril len mne a rozochvieval mi srdce i celé telo. Nič som nespozorovala a odrazu som jeho pevné paže mala obmotané okolo tela a jeho tvár vo vlasoch.

„Leah,“ zašepkal a ešte silnejšie ma objal. Táto chvíľa bola úplne dokonalá. Cítila som sa úplná, moje srdce búchalo ako o závod a cítila som, že aj to Nahuelovo má podobný rytmus, dokonca by som povedala, že bili v tom istom rytme. Vdychovala som jeho osobitú vôňu a myslela si, že už nemôžem byť ani šťastnejšia.

„Ako sa cítiš, Leah?“ spýtal sa Carlisle zvedavo so stopami starostlivosti v hlase. Nechápavo som na neho pozrela a všimla si, že nás úplne všetci sledujú. Cítila som ako mi do tváre stúpa nehorázna horúčosť. To červenanie sa by mali naozaj zakázať!

„Cítim sa úplne normálne, prečo sa pýtaš?“ spýtala som sa ho nechápavo a spolu s Nahuelom sme sa posadili. Kvôli nedostatku miesta si ma posadil na kolená. Nie, žeby som niečo namietala, skôr som bola úplne spokojná. Pozrela som na Carlisla a videla, že trochu znervóznel. Vyzeralo to veľmi čudne, nikdy som nevidela, že by bol práve tento upír nervózny.

„No vieš... Tak na rovinu. Emily nie je jediná tehotná, Leah. Aj ty si tehotná,“ povedal jednoducho a mne poklesla sánka. Pozrela som na Nahuela, ale on vyzeral rovnako prekvapený ako ja. Potom som zrakom klesla na svoje brucho. Je to možné? Len za týždeň? Je síce pravda, že som sa posledné dni cítila pod psa, ale mne sa zdalo, že je to spôsobené hlavne mojou hladovkou. Opäť som pozrela na Nahuela, ale jeho tvár už neodrážala prekvapenie, ale šťastie. Odrazu sa postavil a začal sa so mnou točiť dookola. Bez váhania som sa začala smiať, bola som taká šťastná, že mi to prišlo úplne automatické. Ak som si pred  chvíľou  myslela, že nemôžem byť šťastnejšia, tak teraz som určite bola. Bola som taká šťastná, žeby som šťastie mohla aj predávať.

„No, gratulujem,“ povedal odrazu potichu môj braček a ja som sa ne neho otočila. Vyzeral... prekvapený, ale v očiach som mu zazrela aj šťastie. Vymanila som sa z Nahuelovho náručia a objala Setha.

„Vďaka, braček. Ideme teraz k Emily?“ spýtala som sa a zadívala sa na ostatných. Vyzerali ostražito. Až teraz mi napadlo, že tam asi stretnem aj Sama. Mimovoľne som sa zachvela a po chrbte mi prešiel mráz. Najradšej by som ho zabila, ale je otec Emilynho dieťaťa a bola by som nerada, keby bola Emily  nešťastná kvôli mne. Ale dokážem sa ovládnuť, keď ho stretnem zoči-voči?

„Ehm, Leah, mal by som ti niečo o Samovi povedať,“ povedal zdráhavo Jacob a vyzeral, že mu to vôbec nie je príjemné. Pod očami mal tmavé kruhy a vyzeral akoby zrazu zostarol o niekoľko desiatok rokov. Ako dlho asi nespal? Určite dlhšie ako tridsať hodín.

„Jacob, nechcem počúvať nič o Samovi a nemienim mu ani odpustiť, ale chcem vidieť Emily,“ povedala som jasne svoj názor a odhodlane mu pozrela do očí. Povzdychol si a pretrel si rukou oči, akoby sa snažil prebrať. Vyzeralo to dosť zvláštne.

„Mal by som ti povedať, čo sa stalo na tej pláži,“ povedal a aj napriek mojim protestom začal rozprávať. Každým jeho slovom som bola udivenejšia a keď dohovoril, prekvapene – a trochu naštvane – som sa zadívala na Nahuela.

„Je to pravda, naozaj si ho napadol?“ spýtala som sa a zadívala sa mu do očí. Keď som v nich našla vinu a hanbu, domyslela som si odpoveď.

„A potom, že ja som jednala ľahkovážne,“ povedala som a povzdychla si. Aspoň sa všetko vysvetlilo, ale aj tak nemám v pláne len tak Samovi odpustiť, ale asi ho nezabijem, keď ho stretnem. Rozhodne mu však ten nos ešte zlomím. Možno sa budem cítiť lepšie. Postavila som sa a zadívala sa na Nahuela.

„Tak ideme k Emily?“ spýtala som sa a potom sa zadívala na ostatných. Všetci len prikyvovali. Jacob a Seth sa postavili a spoločne sme sa vybrali k hraniciam a potom k Samovmu domu. Svietilo sa v ňou a počula som Emily, ako sa s niekým rozprávala, ale Sam to nebol. Bol to Billy.

„Čo sa stalo?“ spýtala som sa, keď sme vošli dovnútra. Billy a Emily zdvihli hlavy. Po Emilynej tvári sa kotúľali slzy veľké ako hrachy. Pribehla som k nej a položila jej ruku na rameno, aby som ju trochu povzbudila. Prečo som mala pocit, že to súvisí s tým, že Sam tu nie je?

„Sam sa niekde stratil. Odvtedy ako odišiel z pláže sa nevrátil domov. Chalani ho tiež nevedia nájsť a ani sa nepremenil. Bojím sa, že sa mu niečo stalo,“ povedala plačlivo Emily a objala ma. Takže Sam sa nevrátil. Možno sa cítil vinný a nevedel ako ďalej. Určite si dobre uvedomoval, aké malo jeho zaslepené konanie nedozerné následky. Viem ale, že by si nikdy nič neurobil. Možno potrebuje premýšľať... Zrazu sa mi v hlave rozsvietila tá povestná žiarovka.

„Myslím, že viem, kde by mohol byť,“ povedala som, vymanila sa z Emilynho objatia a vybehla von. Ignorovala som Jacobove a Nahuelovo volanie, aby som sa vrátila. Utekala som cez les smerom k moru, kde bol jeden zastrčený útes, na ktorý sa dalo dostať jedine z druhej strany hranice a nebolo tam odnikiaľ vidno. Človek, ktorý tam sedel videl úplne všetko, ale jeho nevidel nikto. Pamätám si, že Sam tam od nepamäti utekal, keď potreboval premýšľať a nevedel si rady. Na tomto mieste sme sa kedysi radi skrývali, keď sme chceli pred všetkými ujsť a byť sami.

Za pár minút som už vbehla na malú lúčku, na ktorej konci bol ostrý zráz a na vysokej skale sedel Sam. Pousmiala som sa tomu. Ešte vždy si pestoval rovnaké zvyky. Len by ma zaujímalo, prečo toto  miesto nikdy Emily neukázal.

„Ešte stále utekáš na rovnaké miesta,“ povedala som a posadila sa k nemu. Som si istá, že zacítil moju prítomnosť hneď ako som vošla na lúku. Nepozrel sa na mňa, díval sa na more, ale je jasné, že aj tak úplne všetko vnímal.

„A ty ako vždy prídeš aj napriek tomu, že som ti ublížil,“ povedal a konečne na mňa pozrel. V jeho očiach som zazrela niečo, čo som si myslela, že tam nikdy neuvidím: kajúcnosť.

„To je teraz nepodstatné, prečo si sem vyliezol a odmietaš sa vrátiť k Emily, ktorá je úplne vynervovaná? V jej stave jej to príliš neprospieva,“ povedala som a skúmavo si ho premeriavala.

„Ja viem, za posledné dni som ublížil toľkým ľuďom, žeby som už ani nemal odtiaľto odísť, aby ma nemali na očiach. Emily mala pravdu, ako teraz môže chcieť, aby som bol otcom jej dieťatka?“ spýtal sa a s bolesťou v očiach sklonil hlavu.

„Videl si vôbec ako sa Emily trápi? Vráť sa k nej Sam a nechaj rozhodovanie na niekom inom. Nemôžeš stále rozhodovať za iných ľudí,“ povedala som a nepodarilo sa mi celkom zakryť v hlase určitú výčitku. Dlho sa na mňa pozeral a potom prikývol. Zoskočili sme zo skaly a vydali sa smerom do lesa.

„Môžem sa na niečo spýtať?“ spýtala som sa opatrne a zadívala sa na neho. Len nemo prikývol ale naďalej sledoval zem pod nohami.

„Prečo Emily o tomto mieste nevedela?“

Povzdychol si. „Bolo to naše miesto, Leah. Nepovedal som to Emily preto, lebo by som mal pocit, že ťa zrádzam ešte viac,“ povedal a potom stíchol. Jeho slová na mňa trochu zapôsobili. Nikdy som si nemyslela, že sa takto cíti. Pomaly sme išli cez les a celú cestu mlčali. O pár minút sme stáli pred jeho domom, kde nepokojne pobiehala Emily. Hneď ako nás zbadala, hodila sa Samovi okolo krku a začala vzlykať. Začala som sa usmievať.

„Ďakujem, Leah,“ zamrmlala Emily, ale hlavu mala stále vtlačenú na Samovej hrudi. Mňa odzadu objal Nahuel a hlavu si položil na moje plece. Táto chvíľa bol úplne dokonalá, až som sa bála, že sa môžem každú chvíľu prebudiť.  

„To je v poriadku, Emily, a gratulujem k dieťatku,“ povedala som a išla ju objať. Keď sme sa poobjímali, rozhodli sme sa s Nahuelom odísť. Určite si toho majú tí dvaja veľa čo povedať. Môžeme si s nimi predsa pohovoriť aj neskôr. Rozbehli sme sa teda smerom do lesa, ale nešli sme ku Cullenocom, ale na lúku, kde sme boli s Nahuelom aj predtým. Bol tu taký božský pokoj, až to nebolo možné.

„Si šťastná?“ spýtal sa ma Nahuel a spoločne sme si ľahli na lúku. Medzitým sa zotmelo a začali vychádzať prvé hviezdy. Romantika ako sa patrí. Položila som si jeho ruky na brucho a premýšľala, ako asi budem vyzerať s bruchom ako balón.

„Nikdy by som nemohla byť šťastnejšia,“ povedala som a šťastne sa na neho usmiala. Nočná mora bola konečne za nami a my sme konečne mohli začať úplne odznova, a spolu.

„Ani vtedy, keď by som ťa požiadal o ruku?“ spýtal sa a ja som na neho prekvapene pozrela. Zdá sa mi to alebo ma práve najdokonalejší chlap na svete požiadal o ruku?

„Vezmeš si ma, zlatko?“ spýtal sa a akoby odnikiaľ vyčaroval jednoduchý strieborný prsteň s modrým očkom v tvare srdiečka. Kde ho zobral? Nahuel sa na mňa s očakávaním usmieval a v očiach som mu zazrela tie teraz už také známe hviezdičky. Usmiala som sa aj ja. Môj život sa práve stáva úplne dokonalým.

„Samozrejme, že si ťa vezmem,“ povedala som a on mi navliekol na prst prsteň. Stúlila som sa mu v náručí a spoločne sme sa pozerali na hviezdy. Neodolala som a začala ho bozkávať. Viac ako ochotne spolupracoval. Som si istá, že v živote zažijeme ešte mnoho takých krásnych okamihov, ale ani jeden z nich nebude úplne rovnaký. Pretože s Nahuelom po boku sa zmení celý môj doterajší život. A ja sa nemôžem cítiť nijako inak, než úplne spokojne. Ukolísaná jeho krásnou vôňou a čarovnými bozkami som nakoniec zaspala. V snoch som videla celú našu rodinu ako šantí na lúke a počula som detský smiech, o ktorom som si myslela, že ho už nikdy nebudem počuť.

K O N I E C 


Konečne je to tu, koniec poviedky. Dúfam, že vás koniec nesklamal a vy ste prišli až na koniec. Táto posledná kapitola je venovaná ľuďom, ktorým by som teraz aj rada za niečo poďakovala:

1. Rada by som poďakovala hlavne užívateľke s menom ada1987, ktorá ma s veľkou obľubou otravovala na FB a žiadala ma o pokračovanie. Poviem vám, že dokázala byť veľmi vytrvalá a vďaka nej som sa dokázala dokopať k ďalšiemu a ďalšiemu pokračovaniu. Ďakujem ti za to, Aďka.

Rada by som tiež osobitne poďakovala Ner, mojej drahej dcérenke, ktorá je veľmi milá a dokázala prečítať každú kapitolu. Jej názor si veľmi cenním, pretože je pre mňa veľmi dôležitý. Ďakujem ti za to, Ner.

2. Rady by som tiež poďakovala úplne všetkým čitateľom, ktorí čítali, ale nekomentovali a samozrejme aj tým, ktorí pravidelne čítali a komentovali. Nebudem ich mená vypisovať - dúfam, že sa pre to neurazia - ale oni veľmi dobre vedia, ktorí to sú. Ďakujem za každé pekné slovo povzbudenia v komentároch, ktoré sa tu objavovali. Vždy ma potešili a príjemne naladili.

3. Nakoniec by som ešte rada ocenila vašu trpezlivosť so mnou, že ste tak dlho vydržali čítať tie moje nezmysly.

S touto poviedkou sa lúči vaša - momentálne - dojatá Nessie. :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Happy end for Leah? - 11. časť :

 1
1. Ceola
06.07.2012 [19:51]

Všechny části byly naprosto úžasný! A určo povídku o Sethovi ! :)) Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!