Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 41. kapitola

20.08.2011 (15:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 117× • zobrazeno 16526×

Bella:

Edward za mnou v noci neprišiel. Nechýbala som mu ani ja a ani naše dieťatko. Ráno som sa na moje prekvapenie dozvedela, že Tanya tu nejaký čas zostane. Absolútne ničomu som nerozumela. Prečo by tu mala zostávať? Mala som chuť opýtať sa manžela na milión vecí, ale zatiaľ som k tomu nemala príležitosť.

Sadla som si v kuchyni za stôl. Esme mi pripravila raňajky a ja som sa rozhodla trocha povyzvedať.

„Prečo ste mi nikto o Tanyi nepovedali?“ opýtala som sa akože len tak. Esme sa na mňa nechápavo pozrela.

„Mal ti to povedať Edward, ale očividne to nepovažoval za dôležité.“ Pôsobila uvoľnene a tak som pokračovala.

„Boli spolu dlho?“ Jej výraz sa z uvoľneného zmenil na podráždený.

„Bella, opýtaj sa svojho muža. Dobre?“ Otočila sa a začala umývať riad.

„Prepáč, že som sa pýtala,“ šepla som a bolo mi vážne do plaču. Stále si opakujem, že nesmiem byť tak precitlivená, ale nepomáha to. Esme sa otočila a snažila sa o milý úsmev.

„Bella, prepáč. Vážne by ti to mal povedať skôr Edward. Vtedy to bolo pre celú rodinu náročné obdobie,“ povedala pološeptom.

„Dobre, kde je Edward?“ opýtala som sa.

„Vzal s Emmettom Tanyu na lov. O hodinku je doma.“ Mala som teda hodinu na pripravenie si vhodnej reči. Edward sa vážne behom hodinky vrátil a v tesnom závese s blondínou, ktorú som behom jedného dňa znenávidela. Žiarlivosť jedna odporná, hovorila som si.

„Edward, môžeme si pohovoriť?“ povedala som namiesto pozdravu. Edward prikývol a šiel so mnou na poschodie.

„Deje sa niečo?“ opýtal sa akoby nič.

„To nemyslíš vážne, však?“ Nekompromisne som na neho pozrela. Hneď pochopil, o čo mi ide.

„Bella, ani ja nie som nadšený, že tu zostane, ale je rodinná priateľka a jej rodina je v Európe. Nemôžeme ju vyhodiť. Počítala s tým, že tu zostane a Esme s Carlislom by ju preč neposlali. Majú Tanyu a jej rodinu veľmi radi. Ich priateľstvo prežilo aj náš rozchod.“ Tváril sa akoby o nič nešlo.

„Povedala mi, že ste boli zasnúbení.“ To slovo sa mi vyslovovalo strašne ťažko.

„Bella, tvoja mama šla na strednú, keď som bol s Tanyou. Ty si nebola ani na pláne. Bola moja prvá a to je pochopiteľné, že som to zle niesol, ale teraz som ženatý a čakáme dieťa. Bella, ty žiarliš?“ Pobavene sa zaškeril. Schmatla som prvé, čo som mala po ruke. Bol to veľký vankúš, ktorý som po ňom hodila. Edward ma so širokým úsmevom schmatol a pritiahol k sebe.

„Ty môj žiarlivec, žiarlivý,“ šepol pri mojom uchu a jemne ma pobozkal. Potom pohladil bruško. Upokojilo ma to, ale stále som bola celá nesvoja.

Dnes mi nebolo veľmi dobre a tak som ležala. Dosť ma pálila záha. Zdola som počula len výbuchy smiechu. Dookola som si opakovala, že ja som Edwardova manželka a len si namýšľam.

Večer som zaspala skoro. Keď som otvorila oči, bola tmavá noc a v mojom bruchu strašné prázdno. Tlmene som šepla do tmy meno môjho muža, no nechodil. Vyhrabala som sa z postele a šla z kroka na krok dole schodmi. Snažila som sa byť ticho, aby som nikoho nerušila, no bolo to zbytočné. To, čo vyvádzal Emmett s Rose, bolo tak hlučné, že som mohla ísť po schodoch aj s bubnom. Prišla som do kuchyne k chladničke. Nikde nebolo ani nohy a tak som otvorila tú lákavú škatuľu a začala hľadať termosku s krvou. Keď som ju našla a otvorila, bola prázdna.

Uvažovala som, že zavolám na Edwarda hlasnejšie. Bude určite len v okolí domu, no potom ma napadol Emmettov tajný úkryt. Predsa mi odpustí, keď som tak smädná. Opatrne, aby ma nikto nechytal som otvorila dvere do garáže a už som sa videla, ako si dávam medvediu krv. Pri dverách stál Cerlislov nablýskaný Mercedes. Už som chcela vojsť, keď som v tom zrkadlovom laku zbadala odraz dvoch osôb. Okamžite som spoznala svojho manžela. Opieral sa o Volvo a na ňom visela Tanya. Náruživo sa bozkávali. Strnula som. Dych sa mi zastavil. Rýchlo som cúvla a stále bez dychu som prebehla kuchyňou. Vyšla som po schodoch a zatvorila za sebou dvere na izbe. Prešla som do kúpeľne a tak som sa zviezla k vani.

Srdce mi šialene udieralo do hrudného koša, ktorý sa okolo neho zvieral ako pasca. Každý nádych ma bolel a príšerne pálil. V hlave mi dunel hlas, ktorý na mňa reval, aká som hlupaňa. Vôbec sa nezmenil. Povedal, že ma miluje, ale klamal. Sedela som tam hodinu a snažila sa ako-tak upokojiť. Zrazu sa ozvalo zaklopanie na dvere.

„Bella, si v poriadku?“ opýtal sa Edward spoza dverí.

„Áno,“ šepla som a snažila sa znieť vyrovnane. Čo som mu mala povedať? Mala som na neho nakričať, že som ho videla, alebo mlčať? Nevedela som, čo mám robiť. Opatrne som vyšla z dverí. Edward bol prezlečený a maximálne uvoľnený. Mala som pocit, že bol aj v sprche, lebo voňal mydlom.

„Si hrozne bledá. Nie je ti zle?“ opýtal sa starostlivo a chytil ma za ruku. Mne sa z toho dotyku zdvihol žalúdok. Vletela som do kúpeľne a dávila. Edward stál bezradne nado mnou a držal mi vlasy. Vtedy vbehol dnu aj Carlisle a Esme. Odrazu som všetkých zaujímala.

„Všetko v poriadku? pýtal sa Carlisle. Rýchlo ma podobral do náručia a začal stláčať brucho.

„Len mi prišlo zle.“ Odtláčala som ho. Bolo mi trpko jasné, že im nejde o mňa. Carlisla aj Esme zaujímalo, či je v poriadku dieťa. Zaťala som zuby.

„Tlačí na žalúdok a páli ma záha,“ povedala som a prešla k umývadlu, kde som si začala čistiť zuby. To dávenie aspoň zamaskovalo a vysvetlilo tie bolestné slzy, čo sa mi liali z očí. Rozhodla som sa nikomu nič nepovedať. Čo by som vyriešila? Niekedy sú chvíle, keď treba byť radšej ticho a vyspať sa na to a to som sa rozhodla urobiť.

Ľahla som si do postele. Edward si všimol moju zdržanlivosť a tak zostal sedieť na pohovke pred posteľou. Vzal si knihu a čítal. Mne sa zatiaľ v hlave vynárali odporné obrazy jeho a Tanye. Milovali sa spolu? Určite áno. Prečo by sa inak prezliekal a sprchoval. Bol tak zaujatý tou upírkou, že si ani nevšimol neobratnú veľrybu, ktorá ich nachytala.

Mala som pocit, že začínam byť paranoidná. Ráno som si sadla na pohovku. Rose vplávala do izby a usmiala sa na mňa. Za ňou vošla Tanya. Sadla si ku mne na pohovku.

„Aké to je nosiť dieťa?“ opýtala sa z ničoho nič a Rose celá stuhla. Prekvapene som na tú mrchu pozrela.

„Skvelé, ale niekedy dosť bolestivé,“ šepla som.

„Chcela by som dieťa. Dala by som za to všetko, napokon ako takmer každá upírka. Nám to dopriate nebolo. Muži upíri však deti mať môžu. To prináša nové možnosti. Je ešte otázne či zvládneš pôrod,“ povedala trpko.

„Ako to myslíš?“ opýtala som sa zhrozene. Rose razom zasadla miesto medzi mnou a Tanyou.

„Nemyslela to zle. Tanya len nevie držať ústa. Určite to zvládneš,“ chlácholila ma Rose. Ja som však bola ako na ihlách. Vyskočila som na nohy a pozrela na tú odpornú ženskú.

„Teba do toho nič. Ja to zvládnem, to sa báť nemusíš,“ prskla som.

„Isteže áno. Nebuď precitlivená. Edward hovoril, že kvôli všetkému vyletíš,“ povedala pobavene. Mňa v tú chvíľu trápilo len to, prečo sa s ňou Edward o mne baví. Nahnevane som šla do izby, keď som takmer zrazila Jaspera. Ten na mňa vyvalil oči.

„Bella, deje sa niečo?“ Pozeral sa na mňa ako na zjavenie.

„Áno,“ štekla som. O malú chvíľku som pocítila príjemné uvoľnenie.

„Jasper, ďakujem. Máš to u mňa.“ Zhlboka som sa nadýchla a vydýchla. Zozadu ma objal Edward.

„Čo tu nacvičujete vy dvaja?“ zasmial sa mi do ucha a pokúsil sa ma pobozkať, no ja som mala zas pred očami scénu z garáže. Vytrhla som sa mu. Prebehla som okolo a zaliezla do izby. Dvere sa nestačili ani privrieť a Edward bol pri mne.

„Čo je?“

„Nechcem, aby tu bola, inak idem preč ja!“ Chytala ma hystéria.

„Bella, je naším hosťom. O pár dní odíde,“ šepol.

„Kde je teraz tvoja ostražitosť? Je v dome ďalší upír a ja budem čoskoro rodiť. To ťa netrápi? A tie jej reči... A možno to nie sú len reči. Chcete aby som pri pôrode umrela!“ vybafla som zo seba a vlastne som to ani povedať nechcela. Edward skrivil tvár do rozhorčenej grimasy.

„To si vážne myslíš? Nebuď hlúpa. Bojíš sa pôrodu a to je normálne a...“

„Čo o tom vieš? Nie je normálne porodiť upíra a tiež nie je normálne, že je tvoja bývalá snúbenica v tomto dome a nikomu to neprekáža. Mne to vadí a veľmi. Aj ja som tu doma a nikto sa ma nepýtal, či súhlasím s tým, aby tu zostala. Keď ma máš rád, tak zariadiš, aby odišla. Nechcem ju tu!“ Udýchane som si sadla. Ešte aj krik ma vyčerpával.

„Bella, nebudem vyhadzovať hosťa, len preto, že žiarliš. Musíš sa hlavne upokojiť, lebo to škodí dieťaťu,“ šepol.

„Všetkých vás trápi len to, že škodím dieťaťu, ale že škodím aj sebe, to vás nepáli. Ja nie som dôležitá, čo?“ Edward na mňa vyvalil oči. Potom sa otočil a odišiel. Nahnevane tresol dvermi.

Bezradne som sa zvalila na posteľ. Vedela som jedno, v tomto dome nechcem zostať. Napadali ma veci a myšlienky, ktoré som pred tým nevidela alebo nechcela vidieť. Keď nad tým uvažujem, čo ak som sa na samom začiatku nemýlila. Som len inkubátor a to všetko bola hra. Prečo nechce Edward Tanyu vyhodiť. Čo ak sú znovu spolu. Čo ak to, čo povedala Tanya, myslela vážne. Ja pri pôrode zomriem a ona s Edwardom budú mať dieťa. Moje dieťa. Možno to plánovali od chvíle, keď Edward zistil, že bude otcom. Tie dni, keď bol mimo a ja som nemala odvahu sa opýtať kam chodí, vtedy bol iste s ňou. A ostatní v rodine? Celé to bola hra. Začala som si spájať detaily. Rose a Alice Edwarda kryli, keď nebol v škole. Esme sa ide z Tanye pominúť a Carlisle ma posledný čas len komanduje. Stále počúvam, čo je a čo nie je dobré pre dieťa. Chvela som sa. Edward s Tanyou spal. Niet pochýb a určite s ňou spával aj pred tým. Dobre, že som nepovedala, že som ich videla. To by som už bola niekde zamknutá. Možno ešte mám šancu vyviaznuť.

Zbehla som zo schodov. Nedívala som sa na nikoho, kto sedel v obývačke. V hale som si hodila na plece kabelku a vzala kľúče od svojho auta.

„Kam ideš?“ opýtal sa Edward nechápavo.

„Minule mi návšteva u Charlieho nevyšla, tak možno dnes,“ šepla som a skúsila vykúzliť nevinný úsmev.

„Bella, ak chceš ísť, tak sa oblečiem a ideme.“ Zvláštne sa na mňa zadíval. Vtedy som zmobilizovala všetky svoje sily.

„Chcem ísť za otcom sama. Chcem si ho trocha užiť a ty sa neboj. Večer som späť. Potrebujem sa trocha prevetrať a upokojiť. Asi to vážne preháňam, ale som hrozne nervózna, tak mi dopraj trocha kľudu. Dobre?“ Usmiala som sa a nahla sa k Edwardovi. Nahol sa tiež a pobozkali sme sa. Snažila som sa pôsobiť presvedčivo a očividne sa podarilo. Omotal okolo mňa ruky a vpil sa do mojich pier. Bozkával ma naliehavo. Potom sa odtiahol a uvoľnene usmial.

„Aj tak by si nemala ísť sama.“ Pohladil ma po líci. Znova som znervóznela.

„Pôjdem ja,“ zašvitorila Alice.

„Nie, chcem ísť sama!“ Uprela som pohľad na Edwarda. Nekompromisne sa napriamil.

„Buď pôjdeš s Alice alebo vôbec. Musíš byť pod dozorom. Môžeš kedykoľvek porodiť.“ Nakoniec som zvolila. Sadli sme do auta a vyrazili. Alice šoférovala. Len čo sme boli od domu dosť ďaleko, Alice spustila.

„Bella, čo sa to s tebou robí. Vidím, že sa niečo deje. Snažila som sa vidieť, čo to je, ale nedarilo sa. Som tvoja priateľka a ľúbim ťa. Tak, čo sa deje.“ Zaryto som mlčala. Alice sa však nedala.

„No, tak, Bella. Nedus to v sebe. Kto ťa pochopí ak nie ja?“ Prosebne a oddane sa na mňa pozrela a ja som sa rozhodla zdôveriť. Možno som vážne len paranoidná.

„Čo hovoríš na Tanyu?“ Alice pretočila oči.

„Máme ju radi. Ona a Edward boli spolu dlho a Edward bol pri nej šťastný, no jej zjavne Edward toľko šťastia nedával. Nechala ho. Edward bol z toho totálne mimo. Nemohli sme sa na ňu hnevať. Niekedy sa stáva, že jeden miluje a druhý nie.“

„Presne tak a to je aj môj prípad,“ šepla som. Alice zastavila na krajnici.

„Ako? Ty Edwarda nemiluješ?“ Vyvalila oči.

„Edward a Tanya boli včera spolu v garáži a ja som ich videla. Bozkávali sa tak náruživo, že si ma nevšimli. Viem, že to znie hlúpo, ale ja som tá čo milovala a on ten čo miluje inú.“ Z očí sa mi rozliali slzy. Alice sa prekvapene zamrvila.

„Prečo si mu to nepovedala? Vyriešili by ste to. Ty teraz akože utekáš aj s dieťaťom od manžela?“ opýtala sa.

„Alice, neviem ako by som ti to vysvetlila, ale mám pocit, že Edward a Tanya chcú moje dieťa. Čo ak sú spolu a chcú mi dieťatko zobrať, aby mali potomka. Mňa nechajú umrieť a...“

„Bella, čo to splietaš?“ zrevala na mňa Alice. „Ty si sa fakt zbláznila. Ako ťa to mohlo napadnúť.“ Alice rýchlo naštartovala a otočila auto späť ku Cullenovcom.

„Nie. Odvez ma k Charliemu. Jasné?“ Siahla som na kľučku a chcela otvoriť dvere, no Alice ich pohotovo zamkla.

„Nevyvádzaj. Beriem ťa späť. Žiadny útek sa nekoná,“ povedala rázne.

„Si v tom s nimi! Chcete ma zabiť a zobrať mi dieťa,“ kričala som a mlátila do dverí. Silno som udierala aj do predného skla, keď ma prudko pichlo v podbrušku a vyvalila sa zo mňa ružovkastá tekutina a trocha krvi. Chytila som sa za brucho a bolestne zrevala. Alice sa na mňa vyplašene pozrela. Schmatla mobil.

„Belle odtiekla voda,“ zahlásila do mobilu.

40. kapitola - 42. kapitola

Nedá sa každému zavďačiť. Bolo mi tu vyčítané, že je táto poviedka ako žuvačka, že je to natiahnuté a podobne. Urýchlim dej, zas je zle. Ja už vážne neviem... Poviem pravdu, že už ma táto poviedka prestáva tešiť. Kapitoly pridávam so strachom, že čo sa zas niekomu nebude páčiť a čo mi bude vyčítať. Poviedka má dejovú líniu, z ktorej sa nemienim odkláňať. To, že hneď v ďalšej kapitole nedostanete odpoveď na všetky otázky, neznamená, že nebudú v ďalše časti. Stačí počkať. Prosím o trochu trpezlivosti. To, že je tam Tanya, je nevyhnutné. Určite poviedka neskĺzne do otrepanosti, na to ma už predsa poznáte. Dopredu Vás pripravím na to, že ešte tri kapitoly budú o nervy. Mala som potrebu trocha si vyliať dušu. Ďakujem Vám za priazeň a komentáre. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 41. kapitola: