Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Hajzel - 15. kapitola

12.06.2011 (15:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 87× • zobrazeno 14848×

Bella:

„Mimochodom, Jessica, na tvojom mieste s Edwardom nestrácam čas. Nič nebudeš ľutovať, lebo nestojí za veľa a hádam sa nechceš zahadzovať s niekým, kto sa bude onedlho ženiť a zaujímať sa len o menenie plienok,“ štekla som.

Viem o tom svoje, ver mi. Však, Edward?“ Otrčila som na tú kravu ruku, s tým nechutne veľkým prsteňom. Otočila som sa a rýchlim krokom vykročila k bráne školy. Na parkovisku stálo dosť ľudí a zvedavo sa na ten malý výstup pozerali. Mala som pocit, že mi všetci ustupujú z cesty. Ten adrenalín ma po chvíli opustil a musela som sa plne sústrediť na to, aby som sa nerozplakala. Zapadla som za dvere školy a priam utekala do triedy. Celá roztrasená som si sadla do lavice a vybrala si učebnicu. Nevšimla som si, že sa ku mne v sekunde posadil ten obrovský Emmett a kútiky úst mu mykali smerom hore. Oproti lavici sa podoprel Jasper. Prekvapene som sa na nich pozrela.

„Ty sa nezdáš, švagrinká. Edward to práve predýchavá na parkovisku a mala si vidieť tú Jessicu. Edward jej teraz naskôr vysvetľuje, že bude o nedlho kolísať na kolenách namiesto slečien bábätko,“ povedal Emmett a obaja sa začali smiať. Neveriacky som sa na nich dívala.

„Iste, ale neurobila som hanbu len jemu, ale aj sebe,“ šepla som sklamane.

„Kto by mal pripomienky, len na neho ukážeš a my si to s ním vybavíme. Tak sa maj a nedaj sa,“ uškrnul sa na mňa Jasper. Emmett na mňa mrkol. Potom obaja ležérnym krokom vyšili z dverí. Chvíľu som sa za nimi dívala. Emmettova postava naháňala strach, ale bol to taký nežný, veľký medveď. Jasper zas pôsobil dojmom, že sa s ním netreba ani stretnúť na ulici a nie to sa s ním ešte baviť. Vyžarovalo z neho niečo nebezpečné, no ja som sa v jeho prítomnosti cítila skvele a v sekunde akoby zo mňa spadli všetky problémy. Spokojne som sa usmiala.

Edwarda som nevidela až do obeda. Alice ma dobehla pred jedálňou a ja som sa na ňu s vďačnosťou pozrela. Predstava, že by som tam mala ísť sama, ma desila. Takmer v stotine sekundy k nám pristúpila Rose a Emmett. Z druhej strany chodby prišiel Jasper a milo sa usmial. Naraz sme vošli do jedálne a mala som pocit, že sa všetky pohľady upierajú na nás. Pre Cullenovcov to bolo normálne, ale nie pre mňa. Vzali sme si jedlo. Chvíľu som rozmýšľala, kam si sadnem, no Alice moju dilemu vyriešila. Stiahla ma k nim. Sedela som pri stole s rodinou dokonalých a mala som pocit, že sem nepatrím. Všetci sa na nás dívali a šepkali si. Bolo mi nepríjemne. Vtom vošiel do jedálne Edward a zarazil sa pohľadom na mne. Sklonila som hlavu nad tanier. Vzal si len vodu a prišiel k stolu. Prisunul si stoličku od vedľajšieho stola a uprene na mňa hľadel.

„Fakt skvelý ťah, Bella. Trvalo mi celú večnosť presvedčiť Jessicu, že len žiarliš, a preto si vymýšľaš. Keď všetkým roztrúbiš, že si v tom, tak ročník nedokončíš,“ povedal Edward trocha podráždene a ja som sa na stoličke automaticky prikrčila.

„Jessica je sprostá krava. Čo si jej mal čo vysvetľovať. Keď to aj rozhlási po škole, no a čo? Budeš si brať Bellu, ktorá čaká tvoje dieťa. Ty sa za to hádam hanbíš?“ opýtala sa Alice a ja som sa prikrčila ešte viac. Čakala som arogantný výbuch zlosti alebo niečo podobné. Edward sa však usmial a to mi vyrazilo dych.

„Netvrdím, že som na to priam hrdý, ale rozhodne sa nehanbím. Nechcel som len, aby sa tu riešilo to, že je nabúchaná. Bella sa tým očividne pýši, a tak to môžeme ísť povedať priamo riaditeľovi,“ povedal Edward s tým svojim ironickým tónom a zodvihol obočie. Pozrela som sa mu do tváre. Každý pohľad na neho vo mne vyvolával zlosť.

„Hrdá na to nie som. Nepáči sa mi, ako sa správaš. Aj napriek tomu, že si mi viac odporný, než je zdravé a vôbec ma nezaujímaš, budeme sa podľa všetkého brať. Mohol by si mať aspoň toľko rešpektu, aby si sa s Jessicou nezliezal všetkým na očiach. Nerada by som, aby si potom na mňa ukazovali, ako na chuderu,“ povedala som podráždene.

„Na Cullenovú si nikto nebude ukazovať ako na chuderu! To ti garantujem. Nikto sa neodváži,“ šepol Edward panovačne a ja som nechápavo pokrútila hlavou.

„Niekedy z vás mám pocit, že ste nejaká mafia alebo čo,“ zašomrala som si popod nos a Emmettovi sa to zdalo vtipné, lebo sa hneď hurónsky rozosmial. Nakrčil čelo a zatváril sa neskutočne drsne.

„Presne tak, Bella. Vitaj do klanu. Chápadla našej rodiny siahajú do všetkých kútov krajiny a náš kápo, náš kmotor, je najobávanejší,“ povedal hlbokým hlasom, pričom jedno oko zvláštne žmúril. Jasper sa samozrejme chytil.

„Presne tak. Sme starý, ale silný klan. Ak to niekomu povieš, zalejeme ti nohy do betónu a hodíme ťa do rieky,“ povedal rovnakým štýlom. Edward pobavene pozrel na svojich bratov.

„A práve ste prezradili Belle naše tajomstvo,“ skonštatoval Edward. Emm sa na neho nechápavo pozrel.

„No, práve pochopila, že ste idioti,“ dodal sucho. Alice s Rose sa začali smiať a aj mne myklo kútikmi úst.

„Si ešte hladná?“ opýtal sa z ničoho-nič Edward. Prekvapilo ma to.

„Pôjdem si ešte po koláč,“ šepla som. Edward sa rýchlo postavil a prešiel k pultu so zákuskami. Vrátil sa a postavil predo mňa plný tanier. Prisunul mi svoju vodu a nevzrušene sa bavil s Alice o nejakom teste  z matematiky. Takéto správanie mi k nemu nesedelo. Zjedla som dva kúsky. Mala som pocit, že prasknem, ale posledných pár dní, mi celkom chutilo. Ak by som bola doma, povolím si opasok na nohaviciach. Prebehla som pohľadom po tanieroch ostatných a nechápavo som zakrútila hlavou.

„Vy ste nič nezjedli?“ šepla som prekvapene. Na to sa Edward postavil.

„Kecajú namiesto toho, aby jedli. Rose drží najskôr zas nejakú diétu.“ Rose sa na Edwarda zaškerila. Zrazu ma Edward chytil pod pazuchu a vytiahol ma do stoja. Nechápavo som na neho pozrela.

„Teraz máš telocvik. Tam aj tak nepôjdeš a ja to jeden deň bez poskakovania s loptou prežijem. Môžeme ísť do nemocnice.“  Usmiala som sa na ostatných.

„Majte sa,“ šepla som.

„Nech ti Carlisle urobí fotku z ultrazvuku. Chcem to malé vidieť,“ povedala Rose nadšene, no potom akoby sa zasekla. Pozrela na Edwarda. Ja som sa na neho radšej nedívala a vykročila som k dverám. Edward ma držal popod rameno. Do jedálne práve vošla skupinka chalanov a medzi nimi aj Mike. Dlho sa na mňa zadíval a ja na neho. Pripadala som si zvláštne. Edwardova ruka ma zrazu celú objala a pritisol si ma pevne k sebe. Jeho výraz bol majetnícky a vyzeralo to tak, akoby chcel po Mikeovi každú chvíľu skočiť. Rýchlym pohybom som chytila Edwarda za zápästie a vytočila som sa mu z objatia.

„Ahoj, Mike,“ šepla som a postavila sa priamo pred neho.

„Bella. Ahoj. Ako sa máš?“ opýtal sa zdvorilo. Edward zostal stáť krok za mnou. Jemne som sa na neho otočila.

„Dáš nám trocha súkromia?“ šepla som. Edwardov výraz stál za to. Vyvalil oči a nahnevane sa otočil na opätku a prešiel k stene jedálne, kde sa namosúrene oprel a čakal.

„Nejako sme nemali čas sa porozprávať,“ povedala som s úsmevom.

„Áno, ja viem a mrzí ma to. Neskôr som si uvedomil, že som jednal unáhlene. Je mi to ľúto, Bella,“ šepol.

„Aj mne.“

„Prekvapuje ma len, že sa stále vláčiš s tým Edwardom. Je to neskutočný hlupák a stále obháňa nejakú sukňu. Dúfam, že s ním nechodíš alebo áno?“ opýtal sa zvláštnym tónom. Skôr než som stihla akokoľvek reagovať, dodal:

„Rád by som ťa pozval na kávu. Môžeme sa porozprávať a možno sa mi podarí ťa presvedčiť, že sa nesprávam vždy ako totálny ignorant.“

„Tak to ju nepresvedčíš, Mike.“ Ozvalo sa zlostné zasyčanie. Mike sa nahnevane pozrel ponad moje rameno.

„To je hádam na Belle. Nemiešaj sa do nás, jasné!“ povedal Mike výhražným tónom.

„Lebo čo? Na mňa nemáš, Newton,“ prskol Edward.

„Nie, to teda nemám. Ty si hajzel,“ zavrčal Mike a ja som pochopila, že sa to vymyká z rúk.

„Obaja prestaňte!“ povedala som rázne. Vôbec to nezabralo. Boli ako dvaja kohúti a ja som stála medzi nimi. Nebezpečne sa k sebe blížili a tak som sa obom zaprela do hrudí. V porovnaní s Mikeom, bola Edwardova hruď ako betónová stena a prisahala by som, že sa z nej dralo vrčanie.

„Už si od teba nenechám nahovoriť žiadne hlúposti. Čoho sa bojíš, Cullen, že dá prednosť mne?“ opýtal sa Mike. Edward sa zrazu prudko zastavil. Otočil si ma chrbtom k sebe a rukami ma objal okolo pása.

„Ja ti nebudem nič nahovárať. Mal by si však vedieť fakty. Je tehotná a na ruke má môj prsteň. A aby nedošlo k žiadnym pochybnostiam, tak sa na to opýtaj priamo Belly. Rýchlo, prosím ťa. Sme objednaní na ultrazvuk a už trocha meškáme,“ povedal Edward arogantne. Myslela som, že vyletím z kože. Tak ja to nesmiem povedať Jessice, ale on to vyzvoní Mikeovi akoby nič. Mike sa na mňa vyplašene pozrel. Presne som si vybavila Edwardove slová, ktoré povedal v súvislosti s mojim výstupom pred Jessicou. Striasla som z neho svoje ruky a sucho povedala:

„Vieš, Edward len žiarli a preto si vymýšľa také somariny. Porozprávame sa neskôr, lebo sa naozaj ponáhľam. Maj sa, Mike.“ Otočila som sa a vyšla z dverí. Šla som po chodbe smerom zo školy. Edward ma dohnal a schmatol ma za ruku. Otočil si ma a pritlačil chrbtom k sebe.

„Čo to malo znamenať?“

„Čo konkrétne myslíš? Myslíš to, ako si vyzvonil, že som tehotná, alebo to, že sa takmer pobiješ so spolužiakom v jedálni a vlastne pre nič,“ odvrkla som.

„Akože pre nič. On ťa pozýval na rande. Budeš sa vydávať, tak sa správaj, ako sa patrí,“ štekol.

„Keď začneš ty, budem aj ja!“ odpovedala som rovnakým spôsobom. Cez Edwardovu tvár preletel jemný úškrn.

„Tak o tom to je? Žiarliš a myslíš, že ja žiarlim tiež?“ povedal pobavene.

„Nenamýšľaj si. Ja na teba žiarliť nemôžem. Okrem znechutenia sa mi pri tebe nič iné nevybavuje. Keď sa však prevalí svadba a tehotenstvo, budú ma ľutovať a to nechcem. Nemyslím si, že žiarliš. Si len majetnícky a arogantný a neznesieš situáciu, že chce niekto niečo, čo si myslíš, že ti patrí.“ To bola neskutočne ťažká veta, ale Edward ju zjavne pochopil.

„Nie, Bella. Až taký komplikovaný nie som. Možno vážne žiarlim a preto, ak chceš, aby Mike neskončil s nohami v betóne na dne rieky, tak sa od neho drž ďalej. Povedal som to dosť jasne?!“

Vyvalila som oči. Edward ma znova chytil pod ramenom a šli sme k autu. Nasadla som a Edward mi rýchlym pohybom zapol pás. Vôbec sa mi nepáčilo, keď sa ma dotýkal, ale nemala som šancu protestovať. Niekedy sa v ňom vážne nevyznám.

„Sedí sa ti dobre?“ opýtal sa, keď nastúpil. Len som prikývla. Naštartoval a ja som sa vtisla do sedačky. Čakala som tú jeho typickú šialenú jazdu, no šiel pomaly. Pripadalo mi to zvláštne. Prešli sme na diaľnicu a ja som sa nahla k rádiu. Zapla som ho a z reproduktorov sa ozvala klavírna hudba. Doslova som otvorila ústa.

„Toto počúvaš v aute?“ opýtala som sa prekvapene.

„Vždy. Nepáči sa ti to?“ Pozrel sa na mňa a čakal, čo poviem.

„Milujem klavír. To CD mám doma,“ šepla som.

„Hrám na klavíri a dosť dobre. Ktorú skladbu máš rada? Zahrám ti ju, keď k nám prídeš,“ povedal pokojne.

„Mám rada Debussyho - Claire de lune,“ šepla som v miernych rozpakoch. Edward sa usmial. Bol to prirodzený úsmev a jeho tvár sa rozžiarila.

„Ja tú skladbu milujem.“ Nahol sa k rádiu a prepol ďalšiu skladbu. Pohodlne som sa oprela a privrela oči. Na ruke som ucítila jeho chladný dotyk. Strelila som po ňom pohľadom a on ruku hneď stiahol na riadiacu páku. Nechápavo som pokrútila hlavou. Pripadalo mi to tak, akoby si so mnou do auta nesadol Edward, ale niekto iný.

14. kapitola - 16. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Hajzel - 15. kapitola: