Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Guardian angel BONUS

25.08.2009 (09:30) • RenesmeeCarliee • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1636×

← EPILÓG

BONUS

V deň príchodu Angely m bola viac nervóznejšia a tak sa aj podpísal na tom nábytok. Nevedela som zdržať anjelstvo. Ľahko som sa rozčúlila. No a tak sme išli kupovať nábytok Esme.

Nastal večer. Angela mi oznámila, že sa stavy na večer, ale nie na veľmi dlho.

Počula som auto ako nabehlo na štrkovú cestu, zabuchnutie dverí auta, šesť krokov hore schodmi, tri ťažké vdychy a zaklopanie na dvere.

„OK všetci preč len Edward tu ostane toho už videla, ale pôjdeš do druhej izby.“

Vykročila som pri dvere a otvorila. Zoširoka som sa musela usmiať.

„Ahoj som veľmi rada, že si prišla. Nemusíš sa báť všetkých som poslala preč. Radšej aj kvôli bezpečnosti,“ upokojovala som ju, pretože sa viditeľne klepala strachom.

„Poď dnu,“ vyzvala som ju do vnútra. Prekročila prah dverí. Zavrela som za ňou.

„Ehm. Prepáč dneska som mimo. Ani som ti nepovedala ahoj,“ ospravedlnila sa.

„To je v poriadku. Poď si sadnúť. Dáš si kávu, čas? Alebo čo ti môžem ponúknuť,“ ponúkla som jej na výber.

„Kávu ďakujem.

„Počkaj tu. Hneď ju prinesiem.“ Zdvihla som sa a odbehla do provizórnej kuchyne. Vodu som dala zohriať. Pravdaže som si pred tým pozrela recept na to. Vytiahla som šálku a pre mňa sklenený pohár. Do jej pohára som načapovala kávu. Ja som si naliala do pohára krv.

„Zacítil som krv. Nesmieš to robiť, keď je tu človek,“ upozorňoval ma Edward.

„Dobre,“ súhlasila som a postavila som sa na špičky, aby som ho mohla pobozkať. Počula som už ako zovrela voda na kávu. Zaliala som kávu. Do jednej misky som nasypala akýsi cukor a do druhej misky podobnej džbániku mlieko.

Zaniesla som jej to. Behala očami po miestnosti. Keď ma zbadala videla som na nej prekvapený výraz. Asi nečakala, že v dome plnom upírov nájde niečo takéto. Potichu som to položila pred ňu.

„Ešte musím ísť pre niečo. Počkaj,“ rýchlo som odbehla do kuchyne. Edward tam ešte bol. V sklenke mal naliatu krv. Zobrala som svoj pohár a tiež som si naliala z vínovej fľaše alá Cullenovic lahôdka. Jemne a narýchlo som ešte raz pobozkala Edwarda a išla do obývačky.

„Nedáš si niečo na jedenie? Kľudne povedz,“ dávala som jej na výber.

„Nie ďakujem. Zatiaľ nechcem nič.“

„OK. Tak povedz ako ide život. Máš aj priateľa?“ opýtala som sa jej klasické ženské reči.

„No dá sa zatiaľ. Priateľa som mala, ale rozišla som sa s ním. Pôvodne pochádzal z La Push,“ akonáhle vyslovila to mesto za hranicami počula som dvojhlasné zavrčanie.

„La Push,“ zvrieskla som. Edward pribehol do izby.

„Už nikdy, ale vážne nikdy, nechoď tam. Pokiaľ narazíš na NICH nedopadne to dobre. Ako sa volal ON?“ rozzúrene sme sa naraz pýtali.

„Jacob Black,“ pípla potichu. Edward zavrčal hlasnejšie.

„Black. Ešte horšie. Dávno sme sa stretli s jeho dedkom. Uzavreli sme dohodu, že nepremeníme človeka a oni neprekročia stanovenú hranicu. Musíš s ním prestať Angela. On nie je tak isto človek ako my. On je náš nepriateľ. Z vlastnej vôle sa premieňa na vlka. Pokiaľ chceš odtiaľ ísť celá a po svojich nechoď tam,“ upozorňoval Angelu. Snažil sa o tichí tón hlasu, ale moc mu to nešlo.

„Á-áno. Dobre,“ potvrdila. „nemáte niečo na ukľudnenie nervov? Niečo tvrdé?“

„Idem po niečo,“ ponúkol sa Edward. Keď odišiel Angela sa obrátila na mňa.

„Vážne existujú?“

„Áno, hovorí pravdu. Nepodceňuj ich, ale ani nás. Dokážeme sa ovládať, ale niekedy sa pošmykneme. Teraz sa nemusíš báť.“ Do izby vošiel Edward a v ruke držal kameň.

„Ja som nemyslela kameň,“ ukázala naň. „Ale niečo tvrdé na pitie,“ zasmiala sa.

„Prepáč už 90 rokov som nepil vodu ani nič také,“ ospravedlnil sa.

„A tamto je čo,“ ukázala Angela na fľašu z vína kde bola krv.

„Čo myslíš,“ zdvihla som obočie.

„Aha. Už chápem.“

„To som rada,“ usmiala som sa. „Pozri sa mi do očí,“ poprosila som ju. Mala som ich čierne. Odpila som si  krvi. Mala som hnedé oči.

„Tvoje oči zmenili farbu. Waw. Čierna a potom hnedá,“ žasla.

„Koľko je hodín?“ zmenila tému.

„Bude pol desiatej,“ zakričal Edward z kuchyne.

„Ako vie čo som sa pýtala,“ vyzvedala.

„No máme vyvinutejšie zmysly. Lepšie počujeme, máme lepší zrak a niektorí z nás majú aj rôzne dary.“

„Aké napríklad.“

„Ja viem byť imúnna voči týmto darom. Som štít. Edward  číta myšlienky na diaľku. Alice vidí budúcnosť, Jasper ovláda emócie. Samantha vie hocikoho omámiť. Omámila aj mňa a premenila ma.“

„Akým spôsobom dokážete premieňať?"

„Pohryzneme niekoho a do vnútra teľa spustíme náš jed. ale nie všetci dokážu premieňať ľudí. Je to veľmi ťažké. V podstate sme ako žraloci pachtiaci po krvi. Premena trvá tri dni a je veľmi bolestivá.“

„Strašne zložité.“

„Nechceš vidieť dom? Zabudla som s opýtať. Prepáč. A to sa stáva málokedy.“

„Veľmi rada,“ usmiala sa.

Ukázala som jej všetky izby. Vysvetlila ešte niečo z našej histórie, ktorú mi povedali Carlise spolu s Edwardom.

„A čo tie fámy o rakvách, slnku a cesnaku?“ vedela som, že sa na to opýta.

„Rakvy nepotrebujeme, niekedy totiž nespíme. Slnko nám nič nespraví, ale aj tak nesmieme ísť medzi ľudí. A cesnak? Ten môžeme mať v šade a nič na nestane. Tak isto je to aj s krížikom, svätenou vodou a kolíkom priamo do srdca. Myslím, že by si mala už ísť. Počujem, že Em chce sem vtrhnúť ako veľká voda. Poď.“

„A ešte. Keď nespíte akoto, že máte postele,“ opýtala sa poslednú otázku.

„Na čo asi,“ a šľahla som očami smerom k Edwardovi. „Niektoré emócie nám zostali, ale sú pochované hlboko, ale sú tam niekde.“

Zišli sme dolu schodmi a zamierili k dverám. „Ďakujem, že si prišla. Si tu vítaná hocikedy. Pokiaľ a nebudeš báť. Ahoj teda,“ rozlúčila som sa s Angelou a už len pozerala ako odchádza jej auto.

Tak nakoniec to len dobre dopadlo. Ďalšie dôležitá vec. Ale veci sa môžu zmeniť, hlavne teraz keď vie o nás a o našom svete.

Skoro všetko.

Autor: RenesmeeCarliee (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Guardian angel BONUS: