Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Gianna Volturi - 7. kapitola

23.04.2010 (07:00) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1320×

Spolu sme sa teda vybrali do Talianska. Našťastie bolo zamračené, tak sme si nemusela dávať až taký pozor. Pred letom sa dosýta napila, tak som let prežila lepšie ako ten minulý.

Keď sme prišli do Volterry, rozbehla som sa ku Arovi ohlásiť mu návštevu, no v trónnej miestnosti nebol. Kde, sakra, môže byť?

Rozbehla som sa ku Gianne s nádejou, že tam ho nájdem. Otvorila som dvere a v zapätí cúvla. To, čo som tam videla mi vyrazilo dych.

Gianna ležala na poseli a okolo nej stáli Aro, Caius a Felix. Nemohla som veriť vlastným očiam. Gianna mala strašne nafúknuté brucho.

„Ale... to...“ nezmohla som sa na slovo. „Ahojte,“ pozdravila som ich nakoniec s vypleštenými očami.

„Jane,“ zachrapčala Gianna.

„Pšššt. Už som tu a aj Cullenovci,“ povedala som a pohladila ju po vlasoch.

„Kto prišiel?“ chcel vedieť Felix.

„Carlisle s Esme, Alice a Jasper, Edward a Bella. Nessie nechali doma,“ povzdychla som si.

„Nessie?“ povedal a zdvihol jedno obočie.

„Edwardova a Bellina dcéra,“ pripomenula som mu. Prikývol hlavou a ďalej sa venoval Gianne, ktorá sťažka dýchala. Občas sa jej skrivila tvár do bolesti. Vedela som si predsatviť, ako trpí.

Gianna:

Ležala som na posteli v mojej izbe. Bolo mi divne. Brucho mi rástlo stále viac a viac. Sem-tam ma niečo aj koplo.

Počula som ako do izby niekto vošiel a niečo zašepkal. Myslím, že to bola Jane.

Trochu som sa zamrvila, no nedalo sa mi nejako extra hýbať. No, čo už. Ale na to malé sa nemôžem dočkať. Vždy som chcela byť matkou. A Felix bude dobrý otec. Viem si nás predstaviť.

„Au,“ zastenala som, keď ma niečo prudko koplo do brucha. Znova som si odfúkla a schúlila sa do klbka. Tak sa mi ležalo asi najlepšie.

„Gianna?“ Felix už stál pri mne a kontroloval ma.

„Nič mi nieje... je to v poriadku,“ zašepkala som. Na jeho tvári sa objavila strach.

„Jane, choď za niekým potrebujeme pomôcť. Asi jej to zlomilo ďalšie rebrá,“ hovoril tak rýchlo, že som si nebola istá, či to povedal naozaj.

„Felix... podal by si mi napiť?“ poprosila som ho so slabým hláskom. Iný som už zo seba nevydala.

„Iste,“ odpovedal a podával mi pohár. Nevoňalo to najhoršie, ale ani najlepšie. O chuti ani nehovorím. Už sa teším, keď ju budem piť stále.

Znova sa otvorili dvere. Vošiel tu nejaký blonďavý muž, ktorý nás potichu pozdravil.

„Carlisle,“ povedal Felix. Chcela som sa posadiť, no to už boli obaja pri mne a zabraňovali mi v tom.

„Gin, toto je Carlisle Cullen, doktor,“ predstavil mi ho.

„Rada vás spoznávam,“ povedala som a podala mu ruku.

„Nebudem vás otravovať, ale potom by som bol rád, keby za mnou Felix  prišiel. Samozrejme, že sa na teba dojdem ešte pozrieť,“ vravel a na tvári mal vyrovnaný výraz.

„Felix, budem niekde dolu. Keby niečo, tak ťa zavolám alebo vyhľadám.“

„Gianna, ideš si ešte pospať?“ spýtal sa ma Felix.

„Rada by som si,“ priznala som a trochu sa začervenala.

„Dobre. Ja si idem pohovoriť s Carliseom a ostatnými. Keby niečo, krič,“ usmial sa na mňa a vtisol mi bozk na moje pery. Pozrela som sa von oknom stále dul vietor a poletoval sneh. Musela tam byť ale riadna víchrica, lebo keď sa vietor oprel do tých veľkých oblokov, tak len pukali a nemohla som spať.

Felix:

Odišiel som od Gianny. V poslednom čase mi hlavou behala len jedna myšlienka. Čo ak Gin zomrie?

Nie, Felix! Musíš byť silný a už na to nemyslieť! Gianne sa nič nestane. Bude živá.

Budem mať dieťa. Ja budem otcom. Toto bola jedna z tých lepších myšlienok.

Vybral som sa ku Arovi a Carlisleovi. Ako som ich poznal, tak budú v trónnej miestnosti.

„Aro?“ spýtal som sa ho, keď som vošiel.

„Áno? Ako sa má Gianna?“

„Dúfam, že jej je dobre. Prosím, chcel by som sa s tebou na niečom dohodnúť. Ak by sa jej niečo stalo, tak ja by som to určite neprežil. Už asi vieš, o čo ťa žiadam,“ povedal som a on sa na mňa smutne pozrel.

„Felix,“ prehovoril. „Ja ti v tom nemôžem brániť, ale...“

„Ale takýto pôrod prežil len málokto,“ povedal mi krutú pravdu Carlisle. Zložil som si hlavu do dlaní. Nie. To nemôže byť pravda! Zúfalo som sa na nich pozrel.

„Však aj Bella to prežila. Prečo by nemohla aj ona?“

„Felix. To, čo je v nej sa zväčšuje obrovskou rýchlosťou. Možno... možno to sú dvojičky,“ povzdychol si.

„Pomôžete jej?“ spýtal som sa ho a pozrel sa mu do jeho zlatých očí.

„Ja sa budem snažiť ako to len pôjde.“

„Ďakujem ti.“

Rozbehol som sa za mojou Giannou. Chcem byť s ňou stále. Nikto ma z našej izby nedostane!

Potichu som otvoril dvere a sadol si na stoličku pri posteli. Giannine srdce sa veľmi namáhalo a dýchala strašne ťažko. Viem si predstaviť, ako sa musí namáhať.

Začal som si rozoberať, aké dáme mano. Teda mená. Verím Carlisleovi, že to budú dvojičky. Strašne by som si prijal chlapcov. A už by som mal aj mená Marco a David.

Ak by to bioli devčatá, tak by som to prenechal Gianne. Kedysi mi vravela, že sa jej páči Gianna. Mne sa ako Volturiovské videlo Nelly alebo Carmen.

Spomenul som si, že už o chvíľu má prísť Heidy aj s obživou. Moja láska bude isto spať ešte dlho. Spánok teraz potrebuje.

„Felix?“ spýtal sa ma potichu Demetri.

„Áno?“ opýtal som sa a otvoril dvere.

„Hlásia zmenu počasia. Má byť silný vietor,“ poznamenal.

„A to bolo až také súrne?“ spýtal som sa ho s nadvihnutým obočím. Gianna sa znova zavrtela. „Pšššt, lebo ju zobudíme.“

„Veď dobre,“ prevrátil očami. „Aj tak spí ako zarezaná.“

„Demetri, Demetri,“ zavrtel som hlavou.

Zrazu sme obaja začuli hlasný výkrik.

Gianna!

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Gianna Volturi - 7. kapitola: