Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Gianna Volturi - 6. kapitola

22.04.2010 (14:45) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1343×

„Tuším, že ešte stále bývajú v tom istom dome. Cítim to.“ Na neho sa dalo spoľahnuť.

„Super, tak poďme.“ Teraz sme si to už zobrali cez les. Autom by to bolo pomaly a my sa dosť ponáhľame.

„Tak, sme tu,“ oznámil pred domom, ktorý som ešte v živote nevidela ale bol krásny. Všade bol pach upírov a dokonca aj niečoho iného, pravdepodobne tých vlkolakov, čo boli vtedy na čistinke.

Ja som sa vybrala zaklopať na dvere, keď zrazu z nich vystúpil Carlisle.

„Vítam vás, čo si žiadate?“ pozdravil nás. Z vnútra bolo počuť vrčanie.

„Gianna je tehotná, tak sme vás prišli požiadať, či by ste nám pomohli,“ dostala som to zo seba. V tom ku mne prišiel Demetri a chytil ma za ruku.

„Prichádzame v dobrom,“ dodal.

„Ahojte,“ zapišťala Alice. „Carlisle, mala som vidinu a zabudla som vám o nej povedať.“

„Alice!“ skríkol na ňu niekto z domu.

„Edward, chcela som, no netušila, že prídu tak skoro,“ povedala a rozbehla sa oproti mne. Demetri na to zareagoval tak, že ma rýchlo odtiahol.

„Ty si myslíš, že by som jej mohla ublížiť?“ prekvapivo sa spýtala s vyvalenými očami.

„Pre istotu,“ odsekol a už sa na ňu ani nepozrel.

„Tak, čo konkrétne by ste potrebovali?“ opýtal sa nás Carlisle.

„Aro nám vravel o tom, že matka musí piť krv. To je všetko. Prišli sme po ďalšie informácie,“ vravela som.

„Aha, no dobre. Poďte ďalej.“ Alice nám ukázala, aby sme vošli do domu. Všetci sme boli napätí. Mysleli si. že sme im prišli ublížiť? Teraz?

„Mysleli,“ potvrdil mi to Edward.

„Ale my sme to prišli v dobrom,“ zopakovala som Demetriho slová, ktorý ma teraz objal ešte tuhšie.

„Áno, to viem. prečítal som si to vo vašich mysliach. No neviem, ako to chcete urobiť. Všetko potrebné už viete, tak...“

„Ale nemáme lekára,“ skočil mu do reči Demetri.

„Edward, myslím, že by sme tam mali ísť. Už len za to, že nám nechali Nessie,“ snažil sa Carlisle skľudniť situáciu. Niekto si sťažka povzdychol.

„Nie,“ ozval sa nejaký hlas. Bella. Malá dievčatko, Nessie, podišla ku Belle a dala jej ruku na tvár. Chvíľu len tak pozerala do jej tváričky a usmiala sa.

„Dobre. Choď,“ povedala a úsmev jej z tváre nezmizol.

Nessie prišla tentoraz ku mne a ja som sa ku nej zohla. Aj mne položila svoju rúčku na líce. Stále sa usmievala a ukazovala mi spomienky na Volturiovcov. Spomínala si na to, ako som tŕpla pred tým neuskutočneným bojom a bála sa o Demetriho. Potom som tam zbadala aj naštvaný vyraz. Na tom som sa pobavila. Ruku odtiahla a ja som vydýchla úžasom má dokonalý dar.

„Nessie,“ pošepkala som jej do ucha. „Choď aj za Demetrim a ukáž mu to, čo si pred chvíľou mne, dobre?“ poprosila som ju, no vedela, že nás počul.

„Jasné,“ zasmiala sa svojím zvonivým detským hláskom a pricupitala o dva metre ďalej, kde stál Demetri.

„Hmmm... zaujímavé,“ povedal smerom ku mne. Na to zareagoval aj Edrward a zasmial sa.

„Tak, späť ku tomu, prečo ste tu. Rozmýšľal som, že by sme niektorí šli do Volterry,“ začal hovoriť Carlisle. „Ja, Esme a ešte niekto by možno mohol na chvíľu odísť.“

„Edward, aj ja by som šla pomôcť,“ ozvala sa Bella a to ma prekvapilo.

„My sa ešte dohodneme, no musíme zariadiť nejaké veci. Tehotenstvo u upírov trvá asi tak jeden mesiac, ale pre istotu tam pôjdeme skorej, aby sme predišli problémov,“ hovoril ostatným. Pozrela som sa na Demereiho. On na svojej tvári vykúzlil krásny úsmev.

„Ale Carlisle, prečo by sme im mali pomáhať? Veď nás chceli zničiť!“ ozvala sa Rosalie a nervózne poklopávala nohou.

„Rose,“ napomenul ju Edward.

„Čo? Ja tam nepôjdem! Vy si choďte. Dúfam, že sa potom vrátite živý a so zlatými očami,“ skončila svoj rozhovor a odišla. Medzitým na nás stihla hodiť nenávistný pohľad.

„To bude dobré,“ pošepkal mi Dem do ucha.

„Ju to prejde,“ poznamenal Emmett.

„My sa ešte dohodneme a zariadime potrebné veci. Vy sa môžete ísť zatiaľ niekde ubytovať,“ povedal úplne v pohode, ako keby sa tu nič nestalo a boli sme dlhoroční priatelia.

„Ďakujeme ti,“ ozval sa potichu Demetri.

Odišli sme do lesa a začali sa dohadovať, čo bude ďalej. Ako jediné riešenie nám zostalo počkať tu.

O päť dní neskôr...

Znova sme sa ocitli pred dverami Cullenových.

„Idem ja, Jasper, Carlisle, Esme, Edward a Bella,“ povedala Alice, ktorá sa mi hodila okolo krku. Demetri si okašľal. „Nessie a ostatok tu zostávajú.“

„Super. Ja som rada a Aro bude tiež,“ tešila som sa spolu s ňou.

„Máme však pár podmienok,“ prehovoril Carlisle. „Nechceme aby ste nás prehovárali na ľudskú krv. My sa ňou nemienime živiť, tak to rešpektujte,“ poprosila nás.

„Jasné, to je maličkosť,“ odpovedala som mu.

„Aj my ďakujeme.“

Spolu sme sa teda vybrali do Talianska. Našťastie bolo zamračené, tak sme si nemusela dávať až taký pozor. Pred letom sa dosýta napila, tak som let prežila lepšie ako ten minulý.

Keď sme prišli do Volterry, rozbehla som sa ku Arovi ohlásiť mu návštevu, no v trónnej miestnosti nebol. Kde, sakra, môže byť?

Rozbehla som sa ku Gianne s nádejou, že tam ho nájdem. Otvorila som dvere a v zapätí cúvla. To, čo som tam videla mi vyrazilo dych.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Gianna Volturi - 6. kapitola: