Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Gianna Volturi - 3. kapitola

19.04.2010 (16:15) • PinkVolturi • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1388×

„Gianna?“ zavolal ma Felix a ja som až podskočila. Už mi to ide na nervy! Vždy sa všade zjavia ako nejaký duch no nevadí.

Všetko by som zvládala lepšie, keby som sa neotočila. Myslím, že dostanem infarkt alebo niečo tomu podobné.

Výraz mojej tváre by som prirovnala ku teľaťu, ktoré čumí na nové vráta. Pomaly sa mi začali do očí tlačiť slzy. Slzy šťastia. Usmiala som sa a utrela si tie, ktoré sa pretlačili na povrch.

„Gianna?“ spýtal sa ma teraz kľačiaci Felix. „Vieš, že ťa milujem a tak sa ťa chcem niečo opýtať,“ povedal a oči mu zažiarili. „Vezmeš si ma?“ vyšlo z neho napokon. Len teraz som zbadala ten nádherný prste, ktorý držal, pripravený mi ho dať na moju ruku.

„Felix, jasné, že si ťa vezmem,“ povedala som po chvíli. Znova mu jeho krásnu tvár zdobil jeden z najkrajších úsmevov, z ktorého sa mi až srdce podskočilo.

Zobral mi moju ruku do svojej a dal mi na ňu ten prsteň. Potom mi ju pobozkal. Všetci prítomní zatlieskali a Felix ma konečne pobozkal aj na pery.

Jane bude konečne zamestaná.

Zrazu ma Felix zobral znova na ruky a mne prišlo brutálne zle, čo si všetci museli všimnúť.

„Gianna?“ opýtalo sa ma niekoľko hlasov naraz. Nespoznala som ich, pretože sa mi všetky zmenili do nejakého divného zvuku.

„Zlatko?“ spýtal sa Felix, ktorého som najlepšie vedela identifikovať.

„Felix, polož ju tu!“ prikázal mu niekto. Pocítila som, ako ma niekde uložil a skúsil mi čelo.

„Nie, nemá teplotu,“ šepkal komusi.

„Gin?“ znova sa ma spýtal a vtisol mi bozk na moje líce. Všetko sa mi začalo vyjasňovať. Otvorila som oči a zbadala Ara a Felixa ako sa na mňa pozerajú.

„Si v poriadku, Gianna?“

„Áno, už to je lepšie. Len mi prišlo zle,“ povedala som úplne v pohode a posadila sa.

„Naozaj? Si nejaká bledá,“ poznamenal Aro, ktorému sa tvár zvraštila do jeho typického úškrnu zamyslenia sa.

„Jasné. Mohla by som odísť do svojej izby?“

„Pravdaže,“ povedal Felix a pomohol mi vstať.

Celou cestou sa ma vypytoval, či mi je dobre, či ma niečo nebolí, či niečo nepotrebujem...

„Dala by som si čokoládu,“ zasmiala som sa, keď sa ma spýtal nejakú otázku.

„Čokoládu? Veď ty ju nemáš rada!“ obvinil ma.

„Ale mám na ňu chuť!“ nedala som sa.

„Dobre. Vyspíš sa a ja zatiaľ niečo zoženiem, platí?“ spýtal sa.

„Áno.“

Keď sme prišli do izby posadila som sa na posteľ. Prečo? Prečo teraz? V najšťastnejšie dni môjho života... mi musí byť zle.

„Ľahni si a vyspi sa. Keby niečo, tak vo vedľajšej izbe niekto určite bude,“ žmurkol na mňa a ja som sa schúlila do klbka na posteli. Teraz isto nezaspím, ani keby som silou mocou chcela. Znova mi niečo zvrtlo v žalúdku a vydalo to nepríjemný zvuk. Asi budem musieť ísť na wecko.  Budem - nebudem, už je rozhodnuté...

rozbehla som sa a uvidela večeru druhýkrát.

No nič. Takto to ešte šlo asi dvakrát a ja som už v žalúdku nemala totálne nič.

Umyla som si tvár a zbadala, že som úplne biela, no na Felixa som ešte nemala. Znova som si ľahla do postele a zázrakom zaspala.

Zobudilo ma až buchnutie dverí. Felix. Opatrne som otvorila oči a pozrela sa na neho.

Neusmieval sa, čo sa mi zdalo divné.

„Felix?!“

„Gin, si v poriadku? Nevyzeráš najlepšie,“ povedal a povykladal niečo na malý stôl.

„Nieje mi dobre ale ďakujem za raňajky,“ usmiala som sa na neho. Mňam, čokoláda.

Rraňajky? Veď je už obed. Spala si celé dva dni. Gianna, povieš mi, čo ti je?“ spýtal sa a v očiach som mu zbadala obavy.

„Úplne nič. Len som zvracala a mám závraty...“ začala som.

„... a zmenu nálady, ako som si všimol. Ďalej sa ti výrazne zmenila chuť do jedla,“ povzdychol si. Dobre som vedela, kam tým mieri. Ale to nieje možné! Veď je upír!

„Idem po Jane,“ rýchlo povedal. „A cestou sa zastavím u Ara,“ dodal a už ho nebolo.

Znova som sa schúlila do klbka a ľahla si  na posteľ.  Prikryla som sa dekou a čakala na Felixa. Ešte stále sa mi chcelo spať, no neviem prečo. Vlastne už to viem, no nechápem ako sa to mohlo stať.

Hlavou sa mi začali preháňať myšlienky typu aké meno mu dáme. Ak to bude dievča...

Bože, veď ešte máme deväť mesiacov. A možno ani niesom tehotná, možno sa nám to len zdá.

Začula som nejaké hlasy na chodbe, no nechcelo sa mi vstávať. Ešte by sa mi znova zatočila hlava, nie? Felix otvoril dvere a Jane sa stihla pretlačiť popri ňom. Hneď stála vedľa mňa a skúšala, či nemám teplotu.

„Jane, nie, nemám. Nebolí ma hlava,“ povedala som potichu.

„Gianna?“ spýtal sa opatrne Aro. „neviem, či to vieš, ale upírske deti sú veľmi nebezpečné. Dokážu zabiť ešte viac ľudí ako novorodený upír,“ vravel a ja mne prišlo nejako blbo.

„Gin!“ zakričal Felix, keď som sa rozbehla do kúpelne. „to bude dobré,“ vravel a hladkal ma svojou studenou rukou po vlasoch. Divne mi zvrtlo v žalúdku, ktorý bol prázdny.

„Mal by som jeden nápad. Prečo mi to nezišlo na um skôr,“ zavrtel hlavou Felix.

„Áno?“ spýtal sa ho Aro.

„Pamätáš si na Cullenovcov? Oni majú poloupírie dieťa. Čo keby sme ich požiadali o pomoc?“

„Nie!“ skríkol na neho Aro.

„Prečo? Veď oni neboli ani tvoja rodina, ani Volturioví a dovolil si im,“ protestoval Felix.

Autor: PinkVolturi (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Gianna Volturi - 3. kapitola: