Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Femme au masque - 32. kapitola + Epilóg

03.01.2014 (22:00) • 9moncici9 • FanFiction na pokračování • komentováno 16× • zobrazeno 2238×

Edward:

Ležal som v posteli a vedľa mňa ležala najkrajšia žena pod slnkom. Miloval som tieto naše spoločné rána, nikto - nikde, len my dvaja spolu. Prešiel už mesiac od môjho návratu a ja môžem s radosťou prehlásiť, že všetko sa vrátilo do starých koľají. Moja rodina ma za nič neobviňovala, Emmett sa mi dokonca ospravedlnil, čo sa mi vôbec nepáčilo. Nikdy som mu nezazlieval jeho slová, ktoré ma síce zranili, ale mal na nich plné právo. A moja Bells? Tá si ma vychutnávala do sýta. Niekedy som sa cítil previnilo, pretože si ma ukradla a ja som nemohol byť so svojim synom.

Stále som si na ten fakt nedokázal zvyknúť. Tá myšlienka mi hrala v hlave dookola. Mám dieťa, som otec. Vedel som, že náš vzťah je dobrý, no stále som mal pocit, že sme si cudzí. Ešte sme neprelomili ľady, kedy by ma nazval svojim otcom. Stále som bol pre neho Edward, iba Edward. Mal som z neho pocit, že má strach, či neodídem opäť. Jednoduchšie by bolo, keby som mu dokázal čítať myšlienky, no to som mohol iba za predpokladu, že mi to dovolí. Mal rovnakú schopnosť ako jeho drahá matka. Bol obalený štítom, ktorý ho chránil pred všetkými darmi. Obdivuhodné, že môj poloupíri syn je tak veľmi nadaný.

Napriek jeho obozretnosti voči mojej osobe som vedel, že ak by niečo potreboval, ak by za mnou prišiel s čímkoľvek a povedal mi, že ma potrebuje... Som tu pre neho. Môj syn zmenil všetko, videl som, ako zmenil a scelil moju rodinu. Všetci boli rovnakí, ale predsa iní. Šťastnejší, pokojnejší a radostnejší.

„Opäť ma sleduješ?“ ozval sa vedľa mňa hlas mojej drahej polovičky a ja som sa zoširoka usmial. Každé ráno sa ma pýtala na to isté. Nedokázala pochopiť, že toto je činnosť, ktorá ma nikdy nedokáže neomrzieť. Milujem pozerať na jej spiacu tvár, keď spí, vyzerá pokojne a jej monológy, ktoré vedie zo spánku sú rajskou hudbou pre môj dokonalý sluch. Kto by nebol rád, keď môže počúvať, ako ho jeho milovaný anjel miluje a rozpráva o tom aj v sne.

„Nikdy ma to neomrzí,“ šepol som a vtisol som jej jemný bozk na pery. Rýchlo zaplietla svoje pršteky do mojich vlasoch a pretočila sa na mňa. Pousmial som sa, pretože takto vyzeral každý večer a zároveň každé ráno. Emmett si z nás už robil srandu, že sme ako stroje a nemáme ešte dosť. Akoby on nerobil to isté. Chytil som tú titernú látku, ktorá zahaľovala dokonalé telo mojej Belly a chystal som sa jej ho roztrhnúť, keď ma vyrušila myšlienka môjho syna.

„Smiem s tebou hovoriť, prosím... A prepáč, že ruším, no je to dôležité.“

Odtiahol som sa od Belly, nie preto že som chcel, ale vlastne chcel. Je to zložité. Telo mojej drahej ma priťahovalo a je hriech ju odmietnuť, ale toto je tá chvíľa, o ktorej som pred chvíľou premýšľal. Môj syn musí dostať prednosť pred mojou milovanou.

„Stalo sa niečo?“ spýtala sa Bella vystrašene a hľadela mi do očí. Pokrútil som hlavou, že nie.

„Nehovor jej nič, prosím.“

Požiadal ma náš syn a ja som si vzdychol. Nemal som rád, keď som musel niečo tajiť. Potom, čo bolo kvôli Volterre som mal výčitky svedomia ešte aj dnes, ale čo pre moje dieťa neurobím.

„Nie, láska, ale nezabúdaj, že o hodinu máš byť u Sophie. Vyberáte šaty na svadbu,“ pripomenul som jej a bol som rád, že mi táto výhovorka prišla vhod. Pred dvoma týždňami za nami prišla Sophie a v rukách zvierala svadobné oznámenie. Okamžite sme vedeli, čo to znamená. Po šiestich rokoch sa Timi rozhýbal a požiadal ju o ruku. Hodinu ďakovala Belle, že ich zoznámila v deň jej narodenín a zvyšné tri hodiny dohadovali aj s Alice detaily svadby. Nikdy nepochopím, ako sa ženy dokážu nadchnúť pre tieto veci. Alice bola celá bez seba, že konečne môže niekomu pripraviť svadbu a dokonca ju o to sám požiadal. Nemusela sa vnucovať, ba dokonca ani prosíkať o to. Sophie dala Alice voľnú ruku vo všetkom, jediné, čo chcela urobiť sama bol výber svadobných šiat. Alice bola natoľko unesená, že jej na to prikývla. Preto už tretí deň chodí Bella so Sophie po obchodoch a zháňajú vhodné svadobné šaty. Nepochopím, prečo si ešte žiadne nevybrala, čo môže byť také ťažké vybrať na tom. Všetky sú predsa biele.

„Ja viem, ale radšej by som ostala s tebou,“ zavrnela mi do ucha a ja som sa zachvel. Najradšej by som ju mal tiež pri sebe, ale teraz to nejde.

„Večer si to vynahradíme, keď sa vrátiš. Ja si skočím na lov a skúsim zavolať Tonyho, či by nechcel ísť so mnou,“ objasnil som jej plán, ktorý mi v tejto chvíli prišiel na um. Bella sa nad tým pousmiala.

„To by bolo skvelé, aspoň spolu strávite chvíľu o samote,“ poznamenala a vtisla mi posledný bozk predtým, ako zmizla za dverami kúpeľne. Postavil som sa aj ja a prešiel ku skrini. Obliekol som si prvé, čo mi prišlo pod ruku a vyšiel z izby. Tony tam nestál, a tak som zišiel dole a stretol sa s jeho pohľadom, sedel v obývačke.

„Nezájdeme spolu na lov?“ spýtal som sa ho, keď som si všimol, že tam nie je sám, ale spoločnosť mu robí Rosalie.

„Rád, ideme?“ spýtal sa ma a ja som prikývol. Vybehli sme z domu naraz a mlčky bežali smerom do lesa. Po celý čas ma neopúšťali myšlienky, čo vlastne môže chcieť a prečo o tom chce hovoriť práve so mnou. Všimol som si, že je už pár dní zvláštny, vyhýbal sa Belle a veľa času trávil vo svojej izbe alebo na niekoľko hodín zmizol. Dúfal som iba v jedno, že sa nedostal do nejakých problémoch. Pri slove problémy ma striaslo, pocítil som strach.

„Myslím, že tu to bude stačiť,“ prerušil ticho, ktoré medzi nami vládlo a oprel sa o strom. Nedíval sa na mňa, pozeral na svoje ruky a neprestával sa hrať s prstami. Toto robí aj Bella, keď je nervózna.

„Prepáč, že som vás vyrušil, nechcel som,“ ospravedlnil sa mi a tvár mu sfarbilo do ružova. Pousmial som sa nad tým, je rozkošný, keď sa červená. Pripomína mi to moju ľudskosť, o ktorú som prišiel.

„Tony, to je v poriadku, nemáš sa za čo ospravedlňovať. Len jednému nerozumiem, prečo ja?“ položil som mu otázku, ktorá mi vŕtala v hlave a on konečne zodvihol svoj pohľad.

„Si chlap, toto sa nedá preberať s mamou a ty jediný ma tu neberieš ako dieťa,“ povedal a ja som sa zarazil. Neberiem ho ako dieťa? Ako to myslí? Pre mňa je dieťa, i keď je na výzor dospelý, vždy to bude môj malý chlapec. Ale potešilo ma, že má o mne takú mienku. Preto som radšej mlčal a nepovedal mu, čo si skutočne myslím. Nechcel som mu brať ilúzie.

„Stalo sa niečo? Máš nejaké problémy? Ako ti môžem pomôcť, vieš, že som tu pre teba.“ Môj hlas znel naliehavo.

„Vieš, váhal som, či to mám niekomu povedať, no už to nedokážem dlhšie tajiť. Emmett by si zo mňa robil srandu, Jasper by sa zbláznil z mojich pocitov a dedko nie je vhodný, je mi ako otec. Preto si ma napadol ty. Potrebujem, ja vlastne neviem, čo od tohto čakám...“ Odmlčal sa a ja som ničomu nerozumel. Mrzelo ma, že som bol až posledná možnosť, ktorú mal na zozname, ale aspoň som sa dostal na rad. „Bol by som veľmi rád, ak by tento rozhovor ostal iba medzi nami, mame to poviem, keď bude vhodná príležitosť,“ šepol a ja som prikývol s obrovským povzdychom.

„Tony, vieš, že nemám rád tajnosti, zvlášť nie, keď ide o tvoju mamu... Ale dobre, beriem to na vedomie, keď sľúbiš, že jej to čo najskôr povieš sám,“ požiadal som ho a prikývol. „O čo ide, začínam sa báť,“ priznal som.

„Neboj, do ničoho som sa nezaplietol, len... ja... zamiloval som sa,“ vydýchol a zasnene sa zahľadel do diali. Nemohol som uveriť vlastným ušiam. Nemohla byť pravda to, čo práve povedal. Do koho? Kedy? Ako?

„Je to niekto zo školy?“ spýtal som sa. Bál som sa opýtať alebo povedať niečo iné, aby som nebodaj neranil jeho city alebo prišiel o jeho dôveru, ktorú do mňa vložil. Chcel som sa dozvedieť viac.

„Nie.“

„Nie?“ Bol som v šoku. Nechápal som, kde tú ženu mohol stretnúť.

„Milujem ju už dlhšiu dobu, ale prišiel som na to nedávno,“ priznal sa a prepaľoval pohľadom svoje topánky.

„Ako prišiel na to, že ju miluješ?“ Moja otázka asi bola dosť netaktná, ale zaujímalo ma to.

„Ako si ty prišiel na to, že miluješ moju mamu?“ Vrátil mi otázku a ja som prikývol. Na hlúpu otázku, hlúpa odpoveď.

„Prepáč,“ ospravedlnil som sa. „Nerozumiem, ako ti ja s týmto môžem pomôcť. Predsa je úžasné, že si si niekoho našiel. Prečo by to mal byť problém? Nerozumiem.“

„Všetci tú osobu poznáte, je odo mňa staršia, no mne na tom nezáleží,“ povedal a ja som vyvalil oči. Preboha, on miluje Sophie. Ako sa k tomu dostal? Ja viem, že upír si nevyberá, ale prečo práve ona. Je pred svadbou, určite mu nedokáže opätovať jeho city. Zraní ho to, preto nechcel hovoriť o tom s Bellou. Konečne som to začal chápať.

„Tony, mňa to mrzí, že neopätuje tvoje city,“ začal som a teraz on vyvaľoval oči na mňa.

„Ale ona ma miluje, rovnako ako ja ju. Viem, že jej city sú skutočné, chce byť spolu, ale nemôžeme,“ šepol sklamane. Sophie miluje môjho syna a môj syn miluje Sophie, bože, čo odo mňa vlastne čaká. Mám prekaziť pripravovanú svadbu, aby som urobil svojho syna šťastného? Ale ak hovorí, že ho miluje aj ona, tak by som mu mal pomôcť. Je mi ľúto toho jej barmana, ale čo je jedno ľudské sklamanie oproti šťastiu môjho syna. Nič.

„Chápem, bojíš sa, čo by na to povedala tvoja mama, ale neboj sa. Verím, že ak by vedela pravdu, ak by vedela, že aj teba Sophie miluje, určite vám dá svoje požehnanie.“ Dúfal som, že budem znieť povzbudivo, ale jeho reakcia ma zaskočila.

„Čožeee?!“ vykríkol a hlasno sa rozosmial. „Ako ťa vôbec mohlo napadnúť, že hovorím o Sophie? Je to krásna žena, ale nemilujem ju, je to mamina priateľka, nedokázal by som sa na ňu pozerať ako na ženu,“ vysvetlil mi.

„Tak to to je? Prečo v tom je potom problém?“

„Mama ju nemá rada,“ šepol sklamane a sklopil opäť zrak. Bol smutný, na jeho tvári sa zračila neoveriteľná bolesť. Ak by tu bol teraz Jasper určite by mi to potvrdil, potvrdil by mi synovu bolesť. Ja som nemusel cítiť jeho pocity ani vidieť do jeho hlavy. Stačil mi jediný pohľad do jeho tváre a okamžite som vedel, ako sa cíti. Trápil sa, mrzelo ho, že jeho vlastná matka nechce prijať jeho životnú lásku. Nechce prijať ženu, ktorú bude milovať po zvyšok svojej existencie.

Ale koho Bella tak veľmi nemá rada, žeby jej malo vadiť, aby bol s našim synom. Neverím, žeby moja láska bránila v šťastí svojho syna, to by nikdy neurobila. Verím, že by svoju nenávisť dokázala dať preč, len aby mu nič nechýbalo. Žiadna matka predsa nechce vidieť trpieť svoje dieťa. A ona nie je žiadnou výnimkou. Pre naše dieťa chce všetko šťastie sveta.

A tiež musím vyzdvihnúť jej dobrosrdečnosť, obrovské srdce. Ona je obetavá, pre druhého by urobila prvé- posledné. Dokáže odpúšťať, čo svedčí aj o tom, že odpustila svojmu otcovi a Sophie. Dokázala odpustiť neodpustiteľné. Preto nevidím dôvod, prečo by nepriala svojmu synovi. Dobre, uznávam, je tu jeden prípad, nikdy neviem nájsť žiadne vľúdne slovo na... Preboha...

Ding... ding... ding...

„Kedy sa to stalo?“ vyhŕkol som, keď sa mi rozblika kontrolka.

„Prišiel si na to,“ vydýchol a ja som prikývol. Vedel som o kom hovorí, ale nedokázal som to vysloviť nahlas. „Odsúdiš ma? Hneváš sa?“

„Či sa hnevám? Nie, ja doslovne zúrim!“ vykríkol som. Posmutnel, opäť. „Vieš prečo?“ Na moju otázku iba prikývol. „Nevieš, zúrim, lebo mi kladieš hlúpe otázky. Ešte stále si nepochopil,“ vydýchol som pre zmenu sklamane ja. „Nechápeš, že si môj syn, že si pre mňa všetkým a ja chcem, aby ti v živote nič nechýbalo. Stále nevidíš, ako strašne ťa milujem a dal by som za teba aj vlastný. Dokonca som ochotný postaviť sa na tvoju stranu, bojovať za tvoju lásku a postaviť sa aj tvojej matke.“ Posledné slová so povedal priškrtene a on sa konečne pousmial.

„Bojíš sa mami,“ konštatoval a ja som pokrútil hlavou, že nie, ale opak bol pravdou. Nechcel som si ju pohnevať, nechcel som jej viac ubližovať, ale otcovská láska sa nedá opísať slovami. To musí každý zažiť na vlastnej koži, mať dieťa a potom si uvedomí, že dieťa je na prvom mieste. „Smiem niečo urobiť?“ opýtal sa trasľavým hlasom a urobil krok ku mne. Prikývol som mlčky a čakal. „Ďakujem, ocko,“ šepol a rozplakal sa od šťastie, keď ma silno zovrel v svojej náručí. Bolo to naše prvé skutočné objatie a prvý raz, čo ma nazval otcom. Ak by som mohol rozplačem sa spolu s ním. Túto chvíľu si budem pamätať naveky, tento deň sa zapíše do histórie.

Stal som sa právoplatným otcom môjmu synovi. Už nebolo na svete nič, čo by som nedokázal, nič, čo by mi moju radosť mohlo pokaziť. S Tonym sme v lese ostali ešte pár hodín a dlho sa zhovárali. Hovoril mi, kedy si uvedomil, že ju miluje. Dokonca mi dovolil nahliadnuť do jeho hlavy a ja som v nej videl Tonyho v inom svetle. Vo všetkom mi pripomínal mňa samotného. Bol pravý džentlmen, správal sa k nej s najväčšou úctou, bol pozorný, romantický. Mlčal, keď hovorila ona. Keď bola smutná, vyčaroval jej úsmev na tvári. Keď sa trápila bol jej oporou a najdôležitejšie bolo zo všetkého, že som videl, že aj ona miluje jeho.

Jediného, čo som sa obával bolo, ako to povedať Belle. Nevedeli sme na nič prísť až do chvíle, kým Tonyho nenapadlo, že to oznámi na Sophienej svadbe. Bude tam veľa hostí, čo znamená, že Bella nebude robiť obrovský rozruch, aby neskazila svadbu.

Epilóg

Prípravy boli v plnom prúde, všetci sme dokončovali posledné úpravy, ostávali už len štyri hodiny do svadby. Nikto z nás nevedel, kde nám stojí hlava, jediná Alice bola pokojná. Každému zadali úlohy, ktoré máme stihnúť a ona sa pokojne išla pripravovať. Samozrejme, zdúchne si a ja sa tu môžem zblázniť. Akoby nestačilo, že celý týždeň sa mi môj syn vyhýba, z neznámeho dôvodu, ešte musím upokojovať Sophie, ktorá práve prechádzala šokom. Presne pred hodinou jej došlo, že sa vydáva a že svoj život strávi po boku jediného muža.

Musela som sa nad týmto zasmiať. Bola rozkošná, keď stresovala a pýtala sa ma dookola, či robí správnu vec. Na to sa nedalo inak odpovedať, ako áno. Vedela som, že pre ňu lepšieho muža niet. Timi ju miloval, zniesol by jej aj modré z neba, dokonca si dovolím tvrdiť, žeby pre ňu aj zomrel. V deň, keď nám oznámila, že si ho berie, že na jeho otázku odpovedala kladne, žiarila šťastím. Nikdy som ju šťastnejšiu nevidela. Priala som jej to z celého srdca, bola mi najbližším človekom, ani po tom nedorozumení, ku ktorému sme sa viac nevracali, som ju neprestala mať rada.

Odo dňa, kedy mi povedala svoju celú minulosť a svoj príšerný život, som pochopila, že to urobila, aby začala na novo. Prešla si peklom, očistcom a teraz ju Timi vynesie do neba. Tento deň musí byť dokonalý a nič ho nesmie prekaziť. Dokonca som si sľúbila, že pretrpím prítomnosť ženy, ktorá kedysi milovala môjho Edwarda. Nič iné mi neostávalo, jej rodina patrí k blízkym priateľom Carlislea. Modlila som sa len v to, aby sa k nemu nepriblížila na viac ako desať metrov. Inak som nútená jej odtrhnúť hlavu.

Brala som ju v pohode, dokonca sme sa navštevovali, keď sa narodil Tony, ale od chvíle, čo sa jej rodina preriekla o jej náklonnosti voči Edwardovi, zmenila som postoj. Nikto nebude očumovať môjho priateľa. Mám čo robiť, aby som neskočila ľudským ženám po krku, keď slintajú nad dokonalosťou Edwarda. A nie to ešte upírka, ktorej vlasy pripomínajú farbu slnka, jej dokonalá postava sa môže rovnať najznámejším modelkám. Oproti nej som nikto, s tým rozdielom, že Edward si vybral mňa a nie ju.

„Bella, kde je Tony, hľadám ho už hodinu, treba preniesť nejaké kvety. Tí neschopní ľudia, čo ich priniesli, ich položili na druhú stranu záhrady,“ rozkrikovala sa Alice a šermovala rukami sprava doľava.

„Neviem, nevidela som ho od kedy prišiel Eleazar s rodinou.“ Zarazila som sa. Naozaj som ho nevidela, kam mohol zmiznúť? Posledné dni sa správal veľmi divne. Vyhýbal sa mi, hovoril so mnou iba vtedy, keď to bolo nutné. Na druhej strane sa veľmi zblížil s Edwardom, neviem, kedy sa to stalo, ale už svojmu otcovi hovoril ocko a nie Edward. Zaspala som dobu, alebo čo sa to stalo? Niečo bolo inak, niečo sa stalo a ja som o to prišla. Chcela som si o tom pohovoriť aj s Edwardom, ale ten ma stále ubezpečoval, že je všetko v najlepšom poriadku. Dokonca sa ma pýtal, či mu prekáža jeho teraz nadobudnutý vzťah s vlastným synom. Vždy ma týmto nahneval. Priala som im tento vzťah, toto som chcela od úplného začiatku. Túžila som, aby si Tony našiel cestu k Edwardovi a aby mu dôveroval. Ale teraz som na druhej koľaji, mám pocit menejcennosti. Žiarlim na vlastného syna.

„Dúfam, že do svadby bude späť,“ zalamentovala a odišla. Pozrela som sa na Sophie a v tom momente som zahnala všetky svoje myšlienky. Ona je tu teraz na prvom mieste, ona je tá dôležitá osoba v tento veľký deň. Dívala som sa na ňu ako na svätý obrázok, po toľkých dňoch zháňania dokonalých šiat sme ich konečne našli. Chcela niečo tradičnejšie, nič s obrovskou princezničkovskou sukňou, to okamžite zamietla. Vybrali sme jej biele šaty po zem, ktoré mali rovný strih zo saténu. Krásne padavé, vrch šiat bol z čipky a zdobený drobnými perličkami. Nič prečačkané, proste decentné a dokonalé. Vlasy som jej nechala rozpustené, vždy som obdivovala jej kučeravé vlasy a v dnešný deň som ich nechala vyniknúť. Dozdobila som ich jemnou čelenkou, ktorá mala perličky rovnakej farby ako boli na šatách.

„Ako sa cítiš?“ spýtala som sa a dúfala, že je už po našom rozhovore pokojnejšia.

„Už ten stres opadá, ale bojím sa, že keď pôjdem k oltáru, opäť príde,“ priznala po pravde a ja som vedela, že teraz je vhodná doba jej povedať, že nepôjde k oltáru sama.

„Ak by si k tomu oltáru kráčala sama, mohla by si byť vystrašená. No ty budeš mať oporu,“ usmiala som sa na ňu a ona vyvalila oči.

„Bella, vieš, že ťa mám rada, ale toto naozaj nie je vtipné. Vieš, že nemám otca, nemám žiadnu rodinu, a tak vôbec netuším, kto by už len mňa mohol odviesť k oltáru.“ Jej slová ma zamrzeli, myslela si, že si z nej budem robiť v tento veľký deň srandu? Naozaj ma tak málo pozná?

„Sophie, nikdy by som si z teba neuťahovala, myslím to vážne a ešte vážnejšie to hovorím. Môj otec sa sám ponúkol, že ťa odvedie k oltáru. Sám povedal, že tam nemôžeš ísť sama. Dávala si na mňa pozor, vďaka tebe som spoznala pravú lásku a kvôli nemu si skončila vo Volterre.“ Posmutnela som a čakala jej odmietnutie. Kto by len chcel, aby ho viedol k oltáru niekto, kvôli komu skoro zomrela.

„Naozaj?“ opýtala sa dojato a ja som prikývla. „Naozaj by to pre mňa urobil? Nenútila si ho? Ja tam môžem ísť aj sama,“ rečnila a ja som sa pousmiala.

„Nevadí ti to? Prijmeš ho?“ spýtala som sa so strachom.

„Je to najkrajší darček, ktorý mi môže dať. Bella, napriek všetkému zlému, čo sa stalo... Ako by som ti to povedala... Len vďaka nemu som spoznala priateľku, ktorá sa stala mojou rodinou. Keby nebolo jeho, ešte teraz sa niekde túlam ulicami a prosím o kúsok chleba do úst,“ vysvetlila mi a skočila mi okolo krku.

„Len neplač, Alice by ma zabila,“ šepla som a tiež fňukla.

„Tak to máš pravdu, Alice vás zabije obe,“ zachichúňala sa Alice, keď prišla do mojej izby. Obe so Sophie sme sa na ňu pozreli s ospravedlnením v očiach a ona iba pokrútila hlavou.

„Nerada ruším, ale je najvyšší čas, Eric už čaká dole pod schodmi na Sophie. A aby som nezabudla, Tony sa našiel a už je usadený na svojom mieste,“ oznámila mi Alice a ja som prikývla. Poslednýkrát som objala Sophie ako slobodnú ženu a venovala jej bozky na líca.

„Veľa šťastia, cicuška,“ šepla som jej do ucha a vyšla prvá z izby. Za mnou šla Alice a ako posledná Sophie. Počula som ako sa jej trasú kolená, srdce bilo ako o závod a jej dych sa jej zadrhával. Keď došla nesmelým krokom k môjmu otcovi, premýšľala som, kedy ja budem stáť vedľa neho s rovnakým strachom ako ona. A či vôbec. Aké pocity sa budú vo mne miesiť, keď si raz budem brať muža svojich snov. S Edwardom sme o svadbe hovorili už párkrát, ale zhodli sme sa na tom, že sa nemáme kam ponáhľať. Máme pred sebou celú večnosť, Emmett sa nám smeje, lebo to máme prehádzané. Najprv syn a potom svadba, ale mne to nevadí. Tony je zázrak, ktorý sme spolu počali.

„Som veľmi rád, že si prijala moju ponuku. Úprimne ma mrzí všetko, čo si si kvôli mne vytrpela, odpusť mi to,“ prerušil tok mojich myšlienok otcov predslov, ktorý smeroval Sophie. Okamžite som zodvihla zrak a pozrela sa priamo na neho. Bude to znieť zvláštne, ale bola som na neho v tejto chvíli hrdá. Teraz sa ukázala tá dobrá stránka môjho otca.

Viem, že nikdy nebol vzorový, ale vo svojom vnútri bol vždy dobrý. Nekonal stále správne, ale myslel si, že koná najlepšie, ako vie. Usmiala som sa na neho a on na mňa žmurkol, keď si všimol, že na neho hľadím. Potom nastavil svoje rameno a Sophie ho prijala.

„Smiem?“ ozval sa vedľa mňa hlas môjho milovaného a ja som ho okamžite pobozkala. „Si nádherná,“ šepol a ja som sa začervenala. Edward ma síce zahŕňal komplimentmi každý deň, niekoľkokrát denne, ale vždy to malo rovnakú reakciu.

„Ani ty nie si na zahodenie,“ zapriadla som mu do ucha a jeho oči okamžite zčerneli.

„Veľmi sa Sophie nahnevá, ak nebudeme na obrade?“ spýtal sa chrapľavo a ja som sa zasmiala.

„Určite,“ povedala som so smiechom.

„Ešte, že máme pred sebou celú večnosť,“ podotkol a ja som prikývla. Potom som prijala jeho rameno a kráčali sme na svoje miesta. Usadili sme sa vedľa Tonyho, ktorý sedel vedľa Tanyi. Prečo ju Alice musela posadiť vedľa nás, prečo do Edwardovej blízkosti. Mala som chuť zavrčať, ale Edward mi zvieral pevne ruku, akoby vedel, čo mám v pláne. Pozrela som na neho a v jeho očiach som videla lásku a pochopenie? Áno, chápal ma, pokúšal sa ma upokojiť kreslením srdiečok na moju dlaň.

„Ďakujem,“ šepla som a oprela si hlavu o jeho rameno. Napriek jeho upokojovaniu som Tanyu sledovala po očku. Ako sa hovorí, dôveruj, ale preveruj. Ja som jej neverila, preto som ju nespúšťala z očí.

Hudobníci začali hrať a všetci sa začali stavať na nohy. Edward mi ako pravý džentlmen pomohol a objal ma okolo pása. Po očku som sa pozrela na Tanyiu, neodpustila som si víťazný úsmev, ktorý mi okamžite primrzol. Stlačila som celou silou Edwardovi ruku, lebo pohľad, ktorý sa mi naskytol, ma priviedol do zúrivosti. Pred očami sa mi zatemnilo a vo mne sa ozvalo zviera, ktoré doteraz bolo na železnej reťazi.
Môj syn, moje dieťa objímalo Tanyiu, ktorá sa na neho dívala tak, ako sa žena díva na muža. Pozerala sa na neho rovnakým pohľadom, ako sa ja dívam na Edwarda.

„Zlatko, sadni si,“ požiadal ma Edward a ja som si až v tej chvíli uvedomila, že všetci svadobčania sa už usadili iba ja jediná stojím. Kedy sa Sophie dostala k oltáru a kedy utíchla hudba? Na obrad som sa tešila, ale nedokázala som si ho vôbec vychutnať. Pohľadom som stále blúdila k môjmu synovi a ten fiflene. Mala som šťastie, že Emmett celý obrad natáčal a ja si ho raz pozriem, teraz však bolo dôležité zistenie, ku ktorému som došla.

Vedela som, že ako náhle skončí obrad, vezmem si ju bokom a vykrútim jej krkom. Nie, ja jej tú blonďavú hlavu odtrhnem a hodím do ohňa. Najprv chce môjho Edwarda, teraz môjho syna, čo bude chcieť nabudúce? Moju rodinu? Na to nech veľmi rýchlo zabudne. Nech si ostane na Aljaške a od mojej rodiny sa drží na sto honov.

„Áno, beriem,“ vyslovila svoje áno Sophie a spečatili to bozkom. Po celej záhrade sa ozval potlesk a výkriky svadobčanov, čo nasvedčovalo, že je po všetkom. Nepočula som ich sľuby, nevnímala som reč oddávajúceho, som príšerná priateľka, ale Sophie to pochopí. Všetci sa začali pomaly presúvať na druhú stranu, aby sa išli usadiť na svoje miesta a gratulovať novomanželom. Ja som sa postavila do uličky a zatarasila prechod, aby som zabránila Tonymu a Tanyi v odchode.

„Nikam,“ zavrčala som jej do tváre a môj syn sa pred ňu ochraniteľsky postavil. Čo to robí?

„Mami,“ ozval sa môj syn a chytil ma za ruku.

„Bella,“ napodobnil nášho syna Edward, ale ten ma objal okolo pásu. „Sú tu ľudia, upokoj sa, prosím,“ požiadal ma, ale nezabralo to.

„Mami, určite si si všimla, že posledné dni som trochu iný. Vytrácam sa z domu. Dôvod prečo to robím a prečo sa takto správam, je ten, že som sa zamiloval,“ vydýchol a ja som ruky zovrela v päsť. Bránila som sa tomu, aby som ruku načiahla a aby nepristála na líci môjho syna. Ako si dovoľuje povedať, že sa zamiloval do nej. Nevadilo by mi, ak by sa zamiloval, priala by som mu to, ale nie do nej. Nie do Tanyi.

„Bella, povedz niečo,“ prihováral sa ku mne Edward, no ja som nebola schopná slova. Stála som, hľadela na svojho syna a pokúšala sa spracovať nadobudnutú informáciu o výbere jeho partnerky.

„Mami, ja ju milujem a ona miluje mňa.“ Ona miluje jeho? Po týchto slovách môjho syna som sa prebrala a začala sa nekontrolovateľne smiať. Určite si pomysleli, že som sa pomiatla.

„Miluje ťa? Pred pár rokmi milovala tvojho otca, teraz teba. Koho bude milovať o rok?“ kričala som a Edward ma musel silno držať. Bola som ako utrhnutá z reťazí.

„Ak dovolíš, rada by som to vysvetlila,“ pípla Tanyia a ja som pozdvihla pravé obočie. To som fakt zvedavá, čo z nej vypadne. Kývla som hlavou, aby začala hovoriť. „Je pravda, že som kedysi chcela a túžila po Edwardovi, nepopieram. No musím to dať na pravú mieru. Edward ma priťahoval ako muž, myslela som si, že ho milujem, no mýlila som sa. Až kým som nestretla tvojho syna, kým som sa nepozrela do tváre Tonyho, nevidela jeho neodolateľný úsmev a neviedla s ním dlhé rozhovory, som netušila, čo je láska. Anthonyho milujem viac ako čokoľvek iné, chcem len jeho šťastie. Ver, že ak by ma odmietol, povedal, že ma nemiluje, vzdám sa ho. Nechcem, aby si ho odsúdila, radšej sa ho vzdám ja. Nechcem rozbiť rodinu, ktorá sa konečne dala dokopy.“

„Ja môjho syna nikdy neodsúdim, viem, aké to je milovať a milovať nesprávneho. A tiež viem, že sa nedokážeš držať ďalej od neho. Sama som to zažila na vlastnej koži,“ povedala som a spomenula si na začiatky s Edwardom. Chcela som ho, túžila po ňom, ale aj po jeho krvi. Chcela som si ho držať od tela, ale nedalo sa. Láska bola silnejšia a vyhrala. „Nikdy by si na neho nezabudla, aj keby nevedomky, vyhľadávala by si ho, jeho prítomnosť. Aj keby si sa ho nemohla dotknúť, nikdy by si ho neprestala sledovať a vyhľadávať.“ Nepriamo som jej dala zvolenie, aby bola s mojim synom. Nedokázala som to povedať inak, jasnejšie. AK nie je obyčajná sprostá bloncka, pochopí, čo som práve povedala.

„Naozaj?“ spýtala sa prekvapene a ja som skrivila ústa do grimasy.

„Ak mu ublížiš, nepomôže ti ani fakt, do akej rodiny patríš,“ precedila som pomedzi zuby a otočila sa na opätku.

„Ľúbim ťa, mami,“ vydýchol môj syn a ja som sa pousmiala. On môj úsmev nevidel, stála som chrbtom a ťahala Edwarda preč.

„Milujem ťa, zlatko,“ šepol a venoval mi bozk do vlasov. „Toto je tá chvíľa, kedy viem, prečo som sa do teba zamiloval, si príliš dobrá,“ rozplýval sa a ja som sa usmiala.

„Dúfam, že nebudem ľutovať.“

„Nebudeš, Tanya ho miluje rovnako ako ja teba. Viem, že neveríš jej, ale žiadam ťa, aby si verila mne.“ Mal pravdu, pochybovala som o nej a jej citoch, ale ak moja láska tvrdí, že Tanya miluje nášho syna, verím mu. Neklamal by mi. Prečo je tak ťažké prijať ju, prečo sa nedokážem zmieriť s tým, že si Tony vybral práve ju.

„Lebo ho považuješ za malého chlapca,“ zasmial sa Edward a ja som vyvalila oči. Rozhodilo ma to natoľko, že som stiahla štít. „Tanya nie je zlá, no potrebovala spoznať silu upírej lásky, aby si veľa vecí uvedomila. Náš syn s ňou bude šťastný, daj im šancu,“ požiadal ma so psími očami Edward.

„Dám, veľmi dobre vieš, že Tony je pre mňa všetkým. Ak je ona jeho vyvolenou, súhlasím a prímam ju do rodiny. Ale ak mu ublíži, nezastavíš ma ani ty.“ Na moje slová nepovedal nič, iba mlčky prikývol a pobozkal ma. 

Čo povedať na záver... Slová sa hľadajú iba veľmi ťažko. Dopísať túto poviedku bol snáď nadľudský výkon pre mňa. Viem, že zo začiatku kapitoly pribúdali rýchlo a potom už nie. Za tento rok sa toho udialo veľmi veľa. Našla som si prácu, začala som byť viac vyťažená, do toho prišli zdravotné problémy. Nešlo sa venovať naplno môjmu koníčku. To však neznamenalo, že túto poviedku nedopíšem. Nemohla by som to urobiť sebe a predovšetkým vám. Boli ste so mnou od začiatku tohto príbehu a ja som vás nemohla sklamať na celej čiare. 

Neviem, či si to niekto uvedomuje, ale táto poviedka mala presne 94 383 slov. To je pre mňa niečo nádherné. Som rada, že som poviedku ukončila ešte v starom roku a všetkým, kto bol so mnou ďakujem. Nikdy nezabudnem na povzbudivé komentáre a milé slová, ktorými ste ma obdarovali. 

Tento príbeh ostane v mojom srdci, tak, ako ostali všetky, ktoré som zatiaľ napísala. Mám už niečo, čomu by som sa v najbližšej dobe chcela venovať. Dúfam, že sa mi to podarí skĺbiť. Písanie mi dáva do života veľmi veľa, nerada by som sa ho vzdala úplne. 

Nebudem už vás viac nudiť. :) Ďakujem vám za všetko a sľubujem, že v najbližšej dobe tu bude nová poviedka. 

Ľúbim vás. 

Vaša 9moncici9

Autor: 9moncici9 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Femme au masque - 32. kapitola + Epilóg: