Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Femme au masque - 17. kapitola


Femme au masque - 17. kapitolaNaše hrdličky sú samé doma. Ako to asi dopadne? Ak to túžite vedieť, musíte začať čítať.

Bella: 

 

S Edwardom sme ostali sami a ja som sa dokázala sústrediť iba na to, čo mi všetko hovorila jeho rodina. Je neuveriteľné, koľko toho vedia o Volturiovcoch a ešte viac prekvapivé je, že otec Edwarda pozná môjho otca a tiež poznal moju matku. Myslela som si, že môj otec nemal priateľov, nikdy sa o nikom nezmienil. Prečo?

Možno, ak by požiadal Carlislea o pomoc, moja matka mohla žiť, možno by ju zachránil. Je to predsa lekár, upír, ktorý je lekárom. Mohol jej pomôcť, alebo sa aspoň o to pokúsiť. Pochytila ma neskutočná zlosť na môjho otca. Z akého dôvodu vybral smrť pre ženu, ktorú miloval. Stačilo len požiadať o pomoc, ale môj otec bol vždy príliš hrdý na to, aby niekoho o niečo požiadal. Bral to ako slabosť. Vraj každý sa má vedieť o seba postarať sám a nie prosíkať. Začínam pochybovať o jeho láske voči nej...

Nie, nesmiem takto uvažovať, určite nás chcel iba chrániť. Čím menej ľudí o mne vie, tým je to lepšie. Aj z tohto dôvodu sa mi vôbec nepáčilo, že mi mala Edwardova rodina pomôcť. Nedokázala som ich vystaviť nebezpečenstvu. Nerozumela som, z akého dôvodu sú ochotní stáť pri mne a pomôcť mi. Voči Emmettovi a Jasperovi som sa nesprávala dvakrát milo. O Edwardovi ani nehovorím. Bola som horšia ako osina v zadku. K tomu všetkému ešte dopomohlo zistenie, akí vlastne sú Volturiovci a koho majú na svojej strane.

Zvesti o daroch, ktoré majú Alec a Jane, ma vystrašili. Mne možno ublížiť nemohli, ale im áno. Mala som úplne vyschnuté v krku, pretože som si nemyslela, že niekto môže byť taký mocný ako títo dvaja. Dokážem zaštítiť seba, ale ochrániť ich všetkých... To fakt neviem, či dokážem. Ak tam chcem ísť a oni mi majú pomôcť, musím trénovať svoj štíť. No nevedela som, kde ho môžem trénovať, pretože do svojho bytu som sa vrátiť nemohla a u Edwarda to tiež nebolo možné. Pri spomienke na môj byt ma pochytil zvláštny pocit. Kto tam mohol byť, žeby niekto z Volturiovcov? Nemám rada, keď som bezmocná a neviem si rady.

Potrebovala by som na to väčšie priestranstvo a pomoc niekoho, ale nemôžem už viac od Cullenovcov žiadať. Už aj tak robia pre mňa maximum. Dali mi azyl, strechu nad hlavou a chcú mi pomôcť nájsť môjho otca. Nikdy sa im nedokážem dostatočne odvďačiť za ich ochotu a dobrotu.

„Bells, ukážem ti, kde budeš spať, poď,“ požiadal ma milým hlasom Edward a viedol ma do jednej z izieb svojho malého bytu.

Odkedy sme sem prišli, som si ho ani poriadne neprehliadla. Kto by sa aj čudoval, keď po vstupe do bytu na mňa pozeralo toľko upírov. Mala som strach, aby na mňa nezaútočili, ale oni iba stáli a pozerali na mňa. Možno mám štít, ale ak by nefungoval, nemám žiadnu šancu. Ich je šesť a ja som sama. K tomu ani netuším, aké majú dary. Vlastne viem iba o dare Alice a Jaspera, o ostatných neviem, ale možno sa to časom dozviem.

„Táto izba je síce malá a jediná v tomto byte, no môžeš sa v nej vyspať. Ja budem v obývačke na gauči. Predpokladám, že spíš, keďže si sčasti človek,“ uvažoval nahlas Edward a rozkošne sa poškrabal po čele. Vyzeral ako malý chlapček, ktorý niečo nevie. Nikto sa ma za celý čas neopýtal, ako sa líšim od bežného upíra a možno práve jemu by som to mala povedať. Cítila som potrebu podať mu vysvetlenie.

„Ďakujem za všetko. Potrebujem spánok, tiež aj jedlo a pitie, presne ako normálny človek. Líšim sa od teba iba v tom, že som silnejšia. No nie až taká silná ako tvoja rodina. A k prežitiu potrebujem aj krv, zvieraciu podotýkam. Srdce mi bije ako tebe, ale slabšie a moja pokožka nie je až tak chladná. No napriek tomu všetkému som netvor,“ šepla som posledné slová a on sa rozzúril. Videla som ten hnev v jeho očiach. Chytil ma opatrne za ramená a otočil chrbtom k stene.

„Nie si netvor, toto už nikdy nehovor. Si úžasná žena, máš srdce a dušu. Ak by si bola netvorom, zabiješ ma. Koľkokrát ti to mám opakovať. Netvor sa správa inak a nie ako ty.“

Svoje rozhorčenie vôbec neskrýval, miestami po mne zvyšoval hlas a ja som sa cítila previnilo. Nechcela som ho nahnevať, ale musela som mu povedať, čo vlastne cítim. Žije v rodine dokonalých vegetariánov, ale stále si nechce pripustiť fakt, že sme upíri a našou jedinou podstatou je túžba po krvi. Sám to videl u mňa v kancelárii, preto je pre mňa nepochopiteľné, že dokáže hovoriť o mojom srdci a duši.

„Odpusť mi to, nechcela som ťa nahnevať.“ Chápavo prikývol a povolil svoj stisk. Ruky mu padli pozdĺž tela. Nič nepovedal, mlčal, ale stále sa jeho pery chveli hnevom.

Sledovala som jeho pery, ktoré ma lákali samé, nepotrebovala som počuť slová, aby som ho pobozkala. Ako náhle mi šiel ukázať izbu, kde sa môžem vyspať, som dostala na neho neovládateľnú chuť. Túžila som po ňom, každou minútou som po ňom túžila viac. Vždy som si predstavovala, že raz príde nejaký muž a ja ho budem milovať. A on bude milovať mňa, no nikdy by som nepovedala, že to bude človek, pre ktorého budem znamenať nebezpečenstvo. Ale nedokážem sa brániť svojim citom, je to nemožné.

Jemne som ho pohladila po tvári na znak, že mu ďakujem za všetko a usmiala sa na neho. Úsmev mi konečne vrátil a po hneve nebolo ani chýru, ani slychu. Pritiahol si ma bližšie k sebe. Bola som uväznená medzi stenou a Edwardovým pevným telom. Jeho zelené oči sa do mňa zabodávali a ja akoby som sa v nich začala topiť. Strácala som istotu pod kolenami. Nad mojou mysľou, akoby sa zatiahla priezračná modrá hladina oceánu. Nedokázala som vnímať nič, len jeho tlkot srdca. Hľadel mi do očí, akoby čakal na dovolenie ma pobozkať.

Pozrela som mu na pery a potom do očí. Potom opäť na pery. Pochopil to a nežne ma pobozkal. Prsty som mu vplietla do vlasov a vychutnávala si jeho sladké pery. Naše jazyky tancovali vášnivé tango, rozprávali sme sa iba pomocou tiel. Jemne som sa vytiahla na špičky a rukami mu prešla po chrbte. Pod košeľou som zacítila napnuté svalnaté telo. Náš bozk bol najprv pomalým skúmaní. Naše jazyky sa nesmelo dotýkali a potom už len vášnivo objímali v ústnej dutine. Nebola by som sa od neho oddelila, ale vedela som, že potrebuje nádych. Obyčajný bozk a mne sa podlamujú kolená, je to normálne? Bolo to ako mágia, ktorou ma očaroval, akoby zapol erotický žiarič.

Mocne a chlapsky ma chytil za zadok a ja som zaklonila hlavu. Jeho ústa začali prechádzať po mojom vzrušenom krku. Moje dlane tentoraz začali láskať jeho ramená a dych začínal mať zrýchlený a prerývaný. Telom som sa na neho tlačila ešte viac, chcela som cítiť ten pocit intimity, pocit z prichádzajúcej rozkoše.

Edward mi začal opatrne sťahovať šaty a oboma rukami láskať moje prsia. Bradavky som mala tvrdé ako mrazené hrášky a len čo po nich prešiel, vyslali signál lonu, aby sa pripravilo. Vedela som, čo by malo prísť a chcela som to, no na druhej strane ma pochytila panika a ja som ho od seba jemne odstrčila. Rýchlo som sa premiestnila na druhú stranu miestnosti a Edwarda nechala stáť pri stene. Zmätene sa otočil a pokúšal sa o upokojenie.

„Prepáč,“ šepol a sklonil hlavu. Vyzeral zahanbene, ale nemal ani najmenší dôvod. Vôbec som sa na neho nehnevala, nemala som prečo. Len ma vystrašil, znie to bláznivo, že ma vystrašil človek, ja viem. No ja som so žiadnym mužom ešte nebola a neviem čo a ako. Mám zo samotného aktu obrovský strach.

„Neospravedlňuj sa. Ja by som sa skôr mala ospravedlniť,“ povedala som tiež šeptom. Zodvihol opatrne hlavu a pozrel na mňa. Cez okno v izbe presvital iba mesiac a malá lampička zhasla, keď som sa zmätene pokúšala ujsť z Edwardovej náruče. „Neurobil si nič zlé, ale...“ Stíchla som a pozrela sa von oknom. Nikde nebolo ani živej duše, iba konáre stromov sa ohýbali pod náporom vetra, ktorý neprestajne fúkal. Vyzeralo to, že každú chvíľu sem dorazí silná búrka.

„Ale?“ dožadoval sa odpovede na nedokončenú vetu.

„Ja... Nemysli si, že po tebe netúžim, alebo sa s tebou nebodaj hrám. Tak to určite nie je. Ja som len... Proste som ešte nikdy nebola s mužom,“ vykoktala som sa a čakala na výbuch smiechu.

Žena v mojom veku by už dávno mala mať nejaké skúsenosti, ale ja ich nemám. Nemala som ich kedy a kde nabrať. O mužov som sa nikdy nezaujímala. Edward je prvým mužom v mojom živote a bola by som rada, ak by bol aj posledným.

„Ja som nechcel na teba naliehať, odpusť,“ ospravedlňoval sa mi a ja som sa mu konečne otočila tvárou.

„Nenaliehal si, ak by som to nechcela, už dávno ťa od seba odtlačím. Len som si myslela, že máš právo to vedieť. Nechcela som, aby si na to prišiel neskoro a bol sklamaný.“ Posledné slová ma veľmi zaboleli, no musel vedieť pravdu. Nechcela som, aby ľutoval, že sa miloval s drevom. Čo ak by som len ležala ako surfová doska. Čo by si o mne pomyslel, určite by to bol najhorší zážitok v jeho živote.

„Ty ma nemôžeš sklamať, Bells. Netvrdím, že som panic, ale ver, že za sebou nemám toľko žien, ako si myslíš. Zrátala by si to na jednej ruke. Možno by som ťa sklamal ja.“ Pokúsil sa o svoj povestný pokrivený úsmev a opatrne ku mne pristupoval. Zastal tesne predo mnou a chytil ma za ruku.

„Nechcem urobiť nič, čo by ti mohlo byť nepríjemné. Netúžim po ničom inom, len po tebe, ale rešpektujem tvoje rozhodnutie. Nemysli si, že mi ide len o to, aby som s tebou strávil noc. Si príliš dôležitá a ak by som ti mal nejako ublížiť, to radšej umriem.“ Teraz som mu chcela nafackovať. Ako môže niečo také povedať. Videla som, že sa nadychuje a chce niečo ešte dodať, ale namietla som. Priložila som mu ukazovák na jeho horúce pery a prehovorila som ja.

„Viem, aký si. Viem, že mi nechceš ublížiť. Vezmi si ma, chcem ťa,“ šepla som a začala sa k nemu skláňať po bozk.

Sledoval ma a pokúšal sa vstrebať moje slová. Našťastie to trvalo iba do chvíle, kým som sa neobtrela o jeho pýchu, ktorá na mňa zareagovala okamžite. Pobozkal ma a v momente som skončila v jeho náručí. Vyzdvihol ma ako pierko a preniesol pár krokov k posteli, na ktorú ma opatrne položil. Pobozkal ma na pery, ramená, dekolt. Opatrne prešiel cez odhalené stehno, koleno až k členku na pravej nohe. Odopol mi pracku na topánke. Najprv jednu a potom druhú. Každú nohu mi pobozkal a potom sa vrátil späť k mojej tvári.

„Ak by som robil niečo, čokoľvek, čo ti je nepríjemné, povedz,“ šepol a ja som omámene iba prikývla. Vedela som, že je tu ďalšie riziko, na ktoré treba brať ohľad, ale začínala som si veriť. Neublížim mu, nesmiem.

Vytiahol mi šaty spod zadočku a ja som nadvihla ruky, aby som mu uľahčila ich vyzliekanie. Každý jeho pohyb bol pomalý, opatrný a jemný. Kiežby som bola aj ja taká pomalá, ale nie. Ja som chytila jeho košeľu a roztrhla ju. To isté som urobila aj s nohavicami a s ospravedlnením v očiach som pozrela na Edwarda. Iba sa zasmial a pobozkal ma. Potom prešiel k mojim prsiam a tam sa usídlil.

Láskal ich jazykom, hladil ich dlaňami a dokonca aj jemne hryzkal zubami. Moja nahá koža sa nevedela nabažiť jeho presných dotykov. Bol jemným, no smelým jazdcom, ktorý nerobil nič rýchlo. Jeho jazyk si ma vychutnával ako sladkú čokoládu. Bolo to neskutočné a ja som mala v hlave jediné -aby do mňa vnikol a nepreťahoval to trýznenie. Bolo to zbytočné, prešiel pomaly k môjmu pupku, ktorý tiež obkreslil jazykom a svoju púť po mojom tele ukončil medzi mojimi nohami. Najprv ma tam pobozkal a keď jeho dych ovial horúce a rozpálené lono, myslela som, že vyskočím z vlastnej kože. Zachvela som sa a on začal používať jazyk. Potrebovala som sa okamžite niečoho chytiť a prvé, čo mi bolo po ruke, bola biela plachta, na ktorej som ležala. Schmatla som ju pevne do rúk a začala žmoliť. Cítila som, že chuť môjho lona si naplno užíva a túži po ňom. Hrýzla som si do pier, ako mi ružová vagína pulzovala v jeho puse.

Edward spomínal, že jeho skúsenosti sa dajú zrátať na jednej jeho ruke, ale ja by som skôr povedala, že ani desať rúk by na to nestačilo. Síce to nemám s čím porovnávať, ale myslím si to. Prstami si začal pomáhať a prechádzal po všetkých erotogénnych zónach. Jednu po druhej, zatláčal na tých správnych miestach a nakoniec kvality svojho jazyka potvrdil aj na ohanbí. Keď som dosiahla svoj prvý orgazmu, ktorý bol sprevádzaný výkrikom, Edward prestal. V očiach mal šibalské iskričky a ja som sa cítila ako malá neskúsená žubrienka. Túžila som mu spôsobiť rovnakú rozkoš, akú on doprial mne, a preto som sa rozhodla urobiť niečo bláznivé a nepredvídateľné z mojej strany.

Pretočila som ho chrbtom na posteľ a začala bozkávať jeho hruď. Jazykom som obkresľovala jeho hruď a smerovala dole, až pokým som sa neuvelebila medzi jeho nohami. Jednou dlaňou som obchytila jeho penis, ktorý bol pulzujúci a horúci. Prešla som párkrát dlaňou po celej jeho dĺžke a pohľad do tých najkrajších zelenkavých očí stál za všetky hriechy. Laškovne som žmurkla na Edwarda a vnorila som ho do úst. Chutil sladko, príjemne a ja som si užívala každý záchvev, keď som mu prešla po žaludi. Edward vzdychal stále prudšie a ja som si tú rajskú hudbu užívala. Prestala som ho dráždiť, hoci s nevôľou, ako keď malému dieťaťu berú lízanku z pusy. Neplakala som, iba zavzdychala. Edward ma opatrne pretočil pod seba.

„Budem opatrný,“ šepol a poslednýkrát ma nežne pobozkal skôr, ako do mňa po prvý raz vnikol. Nebolelo ma to, práve naopak, vďaka jeho dráždeniu som bola dostatočná vlhká a pripravená na jeho nástroj lásky. Dosýta som si vychutnávala jeho pohyby.

Vnikal do mňa s citom a s vášňou zároveň. Nechávala som sa unášať vibráciou našou tiel, ktoré sa treli o seba. Mala som chuť ho láskať. Jeho pevné telo, tak nevinné, a pritom sálajúce živočíšnu skazenosť. Jeho penis predstavoval živú zápalku, ktorá vždy v tej správnej chvíli zapálila vášeň, aby sme zhoreli v túžobnom ohni. Splynutie, ktoré ma napĺňalo, nebolo len milovaním. Edward do mňa vnikal nežne, ale aj s odvážnou ráznosťou.

Zavrela som oči a slastne vzdychla. Oddávala som sa rytmickým pohybom, teraz sme boli ako jeden. Naplnil ma nielen penisom, ale spanilou energiou. Čistou, ako keď sa rieka razí kamenným údolím. Nával vášne, pre ktorý sme boli jedno telo, mi rozovrel ústa a ja som vykríkla v divokom orgazmickom kŕči. Edward spomalil tempo, no stále ma jemne dráždil. Pocity sa vo mne prevaľovali, zažívala som ich intenzitu v pestrofarebnej nádhere. Mierne ustal vo svojom tanci milovníka a keď mi pulz trochu klesol, pokračoval.

Dokonalý milenec – par excellence.

Chvíľu som si hrýzla pery a vychutnávala si Edwardov pot na mojom tele. Jeho telo sa na mojom kĺzalo ako počas spanilej jazdy. Obaja sme zosúladili pohyby a v momente, keď sa Edward prudko napol, silno ma objal a ja som vyvrcholila druhý raz. Jeho náručie, akoby nechcelo orgazmus zo mňa pustiť. Splývanie dvoch tiel nie je nikdy silnejšie ako počas spoločnej orgazmickej dávky. Naša reč tela nadobudla dokonalosť a keď sme si po erupcii rozkoše rozpálení hľadeli do očí, obaja sme vedeli, že slová nepotrebujeme. V tejto chvíli by boli úplne zbytočné, obaja sme vedeli, čo hovoríme... 

 

Ráno som sa zobudila prvá a prvý pohľad mi padol na Edwardovu tvár. Sladko spal, ale napriek tomu sa usmieval zo sna. Ešte teraz som na svojom tele cítila jeho dlane, bozky, ktorými obsypával celé moje telo. Venoval sa každej časti môjho tela naozaj dôkladne. Doprial mi neutíchajúcu rozkoš. Posledné slová, ktoré mi povedal tesne pred tým, ako som zaspala, bolo to, že mu bolo nádherne. Potom na moje viečka sadla únava zo všetkého. Tie slová ma hriali pri srdci celú noc. Nikdy by som neverila, že mi to povie. Bola som určite nemožná, ale napriek tomu mi nepovedal nič. Správal sa ako pravý džentlmen a ja som mu bola za to vďačná. Bral na mňa ohľad v každom smere a nerobil nič, čo by sa mi nepáčilo, alebo mi bolo proti srsti.

Rozhodla som sa venovať spiacemu princovi vedľa mňa posledný pohľad a chcela som ísť do kuchyne si vziať pohár vody. Opatrne som sa vytiahla spod objatia Edwardovej ruky, ktorou ma pevne objímal, aby som mu nebodaj neušla a odkryla sa. Ani veľký palec na nohe mi nestihol dopadnúť na mäkký béžový koberec a dve ruky ma stiahli späť. Ak by som nevedela, kto je za tým všetkým, určite by som vypískla, no teraz som sa nechala stiahnuť. Kto by aj odolal, musela som sa v duchu usmiať.

„Chcela si mi ujsť?“ zachrapčal rozospatým hlasom a krásne sa usmial. Uvoľnila som si jednu ruku a pohladila ho po tvári.

„Nechcela som ťa zobudiť, myslela som, že sa vrátim skôr, ako si všimneš mojej neprítomnosti. Len som chcela pohár vody,“ vysvetlila som mu a on ma pobozkal. Ruky som mu zaplietla do vlasov a úplne zabudla na smäd, ktorý som ešte pred pár sekundami pociťovala. Kto by sa aj dokázal odtrhnúť od týchto sladkých pier. Ja určite nie.

„Ďakujem,“ šepla som pomedzi bozky, ktorými som bola zahrňovaná. Edward sa odo mňa odtiahol a nechápavo na mňa pozrel. „Za včerajší večer, pomoc, ktorú si mi poskytol aj so svojou rodinou a najmä za spoločne strávenú noc.“ Po posledných slovách som určite mala rumenec až na zadku. Nevedela som, čo sa hovorí po milovaní a na druhý deň ráno, ale mne sa zdalo toto vhodné. Pomohol mi zabudnúť na všetko zlé, ukázal mi krásy, ktoré doteraz boli pre mňa nepoznané...



Viem, že táto kapitola je kratšia, ale na druhej strane prišlo k dlhoočakávanému zblíženiu. :) Vrelo ďakujem za komentíky pri predchádzajúcej kapitole, som rada, že sa stále nájde niekto, kto to ešte číta. Ste zlatíčka.


« Předchozí díl Následující díl »


Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Femme au masque - 17. kapitola:

 1
7. marcela
05.06.2013 [6:23]

Úžasná kapitola.Moc se ti to povedlo. Emoticon Emoticon Emoticon

6. Seb
04.06.2013 [19:40]

Ta se ti povedla. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

5. michyseji
04.06.2013 [18:27]

veľmi pekná kapitola haha a dobre si dala 18 + :D Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

04.06.2013 [16:36]

kiki1Fakt nádherná kapitola, je vidět, že tě tyhle scény baví psát. A jde ti to skvěle. Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. UV
04.06.2013 [16:09]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

04.06.2013 [10:15]

alicecullenhale2 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon
naozaj skvelá kapitola... Emoticon
veľmi sa teším na pokračovanie... Emoticon Emoticon Emoticon

1. Jana
04.06.2013 [10:02]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!