Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 22. kapitola

28.02.2011 (21:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 7621×

22. kapitola

Bella:

Zobudila som sa dnes ako pani Isabella Cullenová. Otvorila som oči a zostala v nemom úžase. Môj manžel sa skláňal nad mojou tvárou a prekrásne sa usmieval.

„Dobré ráno, láska,“ šepol a ovial ma jeho chladný dych. Okamžite mi nabehli zimomriavky. Zjavne sa mu to páčilo, lebo mi hneď dýchol na krk a ja som sa ako na povel zachvela. Vtlačil mi nežný bozk a presunul sa okamžite nado mňa. Prebehol mi rukou po nahom stehne a ja som z toho totálne šalela. Celý víkend sme strávili v posteli. Edward ma rozmaznával ako princeznú. Keď sa blížil čas, a my sme už museli ísť, prišlo mi to tak ľúto, že som sa rozplakala.

„Bella, ja ťa domov nepustím, budeš so mnou,“ šepol. Pohladila som ho po tvári.

„Musíme tomu dať ešte trocha času.“

„Ja to doma okamžite poviem,“ povedal trocha trucovitým tónom. Nedalo sa nezasmiať.

„Ja s tým musím ešte chvíľu počkať,“ šepla som. Prikývol a ja som ho pobozkala.

„Kúpim dom a presťahujeme sa tam. Môžeme ísť spolu na vysokú a budeme si užívať naše manželstvo. Milujem ťa a budeme robiť čokoľvek, čo budeš chcieť. Ak budeš chcieť, tak môžeme rok cestovať. Vezmem ťa do Európy a...“ Musela som ho umlčať bozkom.

„Chcem momentálne jediné. Chcem dokončiť strednú a byť s tebou. Nezáleží na tom kde,“ šepla som. Boli sme ako dvaja blázni. Nevedeli sme, čo nás čaká. Urobili sme životné rozhodnutie. Vzali sme sa a bolo nám jedno, čo povedia ostatní. Len my dvaja sme boli dôležití. Než sme vyrazili, zavolala som Jacobovi, aby po mňa prišiel na hranicu. Nedokázala som sa s Edwardom rozlúčiť. Jacob prevracal očami, no bol diskrétny. Keď som sa konečne vymanila z náručia svojho manžela, bol už večer. Sadla som do auta k Jacobovi. Najprv nepovedal ani slovo, no mala som pocit, že sa chce opýtať na milión vecí.

„Budem to musieť povedať otcovi,“ šepla som. Jacob sa na mňa prekvapene pozrel.

„Skolabuje. Mala by si ešte počkať,“ povedal pokojne.

„Nechcem byť bez Edwarda ani o minútu dlhšie, než bude nutné,“ šepla som a blažene sa usmiala.

„Ten úsmev si z tváre rýchlo zmaž, lebo bude každému hneď jasné, čo si robila cez víkend,“ povedal jedovato. Otrávene som prevrátila oči a zaškerila sa. Jacob sa mi pozrel do tváre.

„Tento výraz je lepší,“ poznamenal. Keď sme prišli pred dom, vybrala som si tašku a šla k domu. Billy ma už s úsmevom čakal na dverách.

„Ako bolo?“ opýtal sa a široko sa usmial.

„Skvele,“ šepla som.

Edward:

Prišiel som domov a vyskočil z auta. Vbehol som do domu ako veľká voda. Úplne som ignoroval myšlienky všetkých naokolo, ktorých zaujímalo, kde som strávil víkend. Žmurkol som na Alice a vybehol do izby. Šla mi hneď v pätách a prihlúplo sa usmievala.

„Ako bolo?“ opýtala sa s úsmevom.

„Skvele,“ povedal som ticho.

„Chcem detaily,“ šepla a ja som sa rozosmial. Jej myseľ už začala tvoriť rôzne obrazce a situácie. Musel som ju zaraziť.

„Alice, to nebudem teraz rozoberať. Som gentleman,“ šepol som.

„Mňa zaujíma jediné. Naplnilo to tvoje očakávania?“ Bola nedočkavá ako malé dieťa.

„No, počítal som so všetkým a na všetko som bol pripravený, ale na to čo sa dialo nie.“ Alice nakrčila tvár. Myslela si, že niečo nevyšlo.

„Nie, Alice. Bolo to dokonalé. Ani v tom najúžasnejšom sne som si nedokázal predstaviť, aké to môže byť. Ona je anjel, je môj celý svet, moja podstata...“ šepkal som, aby to ostatní nepočuli. Alice vyskočila na nohy a objala ma tak pevne, až ma to zabolelo.

„Môj braček je konečne šťastný,“ šepla. Bola tak úžasne spontánna a úprimná.

„Nie som šťastný. Som šialene, dokonalo nadšený. Milujem ju. Milujem na nej úplne všetko.“

„A kedy to povieš našim a ako to bude ďalej?“ opýtala sa troška zarazene.

„Viem jedno. Nič na svete mi nezabráni byť s mojou manželkou.“ Na to posledné slovo som dal dôraz a asi som ho povedal troška hlasnejšie, než som plánoval. V sekunde sa rozleteli dvere. Stála v nich Esme a na tvári mala ten zvláštny výraz, akoby ju práve niekto prefackal.

„Čo si povedal?“ vypískla hystericky. Ako mávnutím čarovného prútika sa vo dverách zjavil aj Carlisle.

„Čo sa stalo?“ opýtal sa pridusene a pozeral Esme do šokovanej tváre. Esme sa chvela ako osika a nebola schopná koncentrovať myšlienky. Carlisle sa pozrel na mňa. Alice sa pokúšala prešmyknúť popri nich, no otec ju automaticky vrátil ku mne a zatvoril dvere, akoby to bolo na niečo dobré. Zvyšný moji súrodenci už bez dychu počúvali, čo sa udeje. Esme sa po chvíli naštartoval mozog ako počítač po reštarte.

„Aká manželka?“ opýtala sa, no jej hlas bol stále oveľa vyšší, než obvykle. Musel som s pravdou von.

„Moja manželka,“ povedal som hrdo a otrčil pred seba ruku s prsteňom. Cerlisle s Esme upierali pohľad na kus kovu na mojom prste. Alice sa mi schovala za chrbát.

„Ty nemáš ženu, alebo áno?“ šepol Carlisle. Zhlboka som sa nadýchol.

„V piatok som sa oženil,“ povedal som nahlas. Zdola sa ozval zvuk, akoby so sebou niekto sekol na podlahu. Ak by som nevedel, že upíri neodpadávajú, tak by som si myslel, že Rose skolabovala.

„Ááá,“ spišťala moja matka. Nechcela sa takto nahlas prejaviť, no bol to pre ňu šok. Carlisle pristúpil bližšie. Čakal som, že začne prednášku, že bude zúriť, že po mne možno vyštartuje. Jeho myseľ priam revala. Natiahol sa ku mne a ja som inštinktívne ustúpil. Zrazu ma silno objal.

„Blahoželám, synček,“ šepol.

„Ááá,“ spískla znova Esme a všetci sme sa na ňu uprene pozreli. Carlisle sa odtiahol.

„Mohol si nám to povedať,“ šepol môj otec.

„Nesúhlasili by ste. Bella je celý môj život. Milujem ju a je pre mňa všetkým na svete. Nikdy v živote som nebol šťastnejší,“ šepol som. Carlisle sa zamyslel.

„Nebudem ti vyčítať, že si si ju vzal. Je to tvoje rozhodnutie, ale mali sme o tom vedieť. Prišli by sme na svadbu.“ Postavil sa k oknu, pričom prešiel okolo Alice.

„Alice to vedela?“ opýtal sa alebo to bolo skôr konštatovanie.

„Bola som s Jacobom za svedka,“ šepla spoza môjho chrbta. Otec pokýval hlavou. Vlastne to čakal.

„Edward, nebude to jednoduché. Si upír a ona človek. Už len fyzická láska bude problém,“ šepol. Pripadal mi trocha smiešny.

„Nie, nebol to problém,“ povedal som šeptom.

„Ááá,“ spískla zas Esme. Carlisle k nej okamžite podišiel.

„Esme, začínam sa o teba báť,“ šepol jej a jemne ňou potriasol. Obaja sa na mňa otočili.

„Ty, ty si s ňou aj...“ vykoktala moja matka.

„Iste. Je to moja manželka,“ povedal som automaticky. Zdola sa ozval totálny výbuch smiechu. Emm sa začal rozplývať, že to vedel a podobne. Carlisle si zložil ruky na hrudi a premeral si ma.

„Chápem. Kde máš manželku, aby sme jej mohli poblahoželať?“ Jeho myseľ sa snažila upokojiť. Bol úplne na nervy. Nevedel pochopiť, ako som sa dokázal milovať s človekom. Vlastne ma trocha obdivoval. Začal si postupne uvedomovať, že Bellu musím veľmi milovať, keď som dokázal byť tak blízko a neovládla ma jej krv. Chcel sa opýtať na toľko vecí, ale rozhodol sa počkať na to, až budeme mať viac súkromia.

„Bella, sa vrátila do rezervácie. Bude to tiež musieť povedať doma, aj keď by som bol radšej pri tom. Myslím, že keď to povie, nebude tam vítaná. Aspoňže Jacob to pochopil. Bella ho má veľmi rada. Uvažujem, že si kúpime dom, kde budeme kým neskončíme školu a potom sa uvidí,“ povedal som a snažil sa znieť rozvážne. Esme sa napriamila.

„Nie. Chcem vás tu. Oboch,“ šepla rozhodne. Stále nevedela, ako má reagovať, no vyhrali materské inštinkty.

„Bella je človek a budeme sa o ňu musieť postarať. Nevieš si predstaviť koľko toho potrebuje. Musí pravidelne jesť a odpočívať a ty by si na to určite zabudol,“ hovorila rýchlo. Potom sa otočila a šla ku schodom.

„Musím urobiť nákup potravín a musíme jej kúpiť posteľ. Budeme musieť trocha preorganizovať kúpeľňu a musí mi napísať, ktoré jedlá má rada. Čo ak to nebudem vedieť uvariť. Kúpim kuchársku knihu a budeme musieť troška usmerniť Emmetta.“ Šla po schodoch a stále si nervózne šomrala, čo všetko musí zabezpečiť. Hľadeli sme nechápavo za ňou. Potom som sa pozrel na Carlisla.

„Počul si mamu. Zavolaj svojej manželke, nech sa pobalí a choď s Esme na nákup,“ šepol a šiel za ňou. Alice vydýchla.

„Esme je pekne mimo,“ šepla. Len som sa pousmial. Musím povedať, že aj mňa moja matka prekvapila. Najprv bola šokovaná, no potom sa začala rozplývať nad predstavou, že sa bude môcť o niekoho starať. Jediný, kto mi robil starosti, bola Rose. Nevedela sa s tým zmieriť.

21. kapitola - 23. kapitola

Ešte raz ďakujem za vaše hlasy. Umiestniť sa na treťom mieste je ako sen. Budem sa snažiť nesklamať. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Edward a Bella ako Romeo a Júlia - 22. kapitola: