Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dvojča - Prológ + 1. kapitola

Dvojča - Prológ + 1. kapitola Prichádzam s novou poviedkou. Zápletka je úplne jasná: odchod Edwarda. Avšak celý jeho odchod bol kvôli niečomu inému a sú tú povedané aj iné veci. Za dosť krátku dobu sa Edward vracia do Forks za svojou láskou, ale ona tu už nie je. Odsťahovala sa. Stretnú sa ešte vôbec niekedy? A čo dôvod, kvôli ktorému vlastne Bell odišla?
Na všetko nájdete odpoveď v poviedke a len vy môžete ovplyvniť rýchlosť jej produkcie. Tak čítajte, a potom aj komentujte. S láskou, Nessie. :D

Prológ

Aj keď je toho veľa, čo ľutujem, jedno neoľutujem nikdy. Nikdy neoľutujem, že som prišla do Forks a spoznala ich. Nikdy. Keby som tak nespravila, nestretla by som ho a nezamilovala sa. Aj keď mi neskôr povedal, že sa chcel len pobaviť, nedokážem ho nenávidieť, aj keby som chcela. Zaslúžil by si to.

Keby som sa sem nepresťahovala nebola by som terčom lovu iného upíra. A jeho by nikdy nezabili a jeho družka by sa nechcela pomstiť. Nezabila by mi otca a ja by som teraz nemusela utekať.

Všetko ľutujem. Ako sa hovorí každá minca má dve strany a ja som spoznala obe. Avšak tá jediná vec, ktorú neľutujem je jedna jediná noc. Noc keď som mu patrila telom aj dušou. Noc, keď mi do uška šepkal falošné slová lásky a útechy, keď mi pretrhol panenskú blanu a spôsobil mi tak bolesť. Neľutujem dokonca ani tie podliatiny, čo mi spôsobil. Lebo bez toho, by sa nikdy nemohol stať ten zázrak a ja by som pod srdcom nenosila niečo také vzácne, ako je nový život...

 

1. kapitola

Bella:

Dnes odchádzam. Odchádzam zo svojho bezpečného domova vo Forks. Veď dávno nie je bezpečný. Ako sa ukázalo pomsta upíra je večná a jeho obeťou sa stal môj otec. Môj otec, ktorý ani nevedel o existencii upírov a zaplatil životom za to, že ma chcel ochrániť.

Teraz je konečne bezpečný. Cullenovci – au – odišli. Sú to takmer dva týždne. Pred troma dňami zomrel Charlie a dnes je pohreb. Ešte dnes odchádzam. Aj keď ma Jacob – ktorému vďačím za život – prosil, doslova na kolenách, aby som ostala, nemôžem. Je tu priveľa spomienok. Väčšina radostných, no aj tie najradostnejšie spomienky prekryli tie najhoršie spomienky.

Spomienky, ktoré pošliapal, ten ktorého ešte stále nosím vo svojom srdci. Bolí čo len pomyslenie na jeho meno.

Nikdy v živote nezabudnem na ten deň keď mi povedal, že odchádza.

Pár dní pred tým som mala oslavu narodenín, kde som sa porezala o papier a Jasper skoro po mne skočil. Nikomu sa nič nestalo, ale Edward sa za to cítil vinný.

Ešte v tú noc sa však stalo niečo iné. Po mojom dlhom presviedčaní mi konečne splnil jedno želanie. Miloval sa so mnou. Nie, že by som bola nejaká nymfomanka, ale ja som proste po jeho tele túžila.

Tá noc sa mi vryla do pamäti v takej miere, že to nie je ani možné. Bolo to neskutočné. Edward bol taký nežný, pozorný a opatrný. Pobozkal snáď každý kúsoček môjho tela. Maznal sa so mnou a šepkal slová útechy, keď mi spôsobil bolesť tým, že pretrhol panenskú blanu. Potom mi šepkal slová lásky, ktoré boli také nádherné, až som sa im bála uveriť. Vtedy som si myslela, že ma miluje.

Ráno som zistila, že Edward pri mne nie je. Po tele som mala veľké modriny od toho, ako ma objímal.

Vôbec mi to nevadilo. Nebolelo ma to. Avšak potom sa všetko skončilo.

Pamätám si ten deň presne. A budem si ho pamätať do smrti. Každé slovo.

Akurát som prišla zo školy. Nikto z jeho rodiny tam nebol, pretože dnes svietilo slniečko. V radostnej nálade som vyskackala do svojej izby, kde ma už čakal on. Jeho pohľad bol taký ľadový, až ma striasalo.

Povedal mi, že odchádzajú. Myslela som si, že kvôli tomu, že po mne išiel Jasper, alebo preto, že sú tu proste dlho. Bola som odhodlaná ísť s ním, no jeho nasledovné slová ma ranili najviac na svete:

„Nikdy som ťa nemiloval. Ako by som aj mohol. Veď si len človek. Jediný dôvod prečo som s tebou ostal, je ten aby som ťa dostal do postele. To sa mi aj podarilo. Bola si len pobavením na jednu noc, nič viac,“ povedal hlasom takým studeným, až som mala pocit, že mi mrzne krv v žilách.

„Ale čo tvoja rodina? Veď oni ma mali radi, prečo mi ich berieš? Ak chceš tak odíď, ale nenúť ich proti ich vôli,“ nakričala som na neho.

„Moja rodina ťa nikdy nemala rada. Všetci so mnou hrali hru, aby som ťa dostal. Rose to nebavilo a preto sa ani nesnažila, aby vyzerala, že ťa má rada. Jasper po tebe minule skočil len preto, aby sa ťa zbavil. Už ho tiež to všetko unavovalo,“ povedala ešte ľadovejšie.

„A čo Alice? Veď ona to nepredstierala. Navždy bude mojou najlepšou kamarátkou,“ povedala som odhodlane. Aspoň Alice ma má rada. Vtedy však vyskočila do okna Alice a tvárila sa rovnako ľadovo ako Edward.

„A prečo by si mala byť mojou kamarátkou? A ešte najlepšou? Preber sa. Si len obyčajný človek, ja si môžem vyberať zo stoviek naozaj krásnych upíriek. Ty si nikdy pre mňa nič neznamenala. Ako ti už povedal Edward, my všetci sme to len hrali a toto je posledný raz čo nás vidíš,“ dopovedala a kým som akokoľvek zareagovala, obaja zmizli...

Z môjho bolestného spomínania ma vyrušilo zaklopanie na dvere.

„Bells, si v poriadku? O pol hodinu musíme ísť,“ ozval sa za dverami Jacobov smutný hlas. Aj keď som zistila, že je to vlkolak – ako väčšina deciek v La Push – stále ho zbožňujem. Škoda, že nie tak ako by si zaslúžil. Moja láska bude navždy patriť jemu, aj keď si lásku nezaslúži.

„Hej Jake, za chvíľu zídem dolu,“ povedala som. O chvíľu sa ozvali len jeho tiché kroky po schodoch.

Sedela som vo svojej izbe pred neveľkým zrkadlom. Na sebe som mala nové čierne šaty, ktoré som si kúpila len kvôli pohrebu.

V rohu izby bola položená moja cestovná taška. Už som bola zbalená. O desiatej je pohreb. O dvanástej mi letí lietadlo do Atlanty a odtiaľ pôjdem prenajatým autom do mestečka Greenville, kde som si zo zdedených peňazí kúpila malý domček. Nie je veľký. Sú tam dve izby plus kuchyňa a kúpeľňa. Zariadenie nie je nič moc, ale mne to stačí. Jacob sľúbil, že hneď ako mu dá Sam – to je hlavný vlk – dovolenku, príde ma navštíviť.

Rýchlo som si zopla vlasy, schytila kyticu žltých ruží a bežala dolu. Tam ma čakal Jake. Mlčky sme nastúpili do auta a mlčky sme sa viezli do La Push. Tam mal mať Charlie pohreb. Jeho želanie bolo, aby sme ho pochovali ku hrobu mojej babičky, ktorá v tejto rezervácii dlhé roky žila.

Oficiálna verzia Charlieho smrti bola, že dostal infarkt. Samovi sa podarilo ukradnúť a sfalšovať lekársku správu, takisto ako aj pitevnú správu. Doteraz neviem ako to dokázal, ale som mu za to nesmierne vďačná.

Vystúpila som z auta a na chvíľu prekvapene ostala stáť. Na pohrebe sa zišlo hádam celé Forks a takmer celá rezervácia La Push. Najmä vĺčatá. Všetci môjho otca milovali a nikto si nevie vysvetliť jeho smrť – samozrejme okrem zasvätených ľudí.

Postavila som sa k bielej truhle a takmer nevnímala dianie okolo seba. V posledných týždňoch som len plakala a plakala. Potom som vždy vyčerpaním zaspala. V poslednom čase som preto bola aj malátna a párkrát mi bolo aj zle. Hlavne kvôli tomu, že som takmer nič nejedla.

Nakoniec prišli akési verejné rozlúčky. Prvý išiel Charlieho dlhoročný kamarát Billy Black, Jacobov otec a jeden z mála ľudí, ktorý vedeli čo sa vlastne stalo. A to, že môjho otca zabila rozzúrená upírka Victoria v snahe pomstiť sa mne a ešte za niečo, za čo som ani nemohla.

„Charlie bol mojím najlepším kamarátom snáď už od škôlky. Poznali sme sa mnohé roky. Bol to najlepší chlap na svete. Všetkým nám bude chýbať jeho prítomnosť a hlavne jeho práca. Bol dobrý policajt a hlavne bol dobrý otec. Keď odišiel svet ostal chudobnejší. Dúfam, že sa dostal na lepšie miesto a dúfam, že tam raz prídem za ním,“ povedal Billy a nakoniec sa v jeho hlase ozývali slzy. Ja som neplakala. Už som bola zo všetkým zmierená. Už som bola len otupená, čo bolo lepšie ako prelievať tu potoky sĺz, ktoré mi ho už nevrátia.

Vystriedalo sa tam veľa ľudí. Všetci ďakovali za takého chlapa akým bol môj otec. Niektorý plakali, iní len tupo pozerali – podobne ako ja. Nakoniec som išla aj ja. Zhlboka som sa nadýchla a začala.

„Môj otec bol výnimočný človek. Bol mi všetkým na svete. Priateľom, dôverníkom ale predovšetkým to bol najlepší otec na svete. Nikdy som si nemohla priať lepšieho otca akým bol on. Nikdy neoľutujem čas, ktorý som tu s ním strávila, aj keď bol taký krátky. Dúfam, že teraz je na lepšom mieste a hlavne, že tam na mňa počká. Nikdy na neho nezabudnem. Milujem ťa ocko,“ zašepkala som. Nakoniec mi predsa len ostali nejaké slzy a ja som plakala.

Prišiel ku mne Jake a objal ma. Dobrovoľne si nechal košeľu máčať mojimi slzami.

„Zober ma domov Jake, prosím,“ zaprosila som Jaka. Nemusela som to hovoriť dvakrát. Ale ešte predtým ku mne prišli všetci členovia svorky a objímali ma. Hovoria, že im budem veľmi chýbať. Dávajú si za vinu, že neprišli včas a nezachránili môjho otca. Oni za to nemohli. To ja.

Rozlúčili sme sa a Jake sa vybral smer môj domov. A odtiaľ ma zavezie na letisko a ja sa možno konečne dočkám nového začiatku.

 

Edward:

Aj keď je to čo som jej vtedy povedal lož, musel som to urobiť. Alice takisto. Museli sme odísť, aby sme ju ochránili. Nešlo tu ani o to, že po nej Jazz takmer skočil, alebo, že sme sa spolu milovali a ja som jej ublížil. Proste sme museli ísť a postaviť sa tomu všetkému čelom, a tak, aby o tom Bella nevedela a nesnažila sa urobiť nejakú hlúposť. Po takmer troch týždňoch sa to všetko podarilo a ja som sa nemohol dočkať, keď uvidím svoju Bells. S Alice ideme za ňou, aby sme jej všetko vysvetlili a aby som ju požiadal o odpustenie. Dokonca som ochotný ju hneď premeniť.

Problém je však v tom, že Alice už Bells nevidí jasne. Dokonca sa jej stráca úplne. Preto sa plnou rýchlosťou rútime do Forks a ja dúfam, že sa jej nič nestalo, pretože potom by som asi navštívil Taliansko.

 


 

Takže to bol prvý dielik. Ja viem nebol nič moc. Hádam sa vám to aspoň trochu páčilo a zanecháte mi nejaký koment. Uvítam aj kritiku. To je jedno akú. Chcem len vedieť či to má vlastne zmysel písať ďalej.

Ďakujem, nessienka :D

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dvojča - Prológ + 1. kapitola :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!