Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dvojča - 5. kapitola

Dvojča - 5. kapitola  Tu sa dozvieme čo je Nataly zač. Ak niekto z vás čakal nejakú novú bytosť, ako mám vo zvyku vymýšľať tak vás sklamem. Je to známa bytosť, ale hádam vás to neodradí. Tak príjemné čítanie a potom nezabudnite komentovať, nessienka :)

5. kapitola

 

Počula som sedem zalapaní po dychu. Viem čo videli, ale ja som videla niečo celkom iné ako oni...

 

NATALY:

Viem čo videli. Videli Bellu ako sa skláňa nad svojimi deťmi, ale ja som nevidela svoju sestru, ale hnusné stvorenie priamo z pekla. Svojho starého známeho. Keby som sa pozerala s odstupom, mohla by som ho považovať za pekného, ale nie takto. Keď viem, čo všetko spravil a koho zabil.

„Vypadni od tých detí, Azazel,“ povedala som ostro. Vošla som do miestnosti. Všetci upíry išli sa mnou. Postavili sa do druhého rohu miestnosti  a sledovali dianie pred sebou.

Azazel sa otočil a zmenil sa. Načo bude mať podobu mojej sestry, keď nemusí? Vo svojej podobe to bol vysoký, fešný muž s tmavšou pokožkou a dlhšími čiernymi, brčkavými vlasmi. Keby som nevedela kým je, pokladala by som ho za modela.

„Ale Nataly, nechaj ma pokochať sa novými úlovkami,“ povedal svojim tónom plným sarkazmu. V skutočnosti bolo jeho úlohou brať malých poloupírov svojmu pánovi. Ako hovorili, boli deťmi zla a to sa mu páčilo. Zabudol však na to, že ako poloupíry mali ľudskú dušu. Takže by sa pekne spálil, keby sa ich dotkol. Avšak tak blízko sa k nim nikdy nedostal.

„To sa ti nepodarí, nie som sprostá Azazel,“ povedala som zostra. „Brian, tvoja rodina je v nebezpečenstve!“ vykríkla som na svojho synovca. Meno Nye robí proste divy.

V miestnosti sa okolo všetkých upírov – aj poloupírov – vytvorila modrá bublina. Všetko počuli a cítili, ale nikto k nim ísť nemohol.

„Ako vidím, zmúdrela si, ale ani to ti nepomôže,“ povedal výhražne a sústredil sa na mňa.

„Prečo si prišiel!“ vyštekla som na neho. Aj keď asi tuším prečo, radšej to vedieť naisto. Na neho moje schopnosti nefungovali.

„Prišiel som sa ťa spýtať, či sa k nám pridáš. Posledný raz,“ povedal a vyceril zuby. Keby som ho nepoznala, tak sa možno aj zľaknem. Možno.

„Neviem čím je to spôsobené, ale vy tam dole ste akýsi obmedzení. Tak znova, nikdy sa k vám nepridám,“ povedala som pokojne. Toto už tu bolo toľkokrát, že ma to ani neprekvapuje.

„Predstav si tie možnosti. A aj tak k nám patríš,“ povedal presvedčene. No jasné, toto sa tam učia ako príručku, naspamäť.

„Ja tam nepatrím. Mám takú malú vec, ktorá vám tam chýba. A to sú krídla. Ty si tie svoje stratil Azazel,“ povedala som tónom, ako sa hovorí na malé neposlušné deti. Azazel bol naštvaný. Napriahol ruku a niečo po mne hodil. Presne do srdca. Sykla som bolesťou, ale ináč som nereagovala.

„To bola tvoja posledná šanca espurio, teraz ti už nič nepomôže,“ povedala zlovestne.

„Bububu, týmto môžeš strašiť malých démoníkov a nie mňa. Pozdrav šéfa a nezabudni zavrieť, keď budeš odchádzať,“ povedala som a provokatívne mu zamávala. Zavrčal a prepadlo sa tak kam aj patrí – do pekla.

„V poriadku Brian, môžeš to stiahnuť,“ povedala som milo svojmu synovcovi. Hneď ako to opadlo, dopadla som tvrdo na kolená. Ochrana Nye má aj svoje nevýhody – keď pominie, cítite všetko, čo sa od vás držalo ďalej. Predovšetkým bolesť.

„Nataly?!“ spýtal sa zhrozene Edward. Len som pokrútila hlavou.

Sústredila som sa na ten osteň v mojom srdci. Rana do srdca mi nič nespraví. V skutočnosti je len málo spôsobov ako ma zabiť, ale prepichnuté srdce k nim nepatrí. Vlastne je len jediný. Silou vôle som ten osteň vybrala. Pozrela som naň. No jasné, tvar srdca. Srdce na srdce.

„Som si istá, že máte zopár otázok,“ zašepkala som smerom k upírom.

„To je asi jasné, nie?“ povedala sarkasticky blondína.

Len som prikývla a postavila sa na nohy. Trochu sa mi krútilo v hlave, ale ináč dobré.

Všetci išli do obývačky. Išla som za nimi. Posadali si na pohovku. Ja som si sadla oproti nim na zem.

„Tak, čo chcete vedieť ako prvé?“ spýtala som sa pokojne. Raz to prísť muselo. Aspoň to zo seba dostanem.

„Čo si?“ spýtal sa ma ten druhý blonďák – Carlisle – vedecky. Ten tiež stále hľadá niečo nové čo môže skúmať.

„Som niečo ako anjel, teoreticky,“ povedala som a sledovala šok v ich tvárach. Viem, čo si mysleli. Anjel je podľa nich biely, má svätožiaru a krídla. Tie mám aj ja, ale sú čierne, veľké a pokryté kadejakými ornamentami.

„A kto bol ten hore?“ spýtala sa Alice.

„Najlepšie bude, keď vám poviem celú históriu,“ pozrela som na nich. Len prikývli.

„Na svete existujú dve veľké skupiny anjelov. Padlí a Mocní anjeli. Padlí anjeli kedysi patrili k Mocným, ale Boh ich vyhnal. Hlavným padlým anjelom je Lucifer. Bol aj prvým anjelom vôbec. Boh ho mal rád ako brata a vtedy vznikol aj mýtus, že Boh a Diabol sú bratia. Avšak ako to už býva, ten čo má veľa, chce ešte viac. Lucifer nebol spokojný zo svojim postavením, a hlavne s tým, že si Boh stvoril muža – na svoj obraz - a tak presvedčil ešte niekoľko desiatok anjelov a v Nebi vznikla vzbura. Trvala veľmi dlho a ani na zemi vtedy nebolo ružovo. Samá vojna, choroby a hladomor. Nakoniec sa však podarilo Padlých poraziť a oni boli za to vyhnaný z Raja. Aby sa nikdy nemohli vrátiť, odsekli im krídla. Preto som sa Azazelovi posmievala. Teraz žijú v podsvätí. Lucifer, Azazel a ďalšie indivíduá im podobné. Azazel bol v skutočnosti pôvodným anjelom smrti. Padlí sa nikdy neuspokojili s tým, že prehrali a stále budujú armádu, ale nemajú krídla, aby sa dostali do Raja. Našli si ženy smrteľníčky a páchali smrteľné hriechy. Splodili s nimi deti hriechu, nazvané aj Nefilími. Mýty hovoria, že to boli obry. V skutočnosti sú to len poloanjeli, ktorí sa dovŕšením 18 roku života zmenia na anjelov. Podľa úmyslov im krídla buď ostanú, alebo o ne prídu. Boh vie predsa všetko,“ povedala som a ostala ticho. Nechala som ich nech si to zošrotujú v hlavičkách.

„A čo tí druhí? Mocní?“ spýtal sa zvedavo Carlisle. Veď hovorím, že je to typický vedec.

„Mocní anjeli žijú po boku Boha v Raji. Hlavní Mocní sú vlastne traja archanjeli. Archanjel Gabriel, archanjel Michael a archanjel Rafael. Pod nimi je jeden anjel, volá sa Nathaniel. Gabriel je v skutočnosti žena, tak pozor, je na to dosť háklivá. Nad archanjelmi je Boh a nad ním by som mohla byť ja,“ povedala som popravde. Preto si na mňa robí Lucifer zálusk. Keby ma mal, mohol by sa dostať do Raja a s tou armádou čo má teraz, by to už nemuselo dopadnúť ako posledne.

„Ale hovorila si, že si anjel. Ako potom, že si nad Bohom?“ spýtala sa popletene Carlisle. Všetci ostaní len počúvali.

„V skutočnosti ani neviem, čo som. Som aj anjel aj človek. Premenil ma jeden anjel keď som mala dvanásť rokov. Volal sa Ezechiel a bol za to zabitý. Majú možnosť premeny, ale je to považované za najťažší hriech. Pre bytosť, ktorú takto premenia je to tá najväčšia potupa. Horšie než smrť. Mňa však zabiť nemohli som príliš mocná,“ povedala som smutne. Avšak z ničoho-nič som visela vo vzduchu a pod krkom ma držala Rosalie. Si nedá pokoj, alebo čo?

„Ty si mohla zachrániť Bellu a nespravila si to?“ kričala na mňa. Jej stisk trochu zosilnel. To som však už lapala po dychu.

„Nemohla som ju zachrániť a práve to ma štve. Som najmocnejší anjel a nedokázala som zachrániť ani vlastnú sestru. Nemám miesto na svete. Ja som len espurio, nie som anjel,“ povedala som a tým si minula posledné zásoby vzduchu. Zrazu však bola Rosaliina ruka preč. Ona sama bola na druhej strane miestnosti a okolo pása ju držal jej manžel Emmett. Ja som sa zrútila do kresla a začala som vzlykať.

„Čo si myslela tým, že ťa volajú espurio?“ spýtal sa Edward. Utrela som si slzy.

„Volajú ma tak, lebo sa im nepáči oslovenie bastard, čo vlastne aj som,“ povedala som a pozrela sa na neho. Tváril sa nesúhlasne.

„Nie si,“ povedal skalopevne. To ma naštvalo. Nič o mne nevie.

„Ale som, to si nikdy nenamýšľaj. Som bastard. Preto som odišla od rodiny. Keď ma premenili vyzerala som presne tak isto ako teraz. Nemohla som s nimi ostať, vedeli by, že som iná. Mám toľko schopností, že niektoré ani nevnímam. Viem všetko na svete. Ovládať živly, počasie, náladu. Smrť, život. Liečim, dávam lásku. Čítam myšlienky. To všetko a omnoho viac a samej nedokážem pomôcť. Nemôžem sa zabiť, pretože to nejde. Jediný spôsob, na ktorý môžem umrieť je zlomené srdce. A to sa ani uskutočniť nemôže. Žiadna bytosť s dostatočne veľkou sebaúctou by sa ma dobrovoľne nedotkla,“ povedala som smutne. Nikdy v živote si nenájdem svoje miesto.

„To ešte neznamená, že ťa môžu tak volať,“ povedal Edward. Tón jeho hlasu som nevedela rozpoznať.

„Že nie? Tak sa pozri,“ zakričala som. Vyskočila som na nohy a roztiahla krídla. „Žiadny anjel ich nemôže schovať, len ja. Žiadny anjel nemá také veľké krídla, len ja. Žiadny anjel NIKDY nemal čierne krídla, len ja,“ povedal som a opäť ich skryla.

„Kto všetko po tebe ide, kvôli tomu, že si taká mocná?“ spýtala sa starostlivo Esme.

„Idú po mne len Padlí. Pre Mocných nepredstavujem hrozbu, pretože nechcem zvrhnúť Boha. V Raji je nuda, raz som tam bola a okrem toho ja netúžim po tom, aby ma všetci uctievali. Ja túžim len po rodine a tú už nemám,“ povedala som smutne. A je to tu opäť, nemám miesto na tomto svete.

„To nemáš priateľov?“ spýtala sa ľútostivo Alice. To ma trošku dopálilo. Posledné čo potrebujem je ľútosť. Ale odpovedala som jej pokojne.

„Jediný priateľ, ktorého mám je hlavný anjel Nathaniel. On jediný ma berie ako normálnu bytosť a nevolá ma espurio,“ povedala som hrdo. Za to si Natha nesmierne vážim.

„Ja môžem byť tvoja priateľka Nataly,“ povedala Alice a ja som ostala prekvapená.

„To je pravda Nataly. Aj ja môžem byť tvoj priateľ,“ pridal sa k nej Edward.

„Ja tiež,“ povedali postupne všetci členovia rodina. Nakoniec ostala Rosalie. A to, čo povedala asi neprekvapilo len mňa.

„Neviem, či niekedy nájdeme k sebe cestu, po tom všetkom. Ale som si istá, že ťa budem rešpektovať. Sama som bola osamelá a viem ako sa cítiš,“ povedala a váhavo sa na mňa usmiala.

„Mohla by si nám vysvetliť, ako to bolo s tým menom Nye? Niečo málo som o tom čítal, ale nikdy mi nenapadlo, že by som to videl na vlastné oči,“ spýtal sa opäť vedecky Carlisle.

„V podstate je to jednoduché. Ten komu hociktorý anjel – teda aj ja – dá meno Nye, dostane niečo ako schopnosť. Neovláda ju vedome, ale je to schopnosť. Aktivuje sa vždy, keď niekto zakričí, že je jeho rodina v nebezpečenstve. Ale musí to myslieť vážne a potom sa stane to, čo ste videli hore.“

Chvíľu bolo ticho. Každý premýšľal o niečom inom a ja som ich nepočúvala. Ich myšlienky už vôbec nie. Ešte, že to môžem vypnúť. Myšlienky počúvam fakt nerada.

„Aký anjel vlastne si?“ spýtal sa Edward otázku, ktorá ma vždy pobaví. Zasmiala som sa tomu.

„Prečo sa smeješ?“

„Pretože si všetci myslíte to isté. Anjeli už dávno nie sú rozdelení ako kedysi. Tak to bolo len predtým než vznikla vzbura v Nebi. Teraz sú len anjeli. To akí sme si vyberáme podobne ako ľudia svoje povolanie,“ povedala som a musela sa usmievať. Toto si myslí proste každý.

„Povolanie? To je to ešte aj platené?“

„Samozrejme. Každý potrebuje z niečoho žiť. Väčšina anjelov žije tu na zemi. Ani neviete kedy a môžete stretnúť anjela. Anjelov sú milióny, možno ich stretávate každý deň v škole alebo v práci. Ako som predtým hovorila v Raji je fakt nuda. Je tam pekne to hej, ale keď nemáte s kým žiť v Raji, neoplatí sa to. Tak poodchádzali na zem. Jediné, čo majú zakázané robiť, je plodiť deti. To by išli rovno k Padlým,“ povedala som a spomenula si na Mandy. Bola dobrým anjelom, ale urobila chybu. Môže spávať zo smrteľníkmi, ale akosi zabudla na ochranu. O deväť mesiacov sa narodila malá Molly. Mandy odsekli krídla a potom ju poslali k Luciferovi. U neho však neostala. Viem kde žije, chodím ju navštevovať, alebo ona mňa. Ostali jej anjelské schopnosti aj nesmrteľnosť, ale prišla o krídla. Molly chceli zabiť, ale ja som ochránila svojimi schopnosťami a schovala ju. Len ja viem kde je, ale nikto sa to nedozvie. Je dobre schovaná. Ani Mandy nevie, že žije. Toto celé sa totiž stalo asi pred rokom. A malá Molly vyzerá teraz tak na šesť rokov. Schopnosťami som jej to trochu zrýchlila. 18 rokov je riziko aj pre mňa a hlavne pre ňu. O tomto však nikto nevie. Nikto nevie, čo som pre nich spravila a nikdy sa ani nedozvie.

„Nataly?“ spýtal sa niekto a ten niekto mnou aj zatriasol. Zaostrila som pred seba. Edward. Hmm... jeho dotyk bol príjemný... Dočerta! Nataly prestaň na to myslieť!

„Čo je?“ spýtala som sa popletene.

„Ja len, že som sa ťa niečo pýtal a ty nič,“ povedal a jemne sa usmial. Tento úsmev som videla aj v spomienkach mojej sestry. To je nevýhoda niektorých schopností, a to, že ich neviete vypnúť. Tak to je aj zo schopnosťou vidieť niektoré silné ľudské spomienky. Nebolo to bohviečo. Videla som všetky Belline spomienky spojené s rodinou Cullenovcov.

„Čo si chcel vedieť?“ spýtala som sa nevinne. Zase zo seba robím šaša.

„Aký anjel si ty?“

„Momentálne mám dovolenku,“ povedala som automaticky. Vyzeral prekvapený. Všetci.

„Dovolenku?“

„No áno. Čo je na tom čudné? Aj anjel si potrebuje oddýchnuť a okrem toho musela som. Musela som pomôcť Bells a aj tak som to nedokázala,“ zašepkala som bolestne.

„Nevyčítaj si to,“ zašepkal Edward rovnako bolestne.

„O tomto sa nebudeme baviť Edward. Vieš aká bola tvrdohlavá Bella. Ja som ešte horšia,“ povedala som a mierne sa usmiala.

„Dobre. Tak akým anjelom si bola?“

„Všelijakými anjelmi. Ale väčšinou len tými “zlými“. Nemohla som byť trebárs strážny anjel,“ povedala som rezervovane. Nikdy by som nemohla robiť prácu anjela strážneho. Je to príliš náročné, teda pre mňa. Hlavne kvôli emóciám.

„Ako to, že by si nemohla?“

„Odvtedy, čo som bola premenená som v sebe nosila všetku bolesť a nenávisť. Nie je to bohviečo, Jasper by ti to potvrdil. Robila som všetky možné povolania. Väčšinou také, ktoré nemohli robiť normálni anjeli. Oni sú všetci predurčení k dobru, nemôžu preto napríklad trestať. Proste sa im to hnusí,“ povedal som a usmiala sa.

„To si tých povolaní vyskúšala asi veľa.“ Prikývala som.

„Chvíľu som bola anjel hriechu. Bola to sranda, ale takmer stále som trestala pýchu a lakomstvo, tak to potom nebolo také záživné. Bola som aj anjel smrti. Celkom dobrá práca, až na to, že som vyzerala fakt odstrašujúco. Ak ste si niekedy skúšali predstavovať smrtku, tak ja som vyzerala podobne. Kosa, plášť a bola som fakt vyschnutá kostra,“ povedala som a zasmiala sa pri predstave ako som asi musela vyzerať. „Asi týždeň som bola aj pomocný anjel v škole pre anjelov, ale tam ma ešte aj tí drobci nenávideli, tak som zdrhla. A bože chráň, veď oni majú len milovať. Mala som veľa funkcií. Čierny anjel. Dohliadala som na zločincov a bezbožníkov, aby sa obrátili. To bolo tiež nudné. Verte mi, že to by ste skôr korytnačku naučili utekať, ako by ste ich obrátili. Dosť dlho – asi rok – som bola aj sprievodca. Čierny sprievodca. Sprevádzala som zlé duše na cestu do večného zatratenia. Posledné takmer dva roky som anjelom pomsty,“ povedala som sa sklonila hlavu. Anjel pomsty je ešte horší ako anjel smrti. Tá je aspoň spravodlivá. Avšak pomsta je ostrá ako britva. Poreže vás, ak si nedáte pozor. A ja viem o čom hovorím. Moje jazvy sú toho dôkazom. Anjelský oheň, ktorý má každý anjel, je jediná vec, ktorá mi zanechá jazvu.

„To ťa baví?“ spýtala sa Alice. Trafila do čierneho.

„Nebaví ma to, ale je to pre mňa určitá forma zadosťučinenia. Ja sama mám snáď najväčšiu túžbu po pomste. Preto pomáham iným, pri jej napĺňaní. A verte mi, nie je to sranda. Nathaniel nebol nadšený. Hovorí, že ja nemám srdce na takéto “čierne“ pozície, ako ich on nazýva. Vraj som ukážkový príklad strážneho anjela. A potom, že je neomylný,“ povedala som a zasmiala sa. To napadne len jeho.

„Prečo si nikdy neskúsila byť strážnymi anjelom?“ spýtala sa opäť Alice zamyslene.

„Nedokázala by som to. Keď si strážny anjel, strážiš ľudí, na ktorých ti záleží. Cítiš všetko to čo oni. Radosť, bolesť, nenávisť, strach, lásku. To všetko by bolo pre mňa ešte umocnené. Pre moje schopnosti a moju minulosť by to bolo pre mňa strašné. Emócie sú niekedy horšie ako najostrejší meč. Bodajú a bolia. Jasper vie o čom hovorím,“ povedala som smutne. Aj tak sú to len výhovorky. Prečo nikdy nepriznám, že sa toho bojím? Áno bojím sa. Bojím sa, že sa na niekoho príliš naviažem a potom zomrie a mňa to opäť zasiahne. Akoby toho nebolo dosť.

„Tak mi napadá. Prečo ste odišli z Forks? Táto časť mi vtedy unikla,“ povedala som a pozerala do šokovaných tvárí.

„Unikla?“

„No jasné. Aj vám by asi niečo uniklo, keby na vás zaútočilo päť padlých naraz. Tak prečo? Rada by som tomu rozumela,“ povedala som a povzbudivo sa usmiala. Viem, že to asi nie je pre nich jednoduché, ale ani pre mňa. A rada by som to vedela.

„Z Forks sme odišli, pretože...“


páčilo sa x nepáčilo sa

Mám pokračovať?



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dvojča - 5. kapitola :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!