Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Druhý svit - 13. kapitola

klkj


Druhý svit - 13. kapitolaV tejto kapitolke Edward Bellu niečím prekvapí. Pekné čítanie.

Bella:

Zo všetkých tých informácii, ktoré som sa práve dozvedela, mi išla vybuchnúť hlava. V jednej chvíli som zomierala a v tej druhej som v Edwardovom náručí. Nemohla som tomu uveriť. Stále som sa ho dotýkala, aby som vedela, že to nie je len sen. Chcela som vidieť ostatných, teda až na Esme. Bolo mi jej strašne ľúto.

Edward mi hovoril, že ju zastihli samú a dokým prišiel Carlisle, už bolo neskoro. Vraj som prespala jeden deň a mám šťastie, že som vlastne prežila. Edward ma nútil ležať a ostatní za mnou nechodili. Bála som sa, že sa na mňa hnevajú kvôli Esme. Edward mi nahováral, že to tak nie je, ale mali by na to právo.

Postavila som sa rozhodnutá, že zídem dole. Chcem vedieť dôvod, prečo mnou opovrhujú. Otvorila som dvere, ale Edward už stál predo mnou.

„Kam chceš ísť? Musíš odpočívať,“ usmial sa na mňa, ale ja som chcela vedieť pravdu.

„Chcem ísť za ostatnými,“ povedala som pokorne a dúfala, že ma pustí.

„Bella, oni za tebou nejdú, pretože ťa nechcú vyrušovať. Mala by si sa zotavovať.“ Káravo sa na mňa pozrel, ale ja som nemienila ustúpiť. „No dobre.“ Začal sa smiať, síce som nechápala prečo, ale potešilo ma to. Podliezla som jeho ruku a smerovala si to dolu schodmi. Všetci sedeli na gauči, ale nemali zapnutú televíziu. O niečom sa zhovárali. Emmett sa prudko otočil a zasmial sa.

„Pozrime sa kto sa nám to zobudil. Edward ťa konečne pustil?“ Keď so mnou tak uvoľnene hovoril, uľavilo sa mi.

„Čo tým myslíš?“ opýtala som sa a prisadla si. Alice prišla za mnou a objala ma.

„Chýbala si mi, Bella.“ Vtedy som si všimla, že tu nie sú všetci. Chýbala tu Rosalie. Bola som tomu rada, ona by mi to určite vyčítala.

„Edward ťa nechcel pustiť z izby. Vraj aby si sa zotavovala. A ani nás k tebe nepustil. Alice ťa chodila špehovať, keď si spala,“ začal sa rehotať na celý dom, ale Edward prišiel za ním a buchol ho po hlave, na čo sa rozrehotala Alice. Carlisle ostával potichu a to ma najviac desilo. On prišiel kvôli mne o manželku. Ako sa môže v mojej prítomnosti cítiť? Zrazu sa prudko postavil a podišiel ku mne.

„Som rád, že si v poriadku,“ usmial sa na mňa, ale mne to nešlo do hlavy. Možno by som bola radšej, keby mi dal facku.

„Carlisle, je mi ľúto...“ On ma nenechal dopovedať.

„Bella, to je v poriadku. Ty za to nemôžeš. Nedávaj si to za vinu.“ Znova sa usmial. To bolo tak na mne vidno, že si to dávam za vinu? Carlisle si môže hovoriť čo chce, ale ja si to nikdy neodpustím. V tom momente sa Jasper postavil a objal ma. Bola som v šoku. Doteraz so mnou ani neprehovoril a teraz ma objíma? Všimol si moju reakciu.

„No čo? Už sa ovládam lepšie.“ Alice začala nadšene tlieskať rukami ako desať ročné dievčatko a objala Jaspera. Edward sa na mňa neustále pozeral.

„Čo je?“ opýtala som sa ho.

„Už by si si mala ísť ľahnúť a oddýchnuť. Na zajtra niečo plánujem.“ Tajomne sa zasmial. Mne to nedávalo zmysel. To už ma chce vytiahnuť z postele? Rozhodla som sa, že sa nechám poddať. Postavila som sa a odišla do izby.

Keď som ráno vstala, mala som na stolíku kyticu ruží a na nich lístoček na ktorom stálo:

S láskou Edward.

Bolo to zlaté. Ovoňala som ich a vyšla z postele. V obývačke bola len Alice.

„Ahoj! Ešte chvíľu by si spala a narušila by si nám plány. Šup, šup. Choď sa umyť a obliecť. Ja ťa čakám v aute.“ Ja som na ňu pozerala s vyvalenými očami, ale radšej som poslúchla.

Alice rýchlo odišla do garáže. Chvíľu mi to nedávalo zmysel, ale potom mi napadlo, čo mi včera povedal Edward. Určite niekam pôjdeme. A samozrejme nepôjdeme sami, ako som si stačila všimnúť. Mala som radosť, že ostatní pôjdu s nami, ale predsa by som chcela by s Edwardom o samote.

Narýchlo som sa osprchovala a umyla zuby. Potom som sa chcela prezliecť, ale keď som otvorila šatník, nič v ňom nebolo. Teda až na jedny fialové šaty. Prisahala by som, že tu doteraz neboli. Z toho mi došlo, že ideme niekde ďalej. Som zvedavá kam. Mohli by sme ísť do Paríža. No ale Paríž s Emmettovými rečami si neviem predstaviť.

Napadlo mi, ako ma stihla Alice zbaliť. Musela som spať ako drevo. Obliekla som si tie fialové šaty, ktoré viac odhaľovali než zahaľovali, a zišla som dolu za Alice. Ona už sedela v aute a netrpezlivo klopkala prstami po volante. Ja som k nej len rýchlo nasadla.

„Odkedy si taká pomalá?“ Alice sa zasmiala sama sebe, ale keď si všimla, že ja som sa ani neusmiala, vyrazili sme. Chcela som byť prekvapená, ale nedalo mi to. A keďže ma Edward nechal s Alice, ktorá všetko do minúty vyzradí, tak mi dosť pomohol.

„Kam vlastne ideme?“ začala som nenápadne. Alice sa na mňa pozrela s prižmúrenými očami.

„Viem čo na mňa skúšaš, Bella. A nevyjde ti to. Edward ma na túto úlohu celú noc školil. Nepodľahnem. To si píš.“ Upriamila pohľad na cestu a mňa si už viac nevšimla.

Mňa táto zvedavosť zabije. Keď mi ani Alice nepomôže, tak musím zapojiť svoje mozgové bunky. Kam by sme mohli ísť? Teplé miesta som vylúčila, keďže Cullenovci nemôžu byť na slnku. Mohli by sme ísť do Londýna alebo do New Yorku. Ale bývali sme blízko New Yorku, takže by sme sa nemuseli ani baliť. Možno som blbá a možno mi len niečo unikalo, ale dokým mi to Edward nepovie, tak na to neprídem.

Zastavili sme pred letiskom. Alice vystúpila a ja s ňou. Vybrali sme kufre a zrazu bol pri nás Emmett a pomáhal nám. Chcela som ho pozdraviť, ale on sa na mňa ani nepozrel a rukou naznačil aby som nič nehovorila.

„Mňa sa na nič nepýtaj. Edward mi zakázal s tebou hovoriť, dokým sa ti to nepovie. A inak, čaká ťa vnútri.“ Ja som sa zasmiala. Niekedy sa správal ako malý chlapec. Keď som vyšla do vnútra nikde som ho nevidela, keď mi zrazu niekto zakryl oči.

„Hádaj kto?“ Zložila som mu ruky z mojej tváre, otočila som sa pobozkala ho. On sa na mňa usmieval tým svojím anjelským úsmevom.

„Tak prišla si na to kam ideme?“ Ja som sa obzrela okolo seba či neuvidím nejaké indície, ale nič. Musela som priznať svoju porážku.

„Netuším. Dokonca ani Alice mi nič nepovedala.“ Edward sa začal smiať.

„Veď som ju varoval, čo by sa stalo, keby ti to povedala. Ale veď ja ti to poviem. Ideme...“ Skôr než to stihol dopovedať, oznámil nám hlas na letisku, že cestujúci do Seattlu môžu začať nastupovať. Ja som sa začala rehotať na celé letisko. Takže ideme do Forksu! To mi mohlo napadnúť hneď. Edward sa chytil za čelo.

„Ja sa tu celý čas snažím, všetci mi ustúpili, nech ti to poviem ja a ono ti to povie aj tak niekto iný,“ zasmial sa spolu so mnou a potom ma pobozkal.

„No poď. Musíme nastupovať.“ Zobral ma za ruku a vyrazili sme. Zrazu sa za nami ozval hurónsky smiech. Edward prevrátil oči, ale mne to prišlo vtipné. Emmett ho pobúchal po pleci.

„To máš za to, že si sa mi vyhrážal. Hovorí sa tomu karma.“ Keď to dopovedal, rozosmial sa ešte viac. Až vtedy som si všimla, že sú tu aj ostatní. Dokonca aj Rosalie, ale tá sa robila, že neexistujem. Edward trochu spomalil a nechal, aby nás ostatní predbehli. Potom ma Edward zatiahol do najbližšej uličky, smerom na záchody. Ja som sa naňho šokovane pozrela.

„Snáď si nemyslíš, že poletíme s mojou rodinou. Teda, oni si to myslia, ale my poletíme neskorším letom.“ Zasmial sa a pobozkal ma. „Myslíš, že si to nevšimnú?“ Edward sa trochu nahol, aby videl na ostatných.

„Alice to už vie a podľa toho, čo mi odkázala, to nikomu nepovie.“ Znova ma pobozkal a ja som bola šťastná, že budeme konečne sami.

12. kapitola - 14. kapitola



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Druhý svit - 13. kapitola:

 1
8. Baja
15.04.2012 [17:47]

To je naprosto úžasné Emoticon Emoticon Hlavně piš dál. Si v tom nevěřitelně dobrá Emoticon

7. Wera
28.03.2012 [9:35]

Wera Emoticon Emoticon

6. lied
10.02.2012 [7:57]

liedje mi docela líto Esme že zemřela. Co asi plánuje dál Emoticon Emoticon Emoticon

5. martty555
09.02.2012 [21:31]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

09.02.2012 [21:05]

AngieCullen Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

3. Roel
09.02.2012 [20:45]

Emoticon Emoticon Emoticon

09.02.2012 [19:53]

BellaSwanCullen8 Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

1. Niki
09.02.2012 [19:19]

Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon Emoticon

 1

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!