Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dovoľ mi ukázať ti vášeň - 2. kapitola

26.06.2012 (16:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 2808×

Láska je plameň, ktorý zahrieva, vášeň je požiar, ktorý ničí. Aert van der Neer

Naozaj to nebol sen, stále som cítila jeho ľadový dotyk na perách a už len pri myšlienke na scénku, ktorá sa odohrala pred dvomi hodinami, prinúti moje srdce vyvádzať ako o život. Radšej som si už nepokladala otázky, lebo ma hneď skľúčili beznádejné odpovede. Takto to funguje v modernom svete? Neznámi muži bozkávajú ženy len tak?

Stále som cítila mohutné objatie, tvrdé svaly obopínajúce moje telo a dávali mu dokonalý pocit bezpečnosti. A pohľad, ktorý som cítila až na dne duše. Tmavé oči, nie je možné odvrátiť ani kúsok pohľadu od nich. Akoby ma držal hodiny a nie pár minút. Keď sa ku mne sklonil, bol ako zviera v tme, ktoré číhalo na svoju obeť. No jeho dotyk bol nežný, bozky sladké... Uf, znovu sa mi začne točiť asi hlava.

Nechcela som sa ani sprchovať, aby som mohla cítiť celú noc jeho vôňu, ale ak sa s ním mám naozaj zajtra stretnúť, nemôžem smrdieť ako tchor. Len, či si to nerozmyslí radšej. Prečo by sa so mnou mal chcieť stretnúť? Som len obyčajná žena, ktorá vo svojom veku nemala ešte žiadneho muža, žiadne skúsenosti s nimi a dokonca ani žiadnu sexuálnu skúsenosť. Možno by som mala nasadnúť na najbližšie lietadlo a utekať. Čo ak to je nejaký sexuálny deviant?! Nie, to by nebolo možné. Vyzeral síce nebezpečne, ale jeho správanie hovorilo presne o opaku.

Myšlienka, že sa mám s ním už o pár hodín stretnúť, mi roztriasla kolená a rozbúchalo srdce. No hlavne vzrušenie, od končekov vlasov až po špičky palcov na nohách. Keď si len predstavím, že by som bola znovu v jeho mužnom objatí. Ach...

Pretočila som sa na druhú stranu, saténová prikrývka sa mi obtrela o telo, ale i tak mi bolo horúco. Z okien bol počuť slabý zvuk vĺn, ale bol len nepatrný. Nemohla som zaspať, jeho tvár som mala pred očami, akoby bol so mnou v izbe, i keď nebol. Ak nezaspím a zajtra ma uvidí s kruhmi pod očami, utečie a nikdy sa radšej nevráti. Už len pár hodín, už len pár hodín...

„Nie, Edward, tu nie... Prosím,uvidia nás ľudia. Poďme ďalej,“ šepla som rozrušene a snažila sa pochytiť dych. Jeho mocné ruky ma chytili a rýchlo ma niesol ďalej, až sme sa ocitli na malej pláži za skalami, nebolo tu ani nohy, no nedal mi šancu rozhliadnuť sa.

Položil ma na horúci piesok, na nahé telo sa mi prilepil piesok, ale cítila som sa príjemne. Očami som kĺzala po tele môjho boha, prikryl moje horúce telo svojím. Pozrel mi do očí hladným pohľadom, až som sa zachvela. Sklonil sa nižšie, zastavil sa mi dych a vtedy mi zaútočil na ústa tým najvášnivejším spôsobom. Raj – inak som nemohla nazvať to, čo sa dialo.

Dlhými prstami ma pohladil po stehne, prešiel po boku a vyššie. Nevedela som, na čo sa sústrediť skôr. Či na jeho dotyky, bozky, telo... Chytil ma za lýtko, zdvihol mi nohu hore a hlboko do mňa vnikol. Panebože! Vykríkla som a...

Zmätene som sa pretočila na druhú stranu, stehná sa mi šúchali o seba a zrazu som bola na zemi.

„Au,“ vzlykla som nad tvrdým nárazom. Presný pád na zadok, kto ma teraz zdvihne? Rukou som zachytila kraj postele a pokúsila sa zdvihnúť. Bože, ten sen... Musím sa ísť schladiť do sprchy, som až príliš rozrušená alebo skôr vzrušená. Tak takto sa cítia ženy, keď ich priťahuje nejaký muž? Ako to len môžu vydržať?

Pustila som na seba ľadovú sprchu, no zrazu som sa cítila lepšie. Možno to robilo očakávanie, že dnes uvidím Edwarda. Možno nakoniec nebude celá dovolenka o nude. Ale ako ho mám teraz stretnúť? Povedal, že si ma nájde, ale kedy to bude? Bože, som zúfala, frustrovaná, neskúsená a proste totálne mimo. Chce to pokoj! Ale ako sa mám upokojiť, sakra?!

Nakukla som do skrinky s vecami, už-už som mala v ruke nohavice s obyčajným tričkom, v ktorom by som sa asi uvarila, no hneď mi pohľad skĺzol na červené minišaty, ktoré mi poradila predavačka v jednom obchode v Port Angeles, ale nikdy som si ich na seba nedala. Sú až príliš ženské, no ak sa mám stretnúť... s ním, tak by som mala vyzerať lepšie, nie? Práve teraz by sa mi hodila nejaká kamoška, ktorá by mi poradila, ale nikdy som nemala priateľov, nechodila som nikdy von a v škole som všetkých ignorovala.

Nakoniec som si ich obliekla, ale neriskovala som pohľad do zrkadla. Hlasno mi zaškŕkalo v žalúdku, čo mi pripomenulo, že musím ísť na raňajky. Ak teda nejaké budú, už je pol dvanástej... teda skôr obed.

Ale čo ak ma už čakal ráno? A ja som tu ešte naplno spala a zo snov zaslintala celý vankúš. Bože, keby to len videl?! Páni, Bella, už sa upokoj. Len raz ťa pobozkal a povedal tak dve vety a ty už rozmýšľaš, že by u teba... s tebou spal? Čo sa to so mnou, sakra, deje? Veď je to len chlap. Len jeden jediný dokonalý chlap, ktorý ma zachránil pred ďalšou katastrofou, objímal ma a bozkával. Stačí! Obed! Áno, chcel som ísť na obed.

Vo veľkej reštaurácii sedelo len pár ľudí, všetci už boli vonku a pražili sa na najväčšom slnku. Ešte som nakukla na recepciu, bola tam opäť tá blondínka. No keď som sa na ňu lepšie pozrela, trochu sa podobala na môjho nočného záchrancu. Pokožka, oči, črty... dokonalosť ako dokonalosť. Možno je tiež jeho sestra ako čiernovláska zo včera a patrí im aj tento hotel. Zrazu sa ku mne otočila,  tak som rýchlo sklopila oči a na moje prekvapenie už bol predo mnou tanier s jedlom a ľadovým čajom. Asi som fakt mimo. Ako ľahko môže pár minút úplne zmeniť vaše myslenie, správanie, celú osobnosť.

Vrhla som sa do jedla a medzitým sa otáčala na všetky strany, či ho neuvidím, ale nikde nebol. Na chvíľu ma zaujala chuť jedla, neskutočne výborné. Zrazu sa predo mnou objavila mladá čašníčka a postavila predo mňa farebný miešaný nápoj a pozdĺž stola položila červenú ružu. Zmätene som na ňu pozrela.

„Pozornosť od šéfkuchára,“ povedala s úsmevom a odišla. Otvorila som ústa, že jej odpoviem, ale už bola preč. Neviem, či som bola viac zmätená ako prekvapená. Upila som si a spokojne vydýchla. Mňamka. Hm, ale mala by som teraz skočiť za ňou a poďakovať jej? Alebo rovno vraziť do kuchyne za neznámym šéfkuchárom, ktorý len tak daruje zákazníkom ružu? Prekvapí ma vôbec ešte niečo na tomto mieste?

Sedela som pri stole ďalšiu hodinu, ale stále nechodil. Sklamane som si opierala hlavu o ruku a pila ďalšie a ďalšie drinky, ktoré mi chodili na účet šéfkuchára. Keď som sa mladej čašníčky spýtala, či by som  ho nemohla vidieť, tak mi povedala, že má veľa práce, tak nemôže. Tak som aspoň poďakovala a napoludnie som vyšla von. Ešte som si skočila hore pre knihu a išla na pláž. Bolo horúco, ale nechcelo sa mi obliekať do plaviek, tak som ostala v šatách a hľadala chládok. 

Posadila som sa do príjemného miestočka pod palmy a radšej sa vrhla do čítania historického románu. Možno si takto skrátim čakanie naňho, ak vôbec príde a radšej si to nerozmyslí. Alebo možno ešte spí alebo je s inou ženou. Možno má manželku alebo priateľku. Ale asi by ma nebozkával, nie? Sakra, potrebujem o ňom odpovede!

Hodiny, dni... mala som pocit, že prešli celé mesiace čakania. Knihu som čítala tak rýchlo, že som nevedela po prečítaní, o čom bola. Nakoniec som sa večer zdvihla, nádej vyhasla a šla som sa radšej vrátiť do izby. Mohla som sa už pokojne kúpať alebo čo, no ja krava namiesto toho čakám. Už z diaľky som si všimla, že na recepcii stojí znovu čiernovláska a pozerala mojím smerom. Otočila som sa, ale nikto nebol za mnou, tak musela pozerať za mňa. Pomaly som kráčala bližšie. Čo keď to nie je jeho sestra, ako povedal, ale jeho priateľka a teraz mi bude chcieť utrhnúť hlavu, lebo nás videla?!

„Slečna Swanová?“ ozvala sa, keď som prechádzala okolo s nenápadným výrazom.

„Áno?“ Snažila som sa milo usmiať, ale príliš sa mi to neporadilo.

„Mám tu pre vás odkaz.“

Podala mi malý papierik, ktorý bol preložený na polovicu a priateľsky sa usmiala. „Ďakujem veľmi pekne.“

Odvrátila som sa a opatrne ho otvorila.

Príďte o pol deviatej do reštaurácie. Teším sa na vás. E

Nezabudol. Zoširoka som sa usmiala. Rýchlo som pozrela na hodiny, už bolo o päť minút pol deviatej.

Trochu pomaly som kráčala smerom do reštaurácie, akoby som čakala, že sa tam objaví neviem čo. No vládla pokojná atmosféra. Čašníčka už bola pri mne.

„Poďte so mnou,“ povedala mi s úsmevom a viedla ma do tmavšieho miestočka, kde už bolo prichystané jedlo, pohár vína a v strede malá sviečka. Na tvári sa mi znovu zjavil úsmev, no  tanier i pohár bol len jeden. Posadila som sa a zmätene obzerala okolo seba, ale nikto nikde. Tak som sa pomaly dala do jedenia. Ani neviem, čo to bolo, ale chutilo to neskutočne. Usrkla som si vína a znovu sa obzrela, či už nejde. Stále nič.

„Veľmi rád pozerám ľudí z kuchyne, ako im chutia moje špeciality, ale priznám sa, že som ešte nikdy nevidel tak pôvabnú ženu, ktorá by si vychutnávala jedlo,“ ozval sa pobavený hlas. Srdce nahodilo infarktový stav, pomaly som zdvihla hlavu, aby som sa uistila, či počujem dobre. Ale taký božský hlas by som spoznala hocikde.

Oči sa nám stretli a ja som sa mohla v nich utopiť. Na tvári mu hral šibalský úsmev, ale jeho oči mi prišli... hladné, no boli zvláštne alebo teda skôr zvláštnej farby. Črtali sa takmer do žlta. Začervenala som sa pri tom pohľade a poriadne si ho prezrela. Bol celý v bielom.

„Robíte tu kuchára?“ spýtala som sa prekvapene. Bože, ak vie tento chlap aj perfektne variť, ako vie bozkávať a vyvádzať ma z miery, tak som práve stretla dokonalého chlapa. A vraj, že neexistuje, ja som ho našla!

„Šéfkuchára,“ opravil ma s úsmevom a poklonil sa. „Dúfam, že vás chutili všetky moje špeciality. Urobil som ich len pre vás.“

Musela som sa zasmiať na jeho geste. „Som rada, že viem o vás niečo málo, i keď včera večer som...“ Zapýrila som sa a radšej nepokračovala.

„Ste ma bozkávali? Naozaj sa ospravedlňujem za prepad, ale neľutujem to. Telu neporučíte a vy ste nesmierne príťažlivá,“ povedal to tak vážnym hlasom, až som mu takmer mohla uveriť. „Tu na ostrove nie sú žiadne pravidlá, madam. Sem sa nechodí pre problémy, ale pre oddych od celého sveta.“

„Áno, je tu krásne.“

„Som rád, že sa vám tu páči. A ako som vám včera sľúbil, mohli by sme ísť na menšiu romantickú prechádzku, čo poviete? Sama už určite viete, že západ slnka pri mori je neodolateľný a s vašou spoločnosťou bude ešte neodolateľnejší.“

„Prečo to všetko robíte? Som tu len druhý deň, ani sa nepoznáme, ani len vaše meno som nepoznala a vy ste ma už...“

„Bozkával,“ dokončil znovu. „Neviem, Bella. Nie som ten typ, čo bude hanblivo postávať metre od vás a pozorovať vás. A keď som vás držal, keď ste si takmer rozbili nos a cítil som sa vaše horúce telo, neodolal som.“

„Ako mám vedieť, že nie ste nejaký... úchyl? Ako mám vedieť, že ma niekde ďalej ľudí neznásilníte a nezabijete?“ spýtala som sa ho vážne, ale on sa rozosmial.

„Prepáčte, ale znásilňovať vás nemusím. Na to mám iné prostriedky a nebudem vás musieť ani nútiť.“ Mrkol na mňa. Zmätene som sa mu pozerala do očí. Bol v tom nejaký vedľajší význam?

„Už vám niekto povedal, že ste zvláštny?“

Zasmial sa. „Nie, ste prvá. Tak pôjdeme? Ja sa rýchlo prezlečiem a medzitým pokojne premýšľajte, či prijmete romantickú prechádzku pri mori s neznámym mužom na ostrove.“

Otočil sa a ostala som naňho s úsmevom pozerať. Proste neuveriteľný, inak sa opísať nedá. Ten má riadnu guráž a sebavedomie. Ale to nebolo jediné, už len keď som ho videla, mala som sucho v ústach a prešlo mnou neznáme teplo.

O chvíľu sa vrátil a všetky myšlienky, čo som mala konečne usporiadané, znovu zmizli do vzduchu a ja som ostala visieť pohľadom na jeho odhalenom tele. Mal na sebe len čierne šortky, šľapky a nič. Kýbeľ s ľadovou vodou, poprosím! Snažila som sa pozerať všade inde, ale stále som mala pred očami jeho nahú a hlavne svalnatú hruď s jemnými chĺpkami, ktoré pokračovali až dole a strácali sa za šortkami. Čierna mu neuveriteľne pristala, keďže mal až neprirodzene bledú pokožku.

„Stalo sa niečo?“ spýtal sa ma zrazu so smiechom, keď sme vyšli z hotela.

„Nie, prečo?“ Pozrela som sa naňho, ale nemala som to robiť. Očami mi kĺzal nehanebne po tele a keď sa mi pozrel do očí, takmer som odpadla. Šelma...

„Neviem, ste akási napätá. Potrebovali by ste uvoľniť,“ šepol mi pri uchu a prstami sa mi nepatrne dotkol chrbta. „V týchto šatách vyzeráte pôvabne, nebezpečne. A ja mám pocit, že utrhnem hlavu každému mužovi, ktorý sa za vami obzrie. Od hotela po pláž som ich už napočítal pätnásť.“

„Prečo by ste to robil?“ spýtala som sa zmätene. Srdce mi išlo vyskočiť z hrudníku, oblial ma pot. Prečo mi len rozpráva také veci, keď to aj tak nemôže myslieť vážne?

„Jednoducho sa mi páčite. Ani si neviete predstaviť ako,“ priznal, až som mu to musela, aj keď nechcela, uveriť.

„Nič o vás neviem. Čo by si len pomysleli ľudia, keby sa niekto dozvedel, že som sa bozkávala s úplne neznámym mužom?“

Zasmial sa. „Nie som zase tak neznámy. Viete, že ma nájdete v kuchyni, to vám stačí. Neriešme tieto veci, len chcem, aby ste si užili túto dovolenku a ja chcem, aby to bolo práve so mnou. Môžem vás naučiť ešte veľa vecí.“

„Nerozumiem vám,“ šepla som.

„Ale budete, užívajte si tu, ja vám k tomu len dopomôžem. Určite tu budete radšej so spoločnosťou než sama. Priateľa nemáte, tak v čom je problém?“

„Ako môžete vedieť, že nikoho nemám?“

Otočil sa ku mne a znovu sa mi zatočila  hlava z jeho intenzívneho pohľadu, ktorým ma priam hltal. „Na ostrov chodia buď len muži, ktorí hľadajú ženy, kamarátky alebo páry. No ženy tu samé nechodia. Takže ste sama.“

„Nemala som nikdy žiadneho... muža.“ Položil mi  zrazu prst na ústa a jemne ním prešiel po pere, až som sa zachvela.

„Pšt, povedzte mi jedno a ak nebudete súhlasiť, nechám vás ísť,“ šepol mi  zozadu do ucha a obtrel sa oň perami. Vzrušenie mi prešlo od vlasov až po špičky prstov na nohách, no oheň mi vybuchol v podbrušku. „Chcete spoznať dosiaľ nespoznané?“

„Áno,“ šepla som bez zmyslov, bez rozmýšľania, bola som omámená

„Dobre, Bella. A tykaj mi, prosím. Poďme ďalej, je tu jedno miestočko, kde nechodia ľudia. Na ostrove sú najkrajšie noci a ja ti ich ešte viac spestrím.“

Chytil ma za ruku a kráčala som vedľa neho, keď šiel dopredu. Mozog mi úplne zlyhal a pocit vzrušenia ma viedol za ním. Začalo sa stmievať a nad morom bol znovu nádherný západ slnka. Červená sa miešala s jasnomodrou oblohou a slnko klesalo za more. Vial jemný vietor, dostal sa mi pod šaty a pohladil mi rozpálenú pokožku.

„Sadni si,“ šepol mi, keď sme sa dostali na malú pláž, niečo mi ju neuveriteľne pripomínalo...

Poslúchla som ho a posadila som sa do horúceho piesku. Voda bola len pár centimetrov od nás a lenivo sa vlnila. Vtom som ucítila, ako sa posadil za mňa a pritisol k môjmu telu. Tvrdé svaly mi zakryli chrbát, jeho stehná obopli moje a zrazu som pocítila jeho vzrušenie. Hlasno som sa nadýchla  a snažila sa upokojiť, ale nešlo to.

„Zatvor oči,“ šepol znovu a jeho pery som ucítila na krku. Boli jemné ako hodváb, hladili ma až po rameno a ramienko šiat mi skĺzlo dolu. Chcelo som ho  rýchlo vytiahnuť hore, ale chytil mi ruku a položil mi ju naspäť. „Nie.“

Stiahol i druhé a začula som jeho prudké vydýchnutie a jeho vzrušenie som pocítila ešte intenzívnejšie. „Nenosíš spodnú bielizeň?“ spýtal sa prekvapene a jeho pohľad som cítila na... bože, ani v myšlienkach som to nemohla vysloviť.

„Nie, je tu horúco,“ dostala som zo seba. Potichu sa zasmial, no v momente som pocítila ľadovú ruku na chrbte, šaty mi stiahol až na pás a odhalil mi tým prsia. Vyplašene som sa rozhliadla po okolí, nikto tu, našťastie, nebol. Nemohla som dýchať, nevedela som, čo sa to deje, čo to so mnou robí, ale nedokázala som sa odtiahnuť a povedať mu, aby prestal.

Pohladil  ma od krku až po pás dole jemným dotykom. Pery som ucítila na chrbte. Pomaly ma bozkával na každú časť rozpálenej pokožky a ja som mala pocit, že zhorím. Vzrušenie mnou otriaslo. Otvorila som oči a videla len čisté more a západ slnka. Jeho dlaň prešla dopredu a zakryl mi ňou brucho. No posunul sa vyššie a ja som vykríkla, keď mi stisol bradavku.

Chytil ma za pás a otočil k sebe, posadil ma na seba a nohy som mala ovinuté okolo jeho páse. Podbruško na podbrušku a hlavne jeho vzrušenie, ktoré ma tlačilo. Myslela som, že sa rozplačem od netrpezlivosti. Nikdy som takého pocity nezažila, boli neskutočné a hlavne intenzívne. Jeho hlava sa zrazu sklonila a perami sa dotkol mojich pŕs. Zadržala som výkrik, ruky sa mi samé presunuli do jeho hustých vlasov a pritlačila som si ho bližšie.

„Pomaly,“ zašepkal. „Ľahni si.“

Poslúchla som ho a čakala, čo urobí. Hladným pohľadom mi pozeral do očí. Už som nemohla čakať, chytila som ho okolo krku a stiahla k sebe, no zrazu som pocítila paniku. Nevedela som, čo robiť.

„Pšt, nemusíš sa báť. Neurobím ti nič, čo nebudeš sama chcieť. Chcem ti len ukázať vášeň, slasť, vzrušenie...“

„Áno.“

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dovoľ mi ukázať ti vášeň - 2. kapitola: