Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dokonalý, ale starší - Prológ

31.01.2011 (10:00) • LoveRose • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1914×

Presne štyri roky spolu chodili na tú istú školu, ale ona si ho ani raz nevšimla. Keď okolo seba prechádzali na chodbe, neobzrela sa za jeho krásnou tvárou, nezisťovala o ňom čo sa dalo. Tak ani nemohla zistiť, že je to pravdepodobne jeden z najlepších študentov na škole, slušný chlapec a idol predstáv. Niekto jej raz povedal, že dokonalí ľudia neexistujú, čiže aj predstava mať dokonalého chlapa sa jej zdala nereálna.

No zrazu prišiel vek štrnásť rokov a ona sa začala zaujímať aj o niečo iné ako o svoje knihy, v ktorých mala stále strčený nos. Začala si dávať na svoju absolútne čistú tvár mejkap, špirálu a na pery lesk. Bolo to veľmi nevtieravé líčenie, ale predsa bolo. Začala protestovať a obhajovať svoju pravdu pred okolitým svetom, otcom a kamarátmi. Už nebola viac to poslušné dievčatko, a aj jej vnímanie sveta sa zmenilo.

Nikdy nebola v kolektíve veľmi obľúbená, lebo ešte v prvom ročníku spravila veľkú chybu, bola len s jednou kamarátkou. Ich kamarátstvo po roku skončilo, a keď sa obzrela okolo seba, videla len skupinky dievčat, ktoré ju už nechceli prijať medzi seba. No po čase sa našiel niekto, kto ju vypočul, Annie a Jill, dve najlepšie kamarátky v triede. Stali sa nenahraditeľnou súčasťou jej života, pomohli jej dostať sa do kolektívu, a stali sa jej oporou. Utiekala sa k nim nielen na priateľský pokec, ale aj keď ju niečo trápilo. Raz vychádzala lepšie s jednou, raz s druhou, ale ich vzťah sa nikdy nezmenil.

V jedno popoludnie za ňou prišla Jill vzrušene hovoriac o nejakom chalanovi. Potom sa spolu odobrali na hodinu informatiky, zatiaľ čo jej Jill opisovala, aký je božský. Mala pocit, že ho už úplne pozná, keď vtom Jill zašepkala:

„To je on! Ten, o kom som ti hovorila!“ kývla hlavou smerom k davu štvrtákov, ktorí práve schádzali zo schodov oproti nim. Nemusela viac hovoriť, ktorý to je, ona si ho všimla ihneď. Krátke vlasy farby, ktorú získate len keď ste za mala boli úplný blondiak. Oblečenú mal košeľu, ktorá mu sadla, akoby ju ušili práve pre neho. Nohavice mu padli rovnako dobre ako košeľa, a ona mala čo robiť, aby na neho nezízala s otvorenými ústami. Takto sa za ním len otočila a sledovala ten dokonalý zadok a chrbát.

Odvtedy sa začalo sledovanie, síce nie v pravom slova zmysle, ale ja som ho jednoducho musela vidieť aspoň raz za deň. S kamarátkami sme zrazu nemali inú tému, len jeho. Dokonca Jessica, ktorá síce bola v našom kolektíve, ale šírili sa o nej chýry, že jej nemožno dôverovať, si do mobilu stiahla jeho fotku z Facebooku a dala si ju na pozadie. To sa mi zdalo už trošku prehnané, ale aj napriek fámam, som Jessice verila. Až neskôr som zistila, aká to bola chyba.

Facebook je dobrý na zoznamovanie, a tak som si jeden deň povedala, že si ho pridám do priateľov. Bez rozmýšľania som mu poslala žiadosť, a asi o hodinu na to mi prišlo oznámenie, že ju potvrdil. Šťastím som bola celá bez seba a ihneď mu napísala:

Ahoooj... :)

On mi odpísal tiež ahoj, ja jemu ako sa má a tak ďalej, proste tradičný postup. Začala som sa s ním rozprávať o škole, o maturite a podobne. Jeho odpovede boli bez smailíkov a zdali sa mi dosť strohé. Aj napriek tomu sme si však celkom v pohode písali, no zrazu, deň na to, odpoveď neprišla. Bola som celá bez seba, a tak som mu napísala ďalšiu správu. Ani na tú som nedostala odpoveď.

Dievčatá v triede mi závideli odvahu, že som sa mu odhodlala napísať, ale ja som bola čoraz skleslejšia. No časté otázky, či mi už odpísal, som skľúčene odpovedala:

„Nie, ešte nie...“ Potom sme začali rozoberať, prečo asi, a ja som si vkladala nádej myšlienkami na to, že mu možno tá správa neprišla. Asi dva dni potom, ako mi neodpisoval, som išla po chodbe na etiku, keď som ho uvidela. Opieral sa o podobločnicu a čosi si čítal. Fialová mikina a rifle na ňom vyzerali zase raz božsky. Zrazu zdvihol hlavu od knihy a pozrel sa na mňa. Povedal:

„Čau.“ Ja som na to odpovedala tichým ahoj a očervenela ako reďkovka. Radšej som sklonila hlavu do zeme, a keď prišli moje kamarátky, chválila som sa im tým. Pochválila som sa aj Jessice, a ako mi neskôr povedala Jill, nemala som to robiť, pretože Jess po ňom ide rovnako ako ja.

Našťastie, zatiaľ sa o nič nepokúsila, rovnako ako Jill, ktorej sa tiež páčil. Je to ozajstná kamarátka, lebo povedala, že jej bude stačiť Jasper, jeho najlepší kamarát. Až neskôr som si uvedomila, akú obetu vlastne spravila. Aj keď je úplne nelogické, že by sme s nimi mohli chodiť, lebo oni sú o päť rokov starší ako my, ale to nám nezabránilo dúfať.

Hneď, ako som prišla po škole domov, bežala som k počítaču, ale nič tam nebolo. Smutne som si povzdychla a znova ho vypla. Strčila som nos do knihy, do môjho jediného útočiska.

Jednu vec som nechápala. Ako je možné, že taký krásny chalan nemá babu? Moja kamoška Rob prišla s myšlienkou, že je možno gay. To sme však takmer okamžite so smiechom zavrhli. Nevyzeral na to. No ona si stále húdla svoje. Nakoniec sme to radšej nechali tak, no vždy, keď si na to spomeniem, kútiky mojich úst sa zamykajú a čoskoro sa roztiahnu do širokého úsmevu. Fakt absurdná predstava.

Deň plynul za dňom, prišiel víkend a odpoveď stále neprichádzala. Hovorila som si:

„Dievča, nepanikár, určite mu to len neprišlo. Veď ten Facebook je čoraz nespoľahlivejší.“ No videla som, že na Facebooku odvtedy bol, a mne neodpísal. To nič nedokazovalo, ale aj tak. Nedokázala som si vysvetliť, prečo odpovede prestali chodiť.

Prišiel víkend a jarné prázdniny. Čiže ho nebudem vidieť o deň dlhšie. Snáď to prežijem.

Takto z ničoho vzniklo niečo, a mladá Isabella Swanová sa zamilovala do školského idola, Edwarda Cullena.

Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalý, ale starší - Prológ: