Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dokonalý, ale starší - 1. kapitola

05.02.2011 (08:15) • LoveRose • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1338×

Bella:

Tak ako každé ráno, znova ma prebudil otcov krik:

„Bells, vstávaj!“ Aj keď už bolo asi dosť hodín, ešte sa mi nechcelo vyliezť z tých vyhriatych perín. Veď celý deň sa budem pohybovať v teplote minimálne -10˚C. No keď ma už oco volal tretí raz, neostalo mi nič iné, len sa vymotať z toho brlohu, čo som si počas noci spravila. Mrkla som na hodinky, čo ležali na nočnom stolíku, bolo presne 6:36 ráno. Vstala som, hodila si za ucho neposlušné pramene vlasov a slimačím tempom sa vydala na desať metrovú cestu do kuchyne, kde som si spravila do malej misky cereálie, ujedla ich a už značne živšia sa išla dole obliecť a umyť. Vlasy som si učesala a zopla čiernou tenkou sponkou, okolo krku som si dala čierny náhrdelník s bielym srdiečkom, čierne tričko a džínsy. Potom som zobrala tašku a išla čakať, kým sa oco vychystá do práce. Ešte niečo robil a ja som si zatiaľ čítala knihu, no okolo 7:20 povedal, že už môžeme ísť. Ja som bola celá nervózna, lebo Edward chodí o pol ôsmej do školy.

Cestou som počúvala rádio a spievala si nejaké pesničky, mysliac pritom na Edwarda. Na jeho dokonalé rysy tváre. Stále som si pred očami vybavovala ako mi povedal „čau“, to bol môj odrazový mostík. Pri škole som dala ockovi pusu na líce, zobrala si tašku, a bežala do školy. Dúfala som, že ho ešte zastihnem, ako vychádza zo šatne. Nezastihla som. Už som sa vyzliekla, kabát zavesila a prezula sa do papúč, no on stále nechodil. Nakoniec som sa na to vykašľala a už-už som sa chystala ísť do triedy, keď som zbadala moju kamarátku Sandy. Spolu sme išli zase do šatne, a ja som ju čakala. A vtedy som ho uvidela. Zase bol taký krásny, dokonca podľa mňa cez noc ešte aj opeknel. Keď sme vychádzali, on sa ešte prehraboval vo svojej hnedej Adidas taške na rameno. S kamoškou sme vyšli hore schodmi rozprávajúc sa, samozrejme, o ňom. Odprevadila som ju do triedy a utekala späť ku schodom. Každý pohľad naňho ma hrial pri srdci, ktoré už horela mojou „detskou“ láskou k nemu.

Vystupoval hore schodmi, a ja som každú chvíľu čakala, že sa na mňa pozrie a pozdraví sa mi. Splnilo sa to, ale len z jednej časti. Len sa na mňa pozrel na nejaké tri sekundy, no aj tie stačili na to, aby mi červeň vystúpila hore tvárou a zradila ma. Radšej som si tvár skryla vlasmi a ďalej sa pokúšala dovolať Jill, čo bol aj pravdepodobne dôvod, prečo ma nepozdravil. Jill nezdvíhala, a tak som posledné minúty pred zvonením zbehla dole, aby som ju počkala. Nakoniec prišla.

Kvôli tomu, že som čakala na ňu, som trochu meškala na hodinu, ale učiteľke to nevadilo, mali sme nejakú praktikantku. S ňou sme si opakovali celú hodinu, keď ma do ruky trafil lístoček čo mi poslala Rob. Otvorila som a čítala:

Keď som išla na hodinu, tak sa mi pozdravili. Samozrejme ja, malá hlúpa žiarlivka, som odpísala:

Čože? Aj on?

On aj jeho kamarát. Veď vieš, ten čo sa páči Jill... :P

To nie je fér... :/ Vražda Rob, čaká ťa vražda. :D

No isto! :D Mala si ísť so mnou.

A kto si ti pozdravil skôr? On alebo Jillin? :(

Jasné, že ten Jillin, veď bývame v tej istej dedine, ale aj on. Tvár sa mi zachmúrila, a tak dopísala.

Pamätáš na ten test, ktorý sme robili na biole v INku? Ten o najväčšej mrche...

Hej pamätám... čo s ním? :P

Veď vieš, že ja som vyhrala... :D

Jill, ktorá sedela vedľa mňa a čítala mi ponad plece, potichu povedala:

„Veď ale Rob sa s nimi pozná už od štvrtej triedy, nie je v tom nič romantické. Nežiarli, prosím ťa!“ So smiechom ma strčila do pleca a ja som ju na oplátku štuchla pod rebro. Spolu sme sa rozchechtali až nás musela prísť utíšiť praktikantka. Rob sa tiež usmiala a otočila sa k svojmu pracovnému listu. Zvyšok hodiny už bolo ticho a nuda. S nadšením sme očakávali zvonenie. Len čo sa ozval ten oslobodzujúci zvuk, vyskočili sme z lavíc, pobrali si zošity a knihy, a praktikantka nám ledva stihla nadiktovať domácu. Chcela som byť čo najskôr na chodbe, vidieť môjho miláčika. Totižto dnešnú hodinu, nemčinu, sme mali v jeho triede. Takmer celú hodinu som očami hypnotizovala jeho tašku. Ja viem, že je to divné, ale nemohla som si pomôcť. S Jill sme si sadli na radiátor, ktorý pravidelne používame k vyhriatiu sa, pretože naša riaditeľka na nás hrozne šetrí. Kúri sa len prvé tri prestávky, a potom decká, mrznite si. Pche!

Čakali sme a čakali, pomedzi to sme sa rozprávali o kadečom a zrazu sme ich nakoniec uvideli. Kráčali spolu, pravdepodobne sú najlepší kamaráti. Jasper a Edward. Jasper mal oblečenú sivú mikinu a džínsy a Edward modro-bielu kockovanú košeľu, hnedý kožený opasok a modré džínsy. Zase vyzeral božsky, ako inak. Prešli okolo nás, a ja som rýchlo sklonila hlavu dolu. Nechápem sa. Prečo vždy, keď ide okolo, skloním hlavu k zemi? Možno preto, že sa hanbím, možno preto, že sa bojím jeho pohľadu, netuším. Keď nás obišli, rýchlo som zdvihla hlavu a pozerala sa na jeho odchádzajúci chrbát. Prisahala by som, že trošku pootočil hlavu naším smerom a kukol po mne očkom. No možno sa to len otočil k Jasperovi. Ale na to mal hlavu príliš nabok... Sama sebe som sa  v duchu zasmiala, aké to mám ja ťažkosti. S Jill sme sa začali vzrušene trkotať:

„Ja som sa na Jaspera usmiala,“ vravela Jill.

„Och, to je dobrý začiatok,“ usmiala som sa povzbudzujúco a myslela na Edwarda. Bol by starší chalan schopný milovať také mladé dievča, aké som ja? Nepoviem, keby to bol rozdiel, že devätnásť a dvadsaťštyri, ale štrnásť a devätnásť? To je divné. Možno by ma aj chcel, ale práve toto by bolo prekážkou. Veď by to vyzeralo akoby som chodila po meste za ruku s bratom.

Autor: LoveRose (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dokonalý, ale starší - 1. kapitola: