Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievčenská škola 27. kapitola

17.04.2011 (17:15) • Chipanddales • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 2928×

A práve preto som pri ňom bola nervózna a predstava, že s ním budem musieť stráviť celé poobedie, ma desila.

Celú cestu bolo hrobové ticho, ktoré prerušovalo iba zvuk vody jazera. Práve som Doriana viedla okolo školy a cítila sa nepríjemne. Nič nehovoril. Iba sa jemne usmieval a pozorne sledoval krajinu okolo seba.

„Ehm, ako sa ti páči na našej škole?“ spýtala som sa po dlhej chvíli, keď som to už nevydržala. Jeho úsmev sa rozšíril a hnedé oči presunul na mňa. Začervenala som sa a okamžite sklopila hlavu.

„Je to tu krásne, také nezvyčajné,“ povedal zamyslene.

„Prečo si vlastne tu?“ vyhŕkla som so záujmom, pretože na neho sa táto škola vôbec nehodila. Nemohla som si nevšimnúť, ako ho táto otázka prekvapila.

„Kvôli rodičom,“ povedal nakoniec a ja som sa pousmiala.

„Problémové dieťa,“ skonštatovala som s úsmevom a on sa potichu zasmial.

„Odhalila si ma,“ povedal a zvodne na mňa žmurkol. Prekvapene som zažmurkala a zahanbene sklopila oči, čo ho pobavilo.

„A ty?“

„Ver mi, nie je to nič zaujímavé,“ šepla som s pohľadom sklopeným na zem.

„Všimol som si, že ste si s Edwardom blízki,“ povedal a ja som sa zamračila. Nechápala som, kam tým mieri. „A s ním sa človek nikdy nenudí.“

„Poznáš ho?“ vyhŕkla som prekvapene. Edward mi nespomínal, že by sa poznali.

„Áno.“

„Ako dobre?“ nedalo mi to. Zasmial sa a neveriacky zakrútil hlavou.

„Možno ešte lepšie ako ty.“

Dorianovi som ešte ukázala zvyšok školy a nakoniec sa vybrala do svojej izby. Hneď ako som otvorila dvere, zbadala som zamračenú Annu.

„Kde si bola?“ vyhŕkla nahnevane a bojovne vystrčila bradu. Keby som ju nepoznala už päť rokov, bála by som sa.

„S Edwardom,“ zaklamala som. Nechcela som jej vysvetľovať, čo som robila s Dorianom.

Prekvapene som zamračila a zasmiala sa.

„Tak to je zaujímavé, pretože som práve prišla z hodiny a hádaj kto sedel vedľa mňa?“ povedala uštipačne a mne nezostávalo nič iné, ako vypúliť oči.

„Sedela si s Edwardom?“ spýtala som sa nechápavo.

„Neodbiehaj od témy.“ Výstražne zdvihla jeden prst a ja som radšej cúvla. Toto nebolo dobré.

„Možno som jednému chalanovi ukázala školu,“ šepla som zahanbene a sadla si na posteľ. Anna iba pozdvihla jedno obočie a ja som čakala na príval nadávok, no nič sa nedialo.

„Inokedy by som sa na teba hnevala, no teraz to nedokážem,“ povedala šťastne a ja som na ňu nechápavo pozrela. „Hovorila som s ním!“ vypískla nadšene a vrhla sa mi do náručia.

„Anna, to je úžasné, ja som vedela, že to dokážeš,“ povedala som a na tvári sa mi objavil úsmev. Bola som šťastná aj za ňu. Všimla som si, ako sa jemne zamračila a pridržiavala smiech.

„No, vlastne ma Edward do neho tak trochu strčil a on si ma už musel všimnúť,“ zamrmlala zamyslene, no nakoniec sa usmiala. 
„Ale to je jedno,“ mykla plecami a znova ma objala.

Ráno som si obliekla rifle a obyčajné tričko, do rúk chytila učebnice a vybrala sa na prvú hodinu, ktorou bola geografia. V učebni bolo voľné iba jediné miesto a to vedľa Alice. Rezignovane som si vzdychla a vybrala sa ku nej. Keď ma zbadala, nadšene sa usmiala. Mohla by som ešte zvážiť moje neskoré príchody na hodinu.

„Ahoj, Bella,“ zaštebotala s úsmevom, ktorý som jej oplatila. „Už sme sa dlho nevideli.“ Prikývla som a vytiahla si veci na hodinu. Do učebne vošiel profesor a ja som si vydýchla.

„Deti, dnes budeme robiť spoločnú prácu. Na lavici máte atlas a papiere.“ Prekvapene som pozrela na atlas, ktorý som si doteraz nevšimla a potichu zaklela. Do ruky som chytila pero a so záujmom si začala čítať papier s úlohami.

„Myslím, že by si mala ísť za Edwardom,“ šepla Alice odrazu a ja som spozornela.

„Prečo?“ vypadlo zo mňa.

„Celý deň ťa nevidel a svoju nervozitu si vylieva na ostatných okolo. Takže aj na mne,“ vysvetlila a pri tej spomienke sa zamračila. Musela som sa zasmiať.

„To znie ako on,“ šepla som s úsmevom a venovala sa práci.

Keď konečne zazvonilo, rýchlo som si pobrala všetky veci a vybrala sa preč, no Alice bola rýchlejšie ako ja. Zrazu stála vedľa mňa a usmievala sa.

„Bella, rozmýšľala si nad tým, že za chvíľu končí olympiáda a vy sa vrátite do školy?“ povedala a ja som prekvapene vypúlila oči. Nad tým som teda vôbec nerozmýšľala a predstava, že odtiaľto budem musieť odísť, ma bolela. Toto bol môj domov. A hlavne tu bol Edward.

„Ako ešte dlho?“ spýtala som sa so strachom.

„Týždeň.“

Zalapala som po dychu a snažila sa spomenúť, kedy to tak rýchlo ubehlo. „Ale neboj sa, ja tam budem s tebou,“ povedala nadšene a ja som prevrátila oči. Tak to je teda super. Jediná výhra bolo to, že toto je môj posledný ročník, čo znamenalo, že pôjdem na vysokú. Prekvapene som stisla tašku, ktorú som držala v ruke, a točila sa na Alice.

„Kde vlastne Edward býva?“ šepla som nervózne.

„V Taliansku,“ odpovedala okamžite a ja som privrela oči. Všetky moje plány sa náhle rozplynuli. Bolo mi jasné, že Edward nie je ten typ muža, ktorý so mnou ostane po celý život, no teraz to prišlo skoro, až príliš.

Všimla som si, ako Alice vedľa mňa stuhla a zlostne hľadela niekam za mňa. Nasledovala som jej pohľad a zbadala Doriana, ktorý si to mieril rovno k nám.

„Dámy,“ šepol s krásnym úsmevom, no pohľad upieral na mňa.

„Už budem musieť ísť, Bella,“ zasyčala Alice nepriateľsky a rýchlo odišla po chodbe preč. Trošku nervózne som sa usmiala na Doriana. Pomalým krokom sme sa vybrali po chodbe tam, kde pred chvíľou zmizla Alice.

„Tak aký si mal deň?“ spýtala som sa so záujmom.

„Bez teba bol nudný.“ Zdalo sa mi to, alebo na mňa práve žmurkol? Pod jeho pohľadom som sa trochu ošila a radšej odvrátila pohľad.

„Rozmýšľal som, že by sme po škole mohli ísť trochu von,“ navrhol a s otázkou v očiach na mňa pozrel. Zamračila som sa.

„Ja vlastne už nejaké plány mám,“ vyhŕkla som okamžite.

„Aha,“ vypadlo z neho. „Asi s Edwardom, čo?“

Nezaujato som prikývla.

„Myslel som si, že nebude mať teraz na teba čas,“ povedal po chvíli ticha.

Nechápavo som na neho pozrela a zbadala, že sa tajomne usmieva.

„Zajtra v noci sa totižto koná jeho posledný výber,“ šepol potichu tak, aby to ostatní nepočuli. Prekvapene som vypúlila oči a zastala. Nemohla som uveriť tomu, že mi o tom Edward nepovedal. Veď veľmi dobre vedel, ako som tam chcela byť.

„Ako to vieš?“

„Budem tam,“ povedal, pobavený mojou reakciou. „A náhodou mám jeden kľúč, ktorý ti tam umožní sa dostať.“

Z vrecka vytiahol malý strieborný kľúčik a podal mi ho. Neisto som si ho zobrala.

„Viem, že ťa odtiaľ Edward vylúčil, no neprávom a ja to chcem napraviť.“

„Edward ma tam asi nechce,“ šepla som sklamane a Dorian iba mykol plecami.
„Do toho spolku sa dostanú iba tí najlepší, Bella. A ja si myslím, že ty na to máš,“ povedal a rukou mi jemne zhrnul vlasy. Cítila som hnev. A to na Edwarda. Mal mi to predsa povedať, keď ma tam nechcel, pochopila by som to. No dozvedieť sa to takto bola pre mňa rana pod pás.

„Takže poobede?“ zopakoval znova a ja som prikývla.

Deň mi ubehol rýchlo a ja som sa ani nespamätala a už som počula zvonček, ktorý hlásil koniec hodiny. Pred učebňou ma už čakal Dorian. S úsmevom som sa k nemu vybrala. Rýchlym krokom sme vyšli spoločne zo školy a sadli si ku jazeru. Mala som toľko otázok, ktoré som sa ho chcela spýtať a ja som neváhala. Celý čas mi odpovedal, no ja som cítila, že nie je úprimný. Stále som mala pocit, že niečo skrýva.

Už sa pomaly stmievalo, keď sme sa vybrali späť do školy. S Dorianom sme sa rozlúčili už na chodbe a ja som sama išla do svojej izby. Cítila som sa previnilo a to hlavne kvôli tomu, že som mala byť s Edwardom. Ako každé poobedie. Pomaly som otočila kľučkou a otvorila dvere. Všade bola tma, čo znamenalo, že Anna tu ešte nie je. Unavene som si zložila veci na posteľ a chcela si ľahnúť, no prekvapene som zastala, keď som si všimla, že okno je dokorán otvorené.

„Kde si bola, Bella?“ ozval sa zrazu za mnou nahnevaný hlas a ja som sa so strachom otočila na jeho pôvodcu.

Autor: Chipanddales (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievčenská škola 27. kapitola: