Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievča plné prekvapení - 2. kapitola

28.04.2010 (16:15) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2920×

Dievča plné prekvapení

2. kapitola - Nákupy a lietajúca Alice

„Iiiiiim," zakričal mi z ničoho nič, niekto do ucha až som sa spadla z postele. A to prosím pekne, som sedela. Pritom šoku, čo som prežila sa nejako uvoľnil môj štít a počula som len veľký náraz. Rýchlo som otvorila oči a hľadela na dvere. Teda skoro dvere. Bol tam totiž len rám poškodený štyrmi dierami. Za ním, na chodbe, bola Alice napriahnutými rukami a nohami vpred. Bola zaseknutá v mojich dverách, ktoré nahrádzali tie Edwardove. Ups.

„Alice, si v poriadku?" pýtala som sa jej a hneď ju aj skontrolovala. Chmatla som ju za ruku a vytiahla ju z dverí. Ostal tam po nej len odtlačok.

„Ty brdo," povedala len a potom sa začala smiať. Musela som sa k nej pridať. Prišli sa na nás pozrieť aj ostatný a keď si Emmett všimol Alicinho odtlačku začal sa smiať tiež.

„Čo sa to tu vlastne stalo?" pýtala sa ustrašene Esme.

„Zrejme som to trošku prehnala," priznala sa Alice, ,,bola som ohlásiť Im, ale mi neodpovedala, ani v izbe mi nič neodpovedala tak som jej zakričala do ucha a potom, len nejaká vlna a ja dverách," a začala sa znovu smiať.

„Môžem to aj ja skúsiť? Však ma tiež odpáliš?" prosil ma Emmett a dokonca si kľakol na kolená.

„Budeš sa môcť odpáliť, keď si kúpiš delo, do ktorého sa zmestíš," odpovedala som mu. ,,Alebo keď budeš mať povolenie od manželky." S nádejou sa pozrel na Rose, ale to robiť nemal, lebo pohľad, ktorý mu venovala bol tak ,,milujúci."

Nahnevaný Emmett odniesol moje dvere von do záhrady.

„Čo si vlastne robila, keď si ma nepočula?" vyzvedala Alice.

„Žeby som meditovala, aby som vás nemusela počúvať?" odpovedala som jej.

Alice nám potom povedala, plán dnešného dňa. Viete, čo to bude? Nákupy. Veľké nákupy. Dúfam, že to, čo mi Carlisle s Arom rozprávali o nákupoch s Alice nebude pravda. Rada by som sa dožila zajtrajšieho dňa.

Šla som do svojej izby na miesto, kde majú byť dvere, som prehodila dlhý a široký šál. Zo šatne som si vzala veci a šla sa osprchovať. Voda bola príjemne teplá. Príjemne mi uvoľnila moje stuhnuté svaly a vlastne aj celé telo. Vyšla som von obliekla sa z izby si vzala jablko a zišla som dole do obývačky. Pritom som si aj zahryzla do jablka a začala ho jesť. Ked ma zbadal Emmett skoro dostal šok. Snežil sa mi niečo povedať, ale stále koktal alebo sa smial? Nedalo sa to rozlíšiť.

„Ty ješ ľudské jedlo?" dostal zo seba. No konečne. Už som pomaly začínala rozmýšľať, že ho pošlem za Carlislom.

„Áno, prečo nie?"

„No, asi preto, lebo sme upíry a živíme sa krvou," povedal to, ako keby to nebolo nad slnko jasnejšie.

,,Tak si práve stretol prvého upíra, ktorý sa živí aj ľudským jedlom. Mal by si to tiaž skúsiť. V ovocí a zelenine sa nachádza veľa vitamínov a ostatné jedlá dokážu dodať energiu. Síce nie tak ako krv, ale aj málo je niečo. To si pamätaj," povedala som mu. Naďalej na mňa pozeral, ako keby mi šibalo, či čo.

„Nástup!" zakričala Alice do celého domu. Všetci prišli do obývačky a Alice nás podelila do áut. Ja som šla s Edwardom, to si zrejme veľa zábavy neužijem. Celú cestu autom bolo ticho a nemienila som ho prerušiť. Edward dal do autorádia CD a pustil ho. Autom sa niesla upokojujúca skladba, ktorú som veľmi dobre poznala?

„Ty počúvaš Debussyho?" spýtala som sa ho.

„A prečo nie, veľmi ma upokojuje a pomáha mi nevnímať myšlienky druhých," odpovedal a ďalej si ma nevšímal. No, keď sa nechce somnou rozprávať, nemienim mu v tom brániť.

Zaparkovali sme pred obchodným domom v Seattle. Ani som poriadne nezatvorila dvere od auta a Alice ma tiahla dovnútra. Ostatný ju s nešťastnými tvárami nasledovali. Moje prosby bohužiaľ neboli vypočuté ba naopak ešte horšie. Alice sa správala ešte horšie než som si myslela. Budem sa musieť niekde zašiť aby ma nenašla. Zrejme do potravín. Už som premýšľala ako sa nenápadne vytratím, ale Alice ma predbehla.

„Nikam nepôjdeš, budem stále s tebou a odo mňa sa nehneš," prikázala mi a vošla somnou do prvého obchodu s oblečením. Poslala ma do kabínky a dodala, aby som sa od tade ani nepohla. Ako by som tiež mohla však. Odtiahol sa záves od kabínky a predo mnou bola veľká kopa čohosi neurčitého. Až keď Alice prehovorila som zistila, že je to ona a nesie mi oblečenie, čo si mám vyskúšať.

„To je prvá dávka, takže si pohni," a odišla preč. Pre ňu zrejme nič neznamená zákaz nosenia šiat do kabínky nad šesť kusov. Z kopy som vzala prví kus, čo sa mi dostal pod ruku. Boli to tmavé rifle. Takto to pokračovala s ďalšími troma kopami a potom sa šlo do ďalšieho obchodu. Prešli sme ich asi už desať a Alice toho ešte nemala stále dosť. Keď ju zamestnal Emmett tým, že si chce kúpiť tričkom, na ktorom bol Harry Potter, tak som sa pomaly, rýchlo vykradla z obchodu a zamierila si to do obchodu s knihami.

Toto si hovorí veľký obchodný dom?! Veď tu nemajú žiadni poriadny obchod s knihami. Naštvane som sa vracala za Alice. Po ceste som stretla malé dievčatko so zapletenými vrkôčikmi a bolo by to v poriadku keby neplakala a nebola sama. Prišla som k nej a kľakla si.

„Čo sa ti stalo? Prečo plačeš?" jemne som ja jej opýtala a pohladila ju po tvári.

„J-ja, j-ja, ja som sa stratila," vzlykala, „neviem nájsť svoju mamičku," to sa už rozplakala na plno.

„Tíško," chlácholila som ju, „to bude v poriadku, poď, ja ti pomôžem pohľadať mamičku, ona ťa určite tiež hľadá," vzala som si ju do náručia a šla za Edwardom. Ten by mi mohol pomôcť.

„Povieš mi ako sa voláš?" spýtala som sa jej.

„Mary," zašepkala.

„Edward," zavolala som za ním, keď som ho našla. Otočil sa a prekvapene sa na mňa pozeral.

„Áno?"

„Tuto Mary sa stratila a ja jej chcem pomôcť. Mohol by si prečítať ľudom myšlienky a zistiť, kde sa nachádza jej mama? Prosím," prosila som po tichu. Len prikývol a zavrel oči.

„Jej mama je na druhom poschodí, pri novinovom stánku a hľadá ju," povedal a ďalej sa venoval preberaniu tričiek.

„Ďakujem." To sa nevie správať nejako inak. Čo som mu také spravila, že sa tak ku mne správa. Stačilo povedať a ja by som kľudne odišla. Blbec.

Nastúpila som na eskalátor a vyšla hore. Rozhliadala som sa po okolí, ale žiadni novinový stánok som nevidela, tak som sa vydala doprava. Po chvíli som videla ženu ako pobehuje z jednej strany na druhú a kričí. ,,Mary, Mary, Mary," ostatný sa na ňu len vydesene pozerali. Akí sú tí dnešní ľudia, to nie je ani možné.

„Mami," vykríkla Mary, zoskočila mi z náruče a utekala za tou ženou.

„Oh, Mary," vykríkla a vzala si ju do náruče. ,,Kde si bola? Ani si nevieš predstaviť, ako veľmi som sa o teba bála," vyčítala jej, ale bolo počuť, že je rada, že je v poriadku. Nechala som ich tak a šla za Alice. Už ma čakala pred obchodom  podupkávala si s nohou.

„No konečne," povedala a vtiahla ma do obchodu. Tak preberanie a skúšanie oblečenia začala od znovu.

Zistilo sa, že sa Alicine tašky nezmestia do žiadneho auta tak som pochopila, že je načase kúpiť si auto. A ísť v aute zase s hentým... Tak to radšej ďalšie dva dni nakupovania.

Jasper mi pomohol vybrať si auto, ktoré bolo rýchle a celkom nenápadné. Bolo to červené Volvo XC60. Bolo úžasné.

Alice doň napchala všetky svoje tašky, dali sme doňho benzín a mohlo sa vyraziť. S Emmettom a Jasperom sme si dali preteky. Ako prvá som sa dostala na príjazdovú cestu a to znamenalo, že som vyhrala.

„To nie je fér," kričal Emm. „Ja som mal ťažší náklad než ty."

„Mohol by si sa naučiť prehrávať, najme ak chceš somnou bojovať," usmiala som sa naňho.

„Radšej choď odniesť tašky dovnútra," poradila mu Rose, keď k nej prišiel a chcel, aby ho poľutovala. Každý si zobral svoje tašky a pobral sa s nimi do izby. Otvorila som dvere od šatníku a ťažko sa cez ne prepchala. Tak a môžem začať ukladať.

V šatníku som strávila dve hodiny a to ma ešte v izbe čakalo prekvapenie. Bolo tam ešte desať tašiek. Vzala som ich a hodila ich do šatne. Ukladania vecí mám teraz plné zuby. Zobrala som si zo stolíka jablko a zapla si notebook. Mala som e-mail od Petra.

Som na teba nahnevaný, že si sa somnou nerozlúčila. Nečakaj odo mňa žiaden darček k narodeninám alebo, že ti budem volať, či sa s tebou akokoľvek inak dorozumievať. Nebavím sa s tebou,

Peter

Zasmiala som sa. Napíšem mu SMS. To je rýchlejšie ako e-mail.

Nemieniš sa somnou rozprávať a pritom mi pošleš e-mail ?

A odoslala som. Po minúte mi došla odpoveď.

To bolo len preto, aby si vedela, že sa s tebou nerozprávam.

Hlupáčik. Aj tak sa somnou bude baviť, nevydrží to. Raz sme sa stavili, kto vydrží sa s nikým nerozprávať. Prehral.

„Im," zakričal zdola Emmett, „poď somnou pozerať baseball." Zišla som dole do obývačky, kde bol Emmett, celý rozvalený na gauči.

„Kto hrá?" spýtala som sa ho a odhodila mu nohy z gauča, aby som si mohla sadnúť.

„Vieš, že ani neviem? Len tak nato pozerám. Nemám, čo robiť. Carlisle je v práci, Jasper a Rose šli na lov, Esme je vo svojej pracovni a robí nejaké návrhy na nový dom, Alice trčí vo svojom šatníku a Edward ma poslal do riti. Tak si zostala, len ty a televízor," hovoril skľúčene.

„Čo keby sme si dali zajtra malí súboj," navrhla som mu. Veď to aj tak potrebujem, aby som bola stále v kondičke.

„Mám nápad, čo by sme mohli robiť," vravela Alice a schádzala zo schodov. Keď v tom sa niečo stalo. Vykríkla, chytila sa za brucho a spadla dole schodmi.

„Alice," vykríkli sme a boli hneď pri nej. Pribehol Edward aj Esme.

„Alice, čo ti je?" snažila som sa jej spýtať, ale cez to, ako kričala neviem, či ma počula.

„Moje brucho, bolí ma strašne brucho," kričala. Edward jej nasilu odtiahol ruky a ja som jej odhrnula tričko. Mala tam malú modrinu.

„Emmett, volaj Carlisla. Esme, volaj Jaspera," nakázala som im a prehmatávala som Alice brucho.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievča plné prekvapení - 2. kapitola: