Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dievča plné prekvapení - 16. kapitola

15.09.2010 (14:45) • KristinaCullen • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 3073×

16. kapitola – Chcem ťa

Im:

Prudko som sa otočila na päte a zbadala som, ako do obchodu vstupujú dvaja chalani.

Obidvaja mali len nohavice. Jeden mal hnedé vlasy a druhý o nejaké tri odtiene tmavšie vlasy. Pripadali mi byť trochu známi. Zaňuchali a zacítili ma. Už nebol žiaden čas sa zaštítiť. Pozreli mi do očí a potom si ma celú prezreli. Opatrne a pomaly som šla k pokladni a vyložila na pult veci, pritom som sa pozerala na tých dvoch. Jeden z nich odišiel a druhý ma pozorne sledoval. Zaplatila som za nákup a šla von. Von so mnou šiel aj ten chalan. Pri aute stálo päť chalanov. Nevšímala som si ich a šla pokojne k autu. Vytiahla som z vrecka kľúče a odomkla si. Chcela som nastúpiť, ale jeden z nich ma chytil za ruku.

„Pusti ma,“ zavrčala som.

„Až vtedy, keď mi povieš, čo tu chceš.“

„Ja tu bývam a ak si tvoj psí mozog nevšimol, tak som bola na nákupe,“ povedala som mu.

„Upíri nejedia ľudskú stravu, takže si to nekupovala pre seba.“

„Pre mňa za mňa, mysli si, čo chceš, ale už ma pusti, lebo ti zlomím všetky kosti v ruke,“ vyhrážala som sa a mala som sto chutí to aj spraviť. Ten jeho pach mi veľmi pri rozmýšľaní nepomáhal.

„Ja sa ťa nebojím, navyše sme vo výhode.“ Takže ma pustiť nechce. Pustila som tašku s nákupom na zem a chmatla som ho za ruku, ktorou ma držal. Silno som stačila na zápästí a bolo počuť, len pukanie.

„Chlapci, nechcem sa biť, ale keď ma budete chcieť zabiť, tak vás zabijem. Ja som tu preto, aby som si oddýchla a rozmýšľala, a nie preto, aby som riešila vás,“ hovorila som im. „Takže ja odídem a zabudnem na to, že som vás stretla. Bola by som rada, keby sa obnovili hranice, ktoré ste mali dohodnuté s Cullenovymi.“ Nastúpila som do auta, nákup hodila na sedadlo spolujazdca a naštartovala. Chalani zmizli niekde v lese a ja som šla domov. Dúfam, že dajú pokoj. Bolo by škoda zabiť, tak krásnych chalanov. Tie ich vypracované hnedé hrude. Mocné svaly. A ich zadky na zjedenie. Mňam.

Preboha, čo to tu hovorím? Nebodaj mi preskočilo. Predtým Peter a teraz vlci. Brr. Striaslo ma. Zaparkovala som auto do garáže a potom uložila nákup kam patrí. Čo budem teraz robiť? Televízor sa mi pozerať nechce, nechce sa mi čítať ani knihu. Mala by som si skontrolovať email a mobil. Odvtedy, čo som tu, som ho nezdvíhala. Mala som ho vypnutý a email som nečítala, čo som vo Volterre. Mobil: päťdesiat neprijatých hovor, tridsať správ. Email: dvadsaťdeväť neprečítaných správ. Ups. Stále mi volali Cullenovi, našla som tam však aj Jane, Olivera, Petra a Ara. Správy som radšej nečítala, boli by o tom istom. Kde si? Kedy sa vrátiš? Chýbaš nám. Pustila som sa teda do emailov. Edward Cullen, Edward Cullen, Edward Cullen, Alice Cullen, Alice Cullen, stále sa tam opakovali tieto mená, ale napísal mi aj Peter. Otvorila som si najskôr jeho email.

Milá Im, píšem ti, lebo sa ti nemôžem dovolať. Keďže som jediný, kto vie, kde si, tak ma stále vypočúvajú a sledujú. Stále je pri mne jeden z Cullenovych. Dokonca aj teraz je pri mne Emmett. Neboj sa, nepoviem im, kde si. Veľmi dobre viem, aké to je, keď nemáš v hlave všetko usporiadané a nevyznáš sa vo vlastných myšlienkach. Viem, že ťa to možno prekvapí, ale bol by som rád, keby som mohol prísť za tebou. Nechcem, aby si bola sama, zrejme tento email čítaš, lebo sa nudíš, a aby som sa zbavil Cullenových. Postarám sa o to, aby ma nesledovali a nezistili kam idem. Dúfam, že ma privítaš a nevykopneš ma. Viem, chceš byť sama, ale nenapadá ma, kam by som šiel. Vidíme sa o dvanásť hodín.

Čože? Chcem byť sama, ale čo môžem robiť. Peter je skvelý spoločník a nebudem sa aspoň nudiť.

Niekto zaklopal na dvere. Nevedela som, či to je Peter, vlci alebo Edward. Ak je to Peter, tak je všetko v poriadku, ak to sú vlci, tak to je dosť veľký problém, lebo budem musieť bojovať, a to neprospeje maličkej. Keď to je Edward, tak ma určite čaká psychické zrútenie. Budem sa s ním musieť o všetkom rozprávať a zažívať bolesť z jeho odchodu. Vlastne, prečo by tu mal byť Edward? Určite ma nenávidí a myslí si, že som sa chcela pomstiť. Že som ho klamala o tom, kto som. Možno Arovi ani neuveril. Len bol prekvapený, ale potom si to nevšímal. Som podvodník podľa neho. Nenávidí ma a nechce ma už vidieť. Tak prečo teda vypočúvajú Petra. Chcú sa mi vysmiať a povedať, že tomu klamstvu neuverili.

Ah, Edward. Chýba mi, tak veľmi mi chýba, ale bojím sa stretnutia s ním. Nemôžem mu ani pozrieť pri tom do očí. Videla by som v nich nenávisť, opovrhnutie a iné hnusné veci.

Našťastie to bol Peter, kto klopal. Objal ma a dal mi ružu. Prekvapene som na ňu pozerala.

„Ahoj. Prosím ťa, nepozeraj sa na tú ružu, akoby bola z Marsu. Je povinnosťou niečo doniesť hostiteľovi, nie je to tak?“

„To je asi pravda, ale to si nemusel.“ Chcela som sa s ním o tom hádať, ale zmenil tému.

„Dom sa ti páči?“ spýtal sa.

„Áno, je veľmi pekný a útulný. Nemusel byť síce, tak veľký, ale čo s tebou spravím.“

„Mám plán na dnešný deň. Ja si pôjdem teraz rýchlo zaniesť hore veci a potom ti navarím. Zatiaľ, čo budem variť, ty budeš sedieť, aby si si oddýchla a pozrieme si nejaký film. Čo ty nato?“

„Znie to skvelo.“

„Tak to je super.“ Dal mi pusu na líce a bežal hore. Za dve sekundy bol späť. Vzal ma do náručia a položil na gauč. Nestihla som ani protestovať.

„Pššt.“ Položil mi prst na ústa. „Neprotestuj, aj tak ti to nepomôže.“ Zapla som si teda televízor a prepínala kanály. Peter zatiaľ v kuchyni varil. Neviem, či z toho zíde niečo jedlé, keďže som ho v živote nevidela variť a silno pochybujem o tom, že to vie.

„Môžem vedieť aspoň, čo varíš?“ opýtala som sa.

„Palacinky ala Peter,“ odpovedal. Aha, to mi teda veľmi napomohol. Z kuchyne sa šírila nádherná vôňa. Palacinky až takto dobre nevoňajú. Pred nosom sa mi objavili tri palacinky poskladané do trojuholníka. Na nich bola šľahačka, čokoláda a jahody.

„Dobrú chuť,“ poprial mi.

„Ďakujem. Čím sú plnené?“

„Nechaj sa prekvapiť.“ No dobre teda. Nožíkom som si odkrojila kúsok palacinky a dala ho do úst. Na jazyku sa mi rozplývala vanilka a škorica.

„V nich je zmrzlina?“

„Áno.“ Peter pustil nejaký film. Hriešny tanec. Sadol si vedľa mňa a objal ma jednou rukou. Pritúlila som sa k nemu bližšie a zakryla sa dekou. Zjedla som tie palacinky a bola som plná. Napila som sa ešte džúsu, čo bol na stolíku a sústredila sa na film. No teda ani veľmi nie. Vnímala som Petrovu vypracovanú hruď, od ktorej ma delilo len päť centimetrov. Jeho hlavu položenú na tej mojej. Jeho ruku, čo ma objímala zozadu. Snažila som sa vnímať film najlepšie ako som mohla, ale nešlo to. Neviem, čo to so mnou bolo. Vo filme sa začali bozkávať, tak som odvrátila pohľad.

„Čo ti je? Keď chceš dám tam iný film.“

„Nie, to je v poriadku,“ povedala som vyplašene. Objala som jeho hruď rukou a privoňala si k nemu. Voňal úžasne. Vanilka so škoricou. Moje obľúbené vône. Pootočila som hlavou hore a zahľadela sa na neho. Pozrel sa na mňa a ja som šla do kolien. Ešte, že sedím. Netuším, čo ma to popadlo, ale začala som sa približovať k jeho tvári. Chýbal už len milimeter od toho, aby som ho prekonala, ale Peter to prekazil.

„Im, čo to robíš?“

„Chcem ťa.“ Prekonala som posledný kúsok a pobozkala ho.

oOZhrnutieOo

Autor: KristinaCullen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dievča plné prekvapení - 16. kapitola: