Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dieťa si nedám! - 16. kapitola

28.11.2010 (09:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 6300×

16. kapitola

Edward:

„Ona je vaša, však?! Ty nie si... Kto alebo čo vlastne si?“ šepol Charlie a vyjavene na nás pozeral.

„Upokoj sa, Charlie,“ šepol som a vystrel k nemu ruku.

„Ja som teda pokojný. Moja dcéra priletela do obývačky tak rýchlo, že sa ani nedotýkala zeme. To dieťa sa na vás podobá a hovorí Belle mama. Iste, som v pohode,“ štekol ironicky.

„Renesmee je naša a má dva mesiace,“ povedal som a sledoval Charlieho myseľ. Bolo fascinujúce ako rýchlo si začal dávať veci do kopy.

„Čo je s Bellou?“ opýtal sa ma, akoby tam Bella ani nebola.

„Na svete je mnoho síl a mnoho vecí, ktoré sú pre ľudí z určitých dôvodov neznáme. Môžem ti to celé vysvetliť, ale chce to čas.“ Pomaly som podišiel k nemu.

„Len mi povedz, že je moja dcéra v poriadku, že si jej nijako neublížil,“ šepkal a hypnotizoval pohľadom Bellu.

„Charlie, Bella je v poriadku. Ja ju milujem a nikdy by som nedovolil, aby sa jej niečo zlé stalo. Renesmee je tvoja vnučka a čakáme ďalšie dieťa. Narodí sa asi za tri mesiace.“ Hovoril som pomaly, aby to stihol vstrebať. Všetci sa presunuli do kuchyne a ja, Bella, Jacob a Nessie sme zostali s Charliem v obývačke. Musel si sadnúť.

„Tak ešte raz a pomaly...“ povedal Charlie a snažil sa sám seba upokojiť tým, že myslel na rybárčenie.

„Ocko, Edward a jeho rodina sú iní. Ja som si ich vybrala dobrovoľne a milujem ich. Renesmee je moja a Edwardova dcéra. Netušili sme, že to je možné a teraz čakáme ďalšie. Veľmi sa tešíme.“ Bella hovorila pokojne.

„Dobre. A čo tu chce Jacob?“ Poškrabal sa na čele a pozrel na Jacoba. Jacob sa zaškeril.

„Aj ja som iný, ale inak než títo,“ šepol Jacob.

„Tie indiánske legendy,“ povedal Charlie a zamyslel sa.

„Na každej legende je trocha pravdy.“ Uškrnul sa Jacob.

„Takže indiáni sú vlci a vy ste...“ Pozrel Charlie na mňa a Bellu.

„My sme tí druhí,“ povedal som, aby nedošlo k omylu. Charliemu sa v hlave spustil myšlienkový vodopád. Začal si niektoré veci nesprávne vysvetľovať a tak som musel zasiahnuť.

„Charlie, sú to len legendy. Je na nich niečo pravdivé, no niečo nie. Daj nám čas a všetko sa dozvieš.“ Usmial som sa.

„Ja nechcem vedieť nič,“ povedal Charlie pohotovo.

„Stačí mi, že ťa moja dcéra miluje a to, že je spokojná. Vždy mi musíte povedať, čo sa deje. Nepotrebujem detaily, stačí, ako sa máte a kedy vás uvidím,“ pošepol. Postavil sa a šiel k dverám.

„Poďakuj sa všetkým za večeru. Ja to dnes už nezvládnem.“ Zadíval sa na Nessie, ktorá k nemu naťahovala rúčky.

„Prídeš s ňou zajtra?“ opýtal sa svojej dcéry. Bella si široko usmiala a prikývla.

„Milujem ťa, ocko,“ pošepla. Charlie sa usmial a pohladil ju po líci. Pomaly odišiel.  Bella si hlasno vydýchla a šťastne sa na mňa usmiala.

„Ako to zvláda?“ opýtala sa trocha roztrasene.

„Výborne. Už si urobil obraz. Vnučka sa mu páči, ale z toho tvojho behu cez obývačku bol mimo.“ Usmial som sa. Bella si znova vydýchla. Večer dopadol ako som sľúbil.

Bella chodila za Charliem vždy, keď mal voľno. Pomaly mu ozrejmovala pravdu o mne, o nás. Samozrejme, s patričnými úpravami. Charlieho aj tak detaily veľmi nezaujímali. Lepšie povedané, bol natoľko inteligentný, aby sám seba presvedčil, že to nie je nutné. Najviac ho zaskočilo vysvetlenie Jacobovho  vzťahu k Renesmee. Nedokázal to pochopiť až do chvíle, keď sa mu pred očami Jake premenil na vlka. Od vtedy sa nepýta.

Prvý mesiac zvládla Bella bravúrne. Plne som si vychutnával tehotenstvo svojej manželky aj so všetkými vrtochmi. Začalo to zvláštnymi  požiadavkami na jedlo, pitie, sex, oblečenie, vône a skončilo to pri tom, že som stál o pol noci bezradne v supermarkete a snažil sa po telefóne zistiť, čo by mojej manželke urobilo radosť, pričom ona ani netušila, na čo má chuť. Nikdy som sa nesťažoval. Je to to najmenej, čo som pre ňu mohol urobiť. Po tom všetkom, čo sme obaja zažili, sme si zaslúžili trocha pokoja. Renesmee nám rástla pred očami. Odo dňa, keď prvýkrát otvorila pusinku a povedala mama, sa jej už ústa nezavreli. Okomentovala úplne všetko. Keď ako tak pochopila, že bude mať brata alebo sestru, začala sa tešiť a plánovať, aká bude skvelá sestra. V rodine už dlho nebola taká pohoda. Carlisle Bellu každý deň kontroloval, meral a vážil.

Neskôr však začala mať Bella problémy. Pribrala oveľa viac než pri Nessie. Bola neobratná a trochu ju to desilo. Carlisle to zdôvodňoval tým, že aj bežné ženy majú zvyčajne pri druhom tehotenstve väčší plod. Čím bolo dieťatko väčšie, tým bola Bella slabšia. K všetkému sa stavala veľmi hrdinsky. Prechádzky sme obmedzili na minimum. Pohyby dieťatka ju boleli. Snažila sa to nedávať najavo a vždy, keď som sa opýtal, tvrdila, že jej nič nie je. Nikdy nevedela klamať. Keď som sa plne sústredil, cítil som myšlienky nášho nenarodeného dieťatka. Bolo až fascinujúce, ako Bellu milovalo. Malo rado môj hlas a dokonca poznalo aj Nessie.

Posledné dva týždne strávila  Bella v posteli. Týždeň pred termínom Carlisle zistil, že nebude schopná normálne porodiť. Vtedy sa začalo peklo. Celá rodina mala strach. Ja som mal strach, len Bella nie. Bola odvážna a tým dodávala odvahu aj mne. Carlisle ju niekoľkokrát denne kontroloval. Jeho pracovňa sa zmenila na nemocničnú izbu. Na jednej strane miestnosti bola veľká nemocničná posteľ. Na strede bol operačný stôl s ostrým svetlom a množstvo prístrojov. Carlisle si v dome zariadil malú nemocnicu.

Všetci chodili okolo Belly a mňa po špičkách. Mali o moju ženu a dieťa strach, no zbytočne tým neobťažovali. Len tie ich myšlienky. Starali sa o Renesmee, keď som sa ja musel sústrediť plne na Bellu. Snažil som sa ju nechávať čo najmenej samú. Zvieralo mi hrudník zakaždým, keď v noci nemohla spať, lebo ju bolelo celé telo alebo sa dieťa hýbalo. Keď sa pohlo prudšie, priložil som ruky na jej brucho a dohováral mu:

„Nesmieš sa hýbať. Mamičku to bolí,“ šepkal som. Bella sa len usmiala.

„Ty sa možno cítiš pohodlne  v každej polohe, ale ja si neviem predstaviť, že by som mala celý čas ležať napríklad na pravom boku. Musí sa otočiť,“ povedala Bella a hladila si zmodrené brucho. Čo som jej na toto mohol povedať. Mala pravdu.

„Už to dlho nepotrvá a bude na svete,“ šepol som a pobozkal ju do vlasov. Privinul som si ju k sebe a začal pohmkávať uspávanku. Bolo to ako zaklínadlo. Vždy to vedelo Bellu upokojiť a uspať. Pôsobilo to aj na to malé. Kým Bella spala, premýšľal som nad všetkým, čo sme si zažili a čím prešli. Za posledné mesiace som musel dospieť, stať sa otcom a ochrancom svojej rodiny. Miloval som ten pocit, keď mi Renesmee hovorila ocko. Onedlho mi tak bude hovoriť ešte jeden anjelik. Za to vďačím Belle. Za všetko vďačím svojej manželke. Vstúpila do môjho života a od základu ho zmenila. Bez nej to nebol život.

Nespala dlho. Carlisle si bol istý, že porodí behom troch dní. Jacob vzal Renesmee k Charliemu. Len sme mu vysvetlili, že by bolo pre Nessie traumatické, byť doma, keď bude Bella rodiť. Charlie sa na ďalšie vnúča tešil, aj keď celkom nechápal, prečo musí Bella rodiť doma. Nessie sa prázdnin u dedka nevedela dočkať. Mala prisľúbené, že keď sa vráti, bude ju tu čakať braček alebo sestrička. Okamžite sa nasťahovala do Bellinej starej izby. Bella sa s ňou lúčila, akoby odchádzala navždy. Trocha ma to vydesilo, ale bral som to tak, že bez Nessie nebola nikdy dlhšie než pár hodín.

Ráno moja žena odmietla jesť. Nebolo jej dobre. Carlisle ju prezrel a zavolal si ma pred dom.

„Myslím, že to bude dnes,“ šepol. Nechcel, aby nás Bella počula.

„Zvládne to?“ opýtal som sa trocha nedôverčivo. Carlisle pokrčil ramenami.

„Urobím preto všetko. Musíš však počítať aj s možnosťou, že to nezvládne,“ šepol.

15. kapitola - 17. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Dieťa si nedám! - 16. kapitola: