Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Detestabilis - Prológ + 1. kapitola

Detestabilis - Prológ + 1. kapitola Prinášam vám moju novú poviedku. Rheilenessiara – priateľmi prezývaná Nessie - je najmocnejšou čarodejnicou ešte zo staroveku. Avšak v trinástom storočí sa niečo stalo a ona bola prekliata. Mala podobu kameňa a oslobodiť ju mohol hocikto, kto by prečítal nápis na jej podobizni. Nečakane sa tak stane. Rheilenessiara povstane a túži po pomste tomu, ktorý jej spôsobil bolesť a zobral lásku. V súčasnom svete má pár dávnych známych – Cullenovcov. Keď hľadá toho, komu sa má pomstiť, sú jej jediným záchytným bodom. Koho vlastne hľadá? Nájde ho? Dokáže niekto zahnať temnotu v srdci? Kto roztopí ten ľad?
Dúfam, že sa vám bude poviedka aspoň trochu páčiť. Prajem vám príjemné čítanie. Vaša Nessienka. :)

Prológ

Kedysi v dávnych dobách, keď medzi ľuďmi bola mágia a žili nadprirodzené bytosti bez strachu z prenasledovania, žila čarodejnica menom Rheilenessiara. Bola z domu mocných, jedna z najnadanejších čarodejníc všetkých vekov. Vycvičila mnoho takých ako je ona sama, ktoré sa jej silou nevyrovnali. Ešte ako malé dieťa zložila prísahu mocných, že bude ochraňovať všetky dobré bytosti a bude im pomáhať. Prísaha ju zaväzovala k ochrane života a tak sa stala nepriateľom všetkého zla, a to nie každému vyhovovalo. Pomocou veľmi temnej mágie sa jednej veľmi zlej bytosti podarilo poraziť Rhelenessiaru a zakliať ju do kamennej podoby, kde na ňu malo čakať večné väzenie a neznesiteľné muky. Aj keby sa raz odtiaľ dostala, potrebovala by oveľa viac, aby bola taká ako predtým.

1.kapitola – Exsuscito (Prebudenie)

Pohľad nikoho:

Mladý muž sa obzeral okolo seba. Kam to len spadol? Čo jej toto za temné miesto? Pýtal sa stále v duchu. Pred chvíľou sa proste prechádzal v lese a teraz trčal v tejto čudnej diere.

Obzeral sa dookola a hľadal východ, alebo niečo podobné. Predsa len tu nechcel stráviť zvyšok života. Zrazu sa pohľadom zarazil na jednom čudnom predmete. Vyzeral nezvyčajne. Ako pomník alebo niečo podobné. Podišiel bližšie a sfúkol z neho prach a omietol pavučiny. Červenými písmenami tam bol vyrytí nejaký nápis. Chvíľu mu trvalo kým rozlúštil tento nápis.

„Deformitas eae, qui detestabilis,“ vyslabikoval nakoniec zo seba. Bol to nápis v podivom jazyku, ktorý pripomínal viacero súčasných jazykov. Mohla to byť latinčina, alebo iný mŕtvy jazyk.

Z ničoho-nič zalialo jaskyňu prudké červené svetlo, až si mladík musel zakryť oči aby neoslepol. Jasné svetlo bodalo ako tisíce nožov.

Keď svetlo pominulo, pozrel pred seba. Namiesto pomníka tam stála úchvatná dievčina, ktorá bola tým najkrajším stvorením, aké kedy videl. Prekvapene zalapal po dychu. Dievčina k nemu zdvihla zrak.

Mala neskrotné červenkasté vlasy, ktoré jej poletovali okolo tváre a chladné svetlosivé oči si ho nenávistne premeriavali. Aj keď bola drobná, pôsobila veľmi nebezpečným dojmom.

„Quantus ei vadimonium?“ vyštekla na neho dievčina jedovatým hlasom, ktorý znel ako zvonkohra. Mladík jej však vôbec nerozumel. *(pozn. autorky: v preklade to znamená toto: Aký je rok – teda približne)

„Kto si?“ spýtal sa jej opatrne a chcel k nej ísť bližšie. Jej výhražný pohľad ho však zastavil a doslova prikoval na mieste.

„Quantus ei vadimonium?“ Vyštekla na neho opäť a zlostne si ho premeriavala. Mladík dospel k názoru, že to asi nebude len tak nejaké dievča, a už vôbec nie bezbranné dievča.

„Nerozumiem ti,“ povedal mladík po tichu. Snažil sa tváriť nenápadne. Z tejto dievčiny mu naskakovala husia koža a inštinkt mu radil, aby utekal čo najďalej.

„Ad succisa!“ vyštekla opäť. Pod jej tónom sa až prikrčil. *(Do čerta!)

„Doscrina!“ zašepkala si pre seba. Mladík tušil niečo zlé.

„Dobre, pýtam sa ťa naposledy! Aký je teraz rok?“ spýtala sa dievčina zlovestne. Bolo na nej vidno, že stráca trpezlivosť.

„Je rok 2010,“ zašepkal mladík a sklonil pohľad na zem.

„Oh, meus Divina!“ skríkla dievčina až sa steny zatriasli. „Trčala som tam takmer osemsto rokov!“ zavrčala si pre seba, ale mladík to počul. Chcel sa niečo spýtať, ale radšej si zahryzol do jazyka, aby na seba zbytočne neupriamoval pozornosť a jej hnev. *(On, môj bože!)

„Kto si?“ spýtal sa mladík fascinovane a len čo položil otázku, mal chuť sa vyfackať. Mal byť ticho a nie sa jej niečo pýtať.

„Som Rheilenessiara, čarodejnica Elfského Dómu, sestra Thetova, bývalá nesmrteľná ochrankyňa dobra, teraz pomsta svetu,“ povedala a ku koncu bol jej hlas presýtený nenávisťou. Mladík sa opäť prikrčil.

„Na akom mieste som?“

„Si v lesoch neďaleko Londýna,“ povedal chlapec potichu. Dievčina si v pamäti premietala, kde to asi je. Jazyk, ktorý sa práve naučila poznal tieto slová, jej myseľ však nepoznala miesto, kde je. Pokrčila plecami, je predsa čarodejnica, nájde si, čo potrebuje.

„Ubi – nam ei?“ zašepkala si opäť pre seba. Z minulosti poznala len dvoch upírov – Carlisla a Edwarda Cullenovcov. Teraz sa sústredila na Edwarda, snažila sa ho nájsť. Bol jediným lanom, ktoré ju zväzovalo s minulosťou, a potrebovala ho aj pre súčasnosť, hlavne kvôli pomste.  *(Kde je?)

Po chvíľke ho našla. Bol na čudnom mieste, ktoré v tomto jazyku označovali Stredná škola, v meste Forks na kontinente zvanom Amerika. To bolo jednoduché. Takže sa snažia zapadnúť do davu. Podľa mladíkovej reakcie už mágia a nadprirodzeno nie sú súčasťou života týchto ľudí.

Prezrela si svoje oblečenie. Stále mala na sebe svoj biely čarodejnícky habit. Vyzeral dobre, na to, že mal osemsto rokov.

„Ubi – nam huc iluc!“ vykríkla a v momente sa preniesla asi desať metrov od miesta, kde stále jej starý známi aj s inými upírmi – asi s rodinou.  Boli osamote, takže mala príležitosť. *(Nech som tam!)

„Novacula,“ zašepkala tak potichu, že to ani upír nemohol počuť, a o sekundu v ruke držala hrôzostrašne vyzerajúci nôž z božského bronzu, ktorý dokázal zabiť aj upíra.

Potichu sa zakrádala smerom k nemu. Videla ho jasne. Bol stále rovnaký a stál bokom od ostatných. Vedľa neho stála nejaká hnedovlasá upírka a držala ho za ruku. Bolo jej to jedno, aj tak jej nemôžu ublížiť, a keby hej, uzdraví sa.

Keď bola len dva metre od neho, rozbehla sa a postavila sa pred neho. Okamžite ju spoznal, pretože skamenel na mieste. Priložila mu na hrdlo nôž a diabolsky sa usmiala, až jej v chladných očiach zaihrala nenávisť.

„Ahoj, priateľu. Vyzeráš akoby si práve videl ducha.“


Dúfam, že sa vám to aspoň trošičku páčilo a vy zanecháte aspoň nejaký koment. Za všetky vám vopred ďakujem. :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Detestabilis - Prológ + 1. kapitola :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!