Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Detestabilis - 9. kapitola

Detestabilis - 9. kapitola A pokračovanie je tu. Musím podotknúť, že jedna dosť vytrvalá osoba ma rada otravuje vetou typu: kedy bude to na D...? No povedzte, odolali by ste jej? Verte, že je to poriadne ťažké. A čo sa v kapitole dozviete? Všeličo... Ako dopadne cesta? Dostanú sa konečne do ciela? A ak hej, nájdu tam vytúžené odpovede, alebo len ďalšie otázky? Príjemné čitanie vám želá vaša tetuška nessienka ;)

9. kapitola -  Ductus 

Nessie sa zobudila skoro ráno. Počula šum vody. Cítila sa unavená, ale bolo jej príjemné teplo a cítila sa v bezpečí. Rozlepila najskôr jedno oko a potom aj druhé. S prekvapením zistila, že je rozložená na bruchu obrovského červeno-hnedého vlka. Necítila však strach. Cítila sa šťastná. Bola so svojím Jakom.

Pozrela sa na neho a uvedomila si, že na ňu upiera svoje veľké tmavé oči, ktoré ani v tejto podobe nestratili svoje šibalské čaro a vekmi nadobudnutú múdrosť. Zdvihla ruku a vnorila ju do srsti za uchom. Jake slastne privrel oči. Nikto ho nikdy nehladil, keď bol v tejto podobe. Všetci sa ho báli, len jeho Nessie nie. Tá jediná sa nebála. A to mu dodávalo pocit, že dokáže všetko na svete. Aj lietať, keby chcel.

„Vstávajte, hrdličky,“ zakričal na nich zvesela Emmett. Snažil sa akosi pozdvihnúť pochmúrnu atmosféru. Sám bol dosť smutný z toho, čo sa tu dialo. Aj keď tú malú osôbku nepoznal, vedel, že je pre jeho brata a otca veľmi dôležitá. A ak ju mali radi oni, nemohol ju nemať rád aj on. Len keby ju už konečne zbavili tej podivnej kliatby, potom by boli všetci zase šťastní.

„To ich musíš budiť?“ povedal mierne nahnevane Rose a jednu mu strelila. Emm si trel líce a chcel protestovať, ale zastavil ho Nessiin slabučký hlas, ktorý prezradzoval veľkú únavu:

„Nechaj ho, my sme už aj tak nespali,“ povedala a mierne sa začervenala. Emmovi prebleslo hlavou, že si našiel novú obeť na červenanie sa, keďže Bellu už nemohol uvádzať do rozpakov tak, ako keď bola človek.

Medzitým sa Nessie snažila postaviť, ale nešlo jej to. Vlastné telo akoby sa jej ešte neprebralo zo sna a nedarilo sa jej postaviť. Našťastie sa nad ňou zľutoval Jasper, ktorý stál najbližšie. Zodvihol ju z Jaka a postavil ju na zem. Vďačne sa na neho usmiala, ale radšej sa posadila na zem. Síl jej poriadne ubudlo a mierne sa jej točilo v hlave.

Jake vbehol do lesa a rýchlo sa premenil. Obliekol si košeľu a staré rifle a rýchlo pribehol k Nessie, ktorá sedela na zemi a mierne sa nakláňala z jednej strany na druhú. Automaticky ju zobral do náručia a posadil si ju do lona. Ruku jej položil na líce a starostlivo ju pozoroval.

„Určite si v poriadku?“ pýtal sa s obavami v hlase. Veľmi sa bál o svoje slniečko. To pre neho aj Nessie bola. Osvetľovala jeho svet aj na takomto temnom mieste.

„Cítim sa unavená, ale inak som v poriadku,“ povedala úprimne Nessie a usmiala sa na Jaka. Vtedy k nim podišla Esme a podala im dva pripravené sendviče. Nessie len vďačne kývla. Horšie však bolo, že aj keď bola hladná, nevládala. Cítila sa, akoby mesiace nespala a pritom prespala celú noc. Premohla sa ale a pomaly zjedla polovicu. Potom už nevládala ďalej.

„Môžeme vyraziť,“ povedala a s Jakovou pomocou sa postavila.

„Ako sa vlastne dostaneme na to miesto?“ spýtal sa Edward a dobalil posledné veci do batohu. Potom si ho vyhodil na chrbát. Druhý niesol Emmett. Chcel ho zobrať Jake, ale odbil ho zo slovami, že on nesie Nessie.

„To miesto sa nachádza v malej jaskynke, ktorá je za vodopádom. Kedysi sa tam dalo dostať dvomi cestami. Okolo vodopádu, alebo cezeň. Teraz ostala už len jedna cesta, a to cez vodopád. Cestu okolo vodopádu podmyla voda. Teraz sa potrebujeme dostať nad vodopád a potom sa na lanách spustíme dolu,“ povedala potichu a čakala na nejaké otázky, ale všetci len mlčky prikyvovali. Vedeli, že zbytočné otázky by ich len zdržiavali.

Jake si vyhodil Nessie na ruky a rozbehol sa smerom na vrchol vodopádu, ktorý bol vzdialený asi pol kilometra hore kopcom. Aj v ľudskej podobe bol dosť rýchly, takže sa tam dostal do piatich minút. Vystúpil na vrchol, kde už čakali všetci upíry a chystali laná. Jedno bolo uviazané o neďalekú skalu a viselo dolu, priamo po vode. Jemné kvapôčky vody poletovali vo vzduchu ako dážď. Bolo to osviežujúce a krajine to dodávalo veľmi osobité, pôvabné čaro, aj keď tu bolo cítiť všadeprítomnú temnotu.

Za pár sekúnd bolo všetko pripravené. Jake Nessie nepúšťal, práve naopak. Privinul si ju ešte bližšie. Mala mierne privreté viečka, ale nespala. Bolo na nej vidno, že je veľmi unavená. Už aby odtiaľto preč... Skôr ako toto miesto Nessie úplne zničí. Ešte jeden - dva dni a mohla by aj zomrieť. Aj keď sa na to báli čo i len pomyslieť, všetci vedeli, že sa to môže stať.

„Ja zoberiem Nessie a pôjdeme prvý,“ povedal Jake a uviazal si okolo pásu druhé lano, ktoré držal Emmett, aby ho mohol istiť. Nessie ho silno objala okolo krku. Jake zobral do rúk druhé lano a pomaličky začal cúvať dozadu, smerom k rinčiacemu vodopádu.  Postupoval veľmi pomaly. Keby išiel sám, len by skočil dolu a nič by sa mu nestalo. Teraz však musel dávať pozor na Nessie, ktorá sa klepala zimou. Privinul si ju ešte bližšie a objal ju jednou rukou. Ich váhu držal len na jednej. Krôčik po krôčiku postupoval dolu, opatrne našľapujúc na klzké kamene.

Zostup dolu mu trval niekoľko minút, ale nakoniec sa mu to podarilo. Edwardovi poslal v myšlienkach, aby doniesli pre Nessie deku, keďže sa klepala čoraz viac a ani teplo jeho tela nepomáhalo. Dolu bola zima a príšerne to tam hučalo, tak vošiel trošku hlbšie do kamennej chodby, ktorá pravdepodobne viedla do tej jaskynky.

Do desiatich minút sa pospúšťali dolu aj ostatní členovia tejto výpravy. Nessie rýchlo zabalili do hrubej deky. Po pár minútach sa prestala trochu triasť, ale pery mala stále fialové.

„Kam teraz?“ spýtal  sa ustráchane Jake. Vždy si vedel zachovať chladnú hlavu a dokonale sa ovládal, ale to len dovtedy, kým mu osud neprihral do cesty malú osôbku, ktorú zvieral v náruči.

„Po tejto chodbe. Na jej konci by mala byť malá jaskynka. Spoznáte ju podľa toho, že v jej strede rastú krvavočervené kvety,“ povedala a všetci sa vydali tým smerom – samozrejme svojou prirodzenou rýchlosťou. Aj keď bežali naplno, cesta im trvala pomerne dlho. Chodba bola kľukatá, miestami sa zvažovala, miestami stúpala. Bola to vlastne sieť niekoľkých chodieb, ktoré viedli na jedno miesto – do jej stredu, kde sa nachádzala malá okrúhla jaskynka.

Asi po pol hodine neustálych zákrut a rôznych nástrah v podobe obrovských pavučín a živočíchov, ktorých druh ešte asi ani neobjavili, sa konečne dostali na malú okrúhlu čistinku, ktorá bolo symetrická a bola celá porastená trávou, z ktorej kde-tu vykukovali krvavočervené hlávky kvetu vášne.

Nessie vybrala knihu, ktorú mala v malej taštičke, ktorú mala okolo krku. Pri tom pohľade ju niečo napadlo, ale nebola si istá. Žeby to nakoniec bolo také jednoduché?

„Pozrite sa!“ povedala hlasnejšie a ukazovala na ošúchaný obal knihy. Na prvý pohľad tam nebolo nič zvláštne, ale nakoniec to zbadali všetci. Na obale bol nakreslený kruh a v ňom štvorec. Presne tak vyzerala tá čistinka. Bola kruhová, ale boli tam štyri stĺpy, ktoré stáli oproti sebe a dávali tak tvar dokonalého štvorca. A na tej kresbe bol presne v strede nakreslený zložitý ornament.

Všetci sa ako na povel vydali do stredu čistinky. Nessie si kľakla a knihu stále držala pevne v rukách. Pod vrstvou machu tam bola malá obdĺžniková priehlbina, ktorá odpovedala tvaru knihy.

„Kľúč, ktorý potrebuješ,“ zašepkala Nessie potichu a knihu vložila do priehlbiny. Dokonale zapadla na svoje miesto. Pár sekúnd sa nič nedialo, ale potom niečo cvaklo a zrazu sa otvoril malý otvor hneď vedľa knihy. Natiahla ruku a vložila ju do malého priestoru. Nahmatala tam starý zvitok. Opatrne ho rozvila a na ozdobne pomaľovanom pergamene bolo po latinsky napísané toto:

 Spomeň si na posledné slová tej, ktorá bola odsúdená na prekliaty život so mnou...

»» zhrnutie ««


Venovania k tejto kapitolke: Nerissa, PinkVolturi, JEAKS, Eliza2 a rossieC. Veľmi pekne vám ďakujem za povzbudivé komentáre, veľmi ma potešili. Dúfam, že vás táto kapitola nesklamala, aj keď bola totálne o ničom, podľa mňa. Pac a pusu, vaša ness :)



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Detestabilis - 9. kapitola :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!