Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Deň svätého Valentýna - 8. kapitola

Deň svätého Valentýna - 8. kapitolaDámy a páni... vlastne skôr len dámy prichádza 8.kapitola poviedky Dsv... a tak ďalej a tak ďalej... Z radosťou vám oznamujem, že sa mi podarila najdlhšia kapitola, akú som napísala... ešte jedno slovo a mala by presne 900slov Poviedku venujem, všetkým, čo ju čítajú... nechce sa mi vypisovať =D Takže prajem pekné čítanie

  

Edward:

 

 

Nevedel som, kam ma to vedie, nevedel som nič. Čím dlhšie ma viedla po úzkych chodbičkách a strmých schodiskách tým viac som sa snažil zistiť kam ideme... ale nič. Jednoducho v hlave mala akoby prázdno... Nakoniec som to vzdal a bezhlavo som svoju lásku nasledoval.

 

Odrazu sa ozvaly približujúce kroky a hmkanie nejakej neznámej melódie. Obzrel som sa... tie zvuky prichádzali dverami napravo a ja som nevedel, čo mám robiť. Môžem tu byť? Nemal by som sa schovať? Ale kde? Všetko za mňa však vyriešila moja kráľovná.

 

Stiahla ma do výklenku naľavej strane... bolo tam málo miesta a my dvaja sme boli na sebe doslova natlačený. Zhlboka dýchala a jej vôňa bola ešte koncentrovanejšia a ja som mal čo robiť, aby som sa ovládol.

 

Dvere sa otvorili a z nich vyšiel tučný muž v pracovnom oblečení a v oboch rukách mal obrovské vrece. Odpadky... uvedomil som si, keď od nich zavial jemný vánok.

 

,,Keď som bol ešte malý..." pospevoval si ten muž a prešiel chodbou okolo nás, pri čom som sa ešte viac pritisol na Bell, aby nás náhodou nezbadal. Keď jeho kroky zmizli niekde vonku Bell vystrčila hlavu spoza môjho pleca a skontrolovala, či už prešiel. Naše tváre sa takmer dotýkali. Nedokázal som sa ani pohnúť. Bola tak blízko a tie jej pery...

 

,,Vzduch čistý," vyhlásila Bell so smiechom v hlase. ,,Už môžme ísť."

 

Až po nejakej chvíly mi došlo čo odo mňa chce a ja som sa veľmi neochotne od nej odtiahol. Venovala mi úsmev a znova ma začala ťahať niekam hore schodmi.

 

Ešte stále som sa z toho úplne nespamätal. Kolená sa mi neuveriteľne klepali a mal som čo robiť, aby som sa udržal na nohách... Je to možné? Sakra, veď som upír.

 

Konečne sme boli na mieste. Bell sa otočila a rukou mi naznačila, aby som šiel za ňou. Pomaly otvorila dvere a mňa uchvátil pohľad, ktorý sa mi naskytol...

 

Výhľad asi na polovicu Londýna... Big Ben, Parlament, London Eye, palác... všetko. Bolo to vyššie než som predpokladal. Nádherný pohľad, ale nič sa nemohlo vyrovnať mojej Bell. Stála trochu predo mnou chrbtom k tomu výhľadu a prekrásne sa usmievala.

 

,,Čo na to povieš?"

 

,,Nádhera," vykoktal som zo seba po chvíli, keď jej tvár z boku ožiarilo pomaly zapadajúce slnko. Tak... dokonalá.

 

Sadli sme si na zem a pozorovali sme oblohu. Bolo to tak krásne... úžasné. Bol som s Bell na krásnom mieste a bol som šťastný. Nič mi nemohlo pokaziť euforickú náladu, ktorá ma napĺňala stále viac a viac pri pohľade na Bell... aspoň som si myslel, že to nič nemôže pokaziť. Z omylu ma hňeď vyviedol mobil... nie môj... Bellin. Zdvihla ho a ozvala sa do telefónu:

 

,,Áno, mami?"

 

,,Bella, srdiečko, kde si? Máme o teba s Philom strach? Máme po teba prísť? Si v poriadku?"

 

,,V pohode... ja prídem... áno... všetko je v pohode... nie, niesom zranená... mami, idem domov, nemoj sa... hňeď som tam," upokojovala svoju mamu Bell. Nie, ona... nemôže odísť... nie teraz... Nemôže... jednoducho nie. Utápal som sa v pocite beznádeje a nevedel som nájsť žiadne možné východisko... žiadne nebolo.

 

,,Ed, ja už musím ísť... snáď sa ešte niekedy uvidíme."

 

Venovala mi úsmev a mňa pri ňom bodlo pri srdci... bol to úsmev na rozlúčku.

 

,,Ehm, bolo by veľmi opovážlivé, ak by som Vás odprevadil domov, slečna?" Chytil som sa poslednej slamky... len nech povie áno... prosiiim. Nechcem ju stratiť.

 

,,Bude mi potešením."

 

Rozžiaril som sa ako slniečko na hnoju a nastavil jej rameno, tak, ako to bývalo kedysi zvykom. Usmiala sa a jej malá rúčka sa ovinula okolo môjho ramena. Srdce mi priam radosťou poskočilo a ja som sa cítil, ako v siedmom nebi. Na toto by som si zvykol. Usmial som sa na ňu a pomaly ju viedol dolu desiatkami schodov, ktoré sme prešli pre mňa až príliš rýchlo.

 

Ukazovala mi, kade ideme a ja som sa stále nedokázal zbaviť toho priblblého úsmevu na tvári, keď som si však uvedomil, že Bell neuvidím približne osem mesiacov, úsmev ma hňeď prešiel. Bell sa na mňa skúmavo pozrela a tak som rýchlo nasadil úsmev, ktorý som vyčaril priam samovoľne pri pohľade na ňu...

 

Prišli sme k radovým domom, všetky boli rovnaké, až na farbu dverý a okeníc a kvetmi v záhradkách. Bellinu ruku som ešte silnejšie zovrel... nechcel som pripustiť, že ma opúšta. Aj keď len na pár mesiacov... pre mňa to budú storočia... neviem si predstaviť čo i len deň bez Bell, tak čo preboha budem robiť osem mesiacov?

 

,,Tak sme tu..." usmiala sa Bell a ukázala na dom s bielimi dverami a jednoduchov záhradkou. ,,Mala by som asi ísť rodičia ma čakajú."

 

Pustila sa mojej ruky a stúpla si predomňa. Začal som hypnotizovať jej dokonalé pery... chcel som ju pobozkať... ach, ja som po tom priam bažil. Stále som ich sledoval a zaˇal som sa pomaly, veľmi pomaly prikláňať bližšie. Bell si to asi neuvedomila, alebo neviem...dúfam, že nevedela, čo chcem urobiť, pretože zrazu otočila hlavu k domu a zas sa na mňa otočila...

 

,,Ja už pôjdem... stretneme sa v septembry."

 

Zas sa na mňa usmiala a mňa bodlo pri srdci tak silno, že keby som bol človek... neprežijem.

 

,,Áno v septembry... maj sa dobre," zavolal som za ňou, keď sa otočila na odchod. Posledný krát sa ku mne otočila a zakývala mi na rozlúčku.

 

Neschopný akéhokoľvek pohybu som sledoval svoju bohyňu ako mizne v dome a moje srdce sa delilo na milióny miniatúrnych kúskov.

 

Shrnutie poviedok



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Deň svätého Valentýna - 8. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!