Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Deň svätého Valentýna - 2. kapitola

Deň svätého Valentýna - 2. kapitolaJe tu ďalšia kapitola. V tejto kapitole sa ešte Bella s Edwardom nestretnú, ešte si musíte počkať. Dúfam, že sa vám to bude páčiť. Prosím o komentík. Ďakujem =D - podľa počtu komentárov sa určí tempo, ako rýchlo budem pridávať ďalšie kapitoly =D

 

Edward:

 

Celé dva dni som bol ako na tŕní. Emmet si neodpustil žiadnu príležitosť, aby si zo mňa urobil srandu. A ešte tie ich myšlienky! Esme bola celá nadšená, že si niekoho nájdem. No to určite. Nájdem len vred na zadku. Nechápem, čo z toho budú mať. A musel som ešte aj prežiť nákupy s Alice.

 

Teraz ležím na posteli a z celej svojej dušičky dúfam, že na ten Valentín zabudli. Prosííím.

 

Ach, jaj. Nezabudli.

 

Edward, už by si mal ísť, aby na teba to dievča nečakalo! Esme, pravdaže. A čo keby som... Edward Cullen, ani na to nemysli! Moja malá veštica Alice. Čo tím sledujú?!? Došuchtal som sa k stoličke, na ktorej som už mal nachystané oblečenie.

 

Biela košela, čierne nohavice a sako. Pozrel som sa na hodinky. Ešte mám polhodinu. Prehrabol som si vlasy a schmatol zo stola kyticu kvetov. Ďalší Esmin "skvelý" nápad.

 

,,Odchádzam," zakňučal som do domu a namieril si to k svojmu Volvu. Kyticu som položil na sedadlo spolujazdca a naštartoval som. Bývame dosť od centra, takže to tam stihnem akurát.

 

Bella:

 

Oblohu pokrývali mraky, aké nezvyčajné pre Londýn. Aspoň nebudem mrznúť vonku. Vošla som do nádhernej starodávnej budovy, ktorú zdobili balóniky a rôzne ružové a červené ozdoby a srdiečka. Zzzzz, nemám rada ružovú.

 

Kabát a tašku som si nechala na menšej recepcii a vydala som sa po ružových šípkach do obrovskej nádhernej sály. Zapísala som sa do veľkej červenej knihy, ako mnoho predo mnou. Až som bola prekvapená z toľkej účasti. Bolo to tam nádherne vyzdobené, až na tú ružovú. Zamierila som k stolu s nádobami. Môj papierik sa musel stratiť, musel! Spýtala som sa na to starej pani za pultíkom. Tá, ma ale ubezpečila, že každý papierik si niekto vzal a svoje meno zapísal k tomu na papieriku.

 

Zničene som sa teda vybrala k ružovej kôpke papierov a hľadala som tam svoje meno. Vytiahol si ma nejaký Edward Cullen. Rozhliadla som sa po miestnosti a hneď ma upútal párik na druhej strane obrovskej sály. Bola to Jess a kývala mi, ako keby sa chcela zbaviť otravnej muchy.

 

Vybrala som sa teda za ňou. Bol s ňou nejaký chalan v starom hnedom obleku a okuliarmi na nose. Už som bola pri nich, keď sa ohlásila moja šikovnosť. Vlastne som sa čudovala, ako dlho som vydržala bez úrazu. Cestou sem to bolo len niekoľko zakopnutí.

 

Než sa ale môj nos stihol zoznámiť s podlahou, zachytil ma ten chalan.

 

,,Prepáčte, som nešikovná," ospravedlňovala som sa rýchlo.

 

,,Bella, som šťastná, že si prišla." Hovorila mi Jess a pritom sa na mňa pozerala ako na svätý obrázok.

 

,,Som Josh, Jessica mi o tebe rozprávala." Predstavil sa a podal mi ruku.

 

,,Chodí o dva ročníky vyššie, je tretiak," vysvetľovala mi Jess.

 

,,Nepracoval si náhodou na tom projekte o ochrane životného prostredia?"

 

,,Áno, nebola si to náhodou ty, ktorá obhajovala našu teóriu?" žasol zase on. Začali sme sa rozprávať a Jess len skákala pohľadom zo mňa na Josha a naspäť. Ani nevedela, o čom sme sa rozprávali. Josh bol fakt skvelý. Neviem, či som niekedy stretla vzdelanejšieho chalana.

Edward:

 

Prišiel som presne načas. Vošiel som do budovy vyzdobenej ružovými a červenými balónmi. Na recepcii som sa spýtal na Isabellu. Už vraj prišla. To prežiješ, nebude to až také zlé.

 

Vošiel som do miestnosti a zapísal sa do knihy návštev. Rozhliadol som sa po veľkej sále a začal v myšlienkach pátrať po mojej partnerke. Tie myšlienky boli otrasné. Už teraz som mal chuť utiecť. Pozrel som sa smerom, kde mala stáť Bella.

 

Hľadel som na tú bohyňu v krásnych modrých šatách. Videl som ju len z boku, aj tak som však vedel, aká je nádherná. Krásne gaštanové vlasy jej vo vlnách padali do pol pása. Hlboké čokoládové oči upierala na nejakého chalana, podľa myšlienok Josha. Bola zabratá do rozhovoru s ním a ja som po prvýkrát v živote žiarlil. Nechápal som to, nechápal som sám seba. Nie, prečo by som mal žiarliť? Ja nežiarlim. Dohováral som sám sebe, aj keď som vedel, že opak je pravdou.

 

 

Shrnutie poviedok



Sdílet Sdílet



Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!