Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Deň svätého Valentýna - 13. kapitola

Deň svätého Valentýna - 13. kapitolaĎalšia kapitola. V poradí 13. Vlastne som nikdy nezistila, či je 13 šťastné, alebo nešťastné číslo, ale to je jedno. Túto kapitolu som sa rozhodla venovať úplne celú OneOfTheCullens... aspoň myslím, že sa to tak píše. Jednoducho, obľúbila som si Ťa a som šťastná, že sa Ti poviedka páči. Tak prajem príjemné čítanie a a hádam necháte aj nejaký ten komentár.

  

Edward:


Nasadol som do auta, kde sa už krásne rozplývala Bellina dokonalá vôňa, ktorej som sa nemohol nabažiť. Cítil som jej blízkosť, videl jej tvár, počul tlkot jej srdca.

 

„Ako sa Ti páčil prvý deň v škole?" spýtala sa ma Bell.

 

„Bol v pohode."

 

Viezol som ju k jej domu a stále som sa s ňou rozprával. Cestu k jej domu som poznal naspamäť... aj so zavretými očami. Aj keď sa tomu trocha čudovala, nevyzerala, že ej to vadí. Bola taká úžasná, musel som jej to povedať. Povedať jej o tom, čím som. Aké som monštrum, netvor...

 

Ale čo ak ma potom odmietne? Ak ma nebude chcieť? Ak sa ma bude báť? To nemôžem, ja... neprežil by som to. Bolo by to to najhoršie, čo sa mi môže stať. Nenechal by som to tak. Až príliš ju milujem na to, aby som bez nej vydržal čo i len jediný deň. Je pre mňa všetkým. Vodou aj chlebom. Slnkom aj zemou, aj keď to v mojom prípade znie čudne. Bez nej by som nevydržal.

 

Ale nemôžem jej to zamlčať. Má právo to vedieť a slobodne sa rozhodnúť, aj keď to bude neuveriteľne bolieť. Snažil som sa upokojiť, zhlboka dýchať.

 

„Si v poriadku?" pýtala sa ma ustarostená Bella. V jej nádherných očiach sa objavila obava a ja som mal neuveriteľnú túžbu povedať jej všetko. Úplne všetko, ale to nejde, aspoň nie teraz, takto.

 

„Áno, nič mi nieje," upokojoval som ju, aj keď bolo vidno, že mi to neverí. Boli sme už skoro pri jej dome.

„Pôjdeš dnu?"

„Ja?"

Kto iný?"

Usmiala sa Bell. Je tak nádherná, keď sa usmieva.

Ja... neviem."

Mama Ťa chcela spoznať, nepremeškáme príležitosť."

Tak fajn."

 

Nevedel som, či sa mám tešiť, alebo báť. Predsa len, čo ak sa jej nebudem páčiť. Sakra veď som upír, pravdaže sa jej budem páčiť. Musím zapôsobiť, veď ak sa jej budem páčiť, možno povie Belle, aby...

 

,,Halooo, zem volá Edwarda. Dom si už minul," oznámil mi Bellin hlas vedľa mňa. Akoby som sa zobudil z nočného spánku. Bella sa na mňa usmievala zo sedadla spolujazdca a mne pomaly dochádzal význam jej slov. Prudko som zabrzdil a otočil auto. Asi na tom, keď mi Em vravel, že som Debil niečo bolo.

 

Prepáč."

 

,,Ak ma nezabiješ odpustím Ti," lapala po dychu moja Bell. Nakoniec sme v zdravý prišli pred jej dom a skôr ak sa Bell stihla čo i len dotknúť kľučky otvoril som mojej bohyni dvere.

 

Vďaka," usmiala sa Bell a zamierila k dverám, pravdaže ja za ňou.

 

Skôr, ako sme prišli k vchodu, dvere sa rozleteli a v nich stála Bellina mama s obrovským úsmevom na tvári. Pokúsil som sa nespanikáriť a na vyčaril som očarujúci úsmev, ktorý podla jej myšlienok dokonale zabral.

 

Ahoj, ty musíš byť Edward Cullen, však?" usmiala sa a podávala mi ruku.

 

Áno, veľmi ma teší, že Vás spoznávam, pani Swanová," opätoval som jej úsmev a ako pravý gentleman jej pobozkal ruku. Ostala príjemne zaskočená a po tvári sa jej rozlial rumenec. (viacej sa mi páči Swanová ako Dwyerová)

 

Och, hovor mi Renée, veď nie som až taká stará," švitorila Renée a rukou naznačila, aby sme vošli.

 

Máte nádherný dom," pochválil som, aj keď som ho už videl nespočetne krát.

 

Navrhujem, aby ste šli do Bellinej izby, kým pripravím nejaké občerstvenie," povedala Renée hlasom, ktorý neakceptuje žiadne námietky.

 

Ale to nebude nut..."

 

Ale mne to nevadí, tak chodte, ja Vás zavolám," usmiala sa zas Bellina mama a v hlave sa jej premietali obrázky mňa a Bell. Dokonca si predstavovala, ako by sme vyzerali ako svadobný par. Táto žena sa mi naozaj páči.

 

„Tak?" usmiala sa Bell a poklepala na miesto vedľa seba. Sadol som si k nej a vdychoval Bellinu vôňu, ktorá bola všade okolo. Bol to ako môj osobný raj. Bohužiaľ som si uvedomoval, čo musím spraviť a to mi dosť kazilo náladu. Bál som sa toho. Veľmi som sa toho bál, avšak musel som...

 

„Musím Ti niečo povedať, Bell."

 

„Tak hovor," popohnala ma aj keď moje odhodlanie stále klesalo. Vedel som, že ak jej to nepoviem teraz, tak...

 

„Ja... Bell, ja som upír."

 

„Ou, jasné a ja som Gorgona medúza," smiala sa Bell.

(Poznámka autorky: Gorgona medúza je tá potvora, ktorej keď sa pozrieš do očí zomrieš. Tá, čo má na hlave hady a namiesto nôh dlhý a silný chvost.)


Bell, nie, ja... naozaj som upír," pokúšal som sa ju presvedčiť, aj keď mi bolo jasné, že mi neverí.

„Tak to dokáž."

„Ja..."

„Počkaj, upírik, donesiem cesnak," usmiala sa a vstala z postele. Vstal som a upírou rýchlosťou prebehol k dverám

„Cesnak nepomáha, je to výmysel," povedal som akoby nič.

„Ty... ako?" koktala Bell a ja som sa smutne pozrel do jej prekvapenej tváre.

 

„Už som Ti to povedal Bell, naozaj som upír." Zas som upírou rýchlosťou prebehol na posteľ a z vrecka vytiahol kľúče. Bola na nich kovová kľúčenka, ukázal som ju Bell, aby ju videla. Chytil som ju do dvoch prstov a bez mihnutia oka ju rozdrvil na prah.

 

Tentokrát sa Bella začala nekontrolovateľne smiať. Nechápal som ju. Prečo sa jej to zdá smiešne. Som netvor! Monštrum! Spýtavo som sa na ňu pozrel a ona mi odpovedala na nevyslovenú otázku.

 

„Na celej oslave, je jediný upír a on si vyberie mňa," smiala sa ďalej. A ja som sa chtiac nechtiac neubránil úsmevu.

 

„Ja... Bella, chcem, aby si vedela, že Ti naozaj nechcem ublížiť!"

 

„Viem, veď to už by si ma zabil," uškrnula sa Bell a rukami naznačila, ako sa škrtí. Stále mi neverila.

 

Po asi polhodine presviedčania som ju presvedčil o svojej pravde. Musel som, jej to povedať. Ale nevyzerala, že by jej to vadilo. Aj keď vedela, aké som monštrum, nebála sa ma. Sedela vedľa mňa a smiala sa. A za to som jej bol nesmierne vďačný... mojej dokonalej Bell.


Shrnutie poviedok



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Deň svätého Valentýna - 13. kapitola:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!