Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Deň svätého Valentýna - 1. kapitola

Deň svätého Valentýna - 1. kapitolaTakže prvá kapitola k poviedke Deň svätého Valentýna, dúfam, že sa bude páčiť. Nie je to nič skvelé, ale je to úvod. Preto radšej nečakajte nič svetoborné =D.Takže ak to niekto bude čítať, prosím o kritiku, stačí smajlík =D. Takže, táto poviedka je o Edwardovi a Belle, ako inak. V Londýne sa na deň svätého Valentýna usporiadavajú oslavy. Edward si z nádoby vytiahne Bellino meno, čo znamená, že Bella bude jeho spoločníčkou na oslavách. A ako by to bolo, keby sa Ed do Belly hneď nezamiloval? Prajem príjemné čítanie =D

 Edward:

 

,,Ja nikam nejdem!" rozhodol som, nikto ma nepresvedčí. Budem sa tohto gaučíka držať zubami-nechtami. Takú idiotinu mohol vážne vymyslieť len Emmet.

 

,,Ale, braček, ja by som na tvojom mieste neváhal." Vyškieral sa Emm. Urob to pre mňa. Škemral v myšlienkach.

 

,,Nie, nie a nie!" krútil som hlavou a ešte viac som sa zaboril do kresla.

 

Možno by si si tam niekoho našiel. Nejaké pekné dievča. Prihovárala sa mi Esme v myšlienkach.

 

,,A možno nie! Čo ste sa všetci proti mne spikli? Určite si vytiahnem nejakú strašnú babu, ktorá za mnou bude doliezať, tak to teda nie!"

 

Ak tam nepôjdeš, pozvem na Valentína Tanyu k nám. Esme by naozaj potešilo, keby si to aspoň skúsil. Skúšala to zas Alice.

 

,,To by si nespravila, však?" pýtal som sa vydesene. Alice sa už len široko usmiala. A je rozhodnuté.

 

 

Bella:

 

 

,,Už som ti povedala, že nikam nejdem." Prečo to nechce pochopiť?

 

,,Mohla by si si tam nájsť nejakého pekného chlapca. Ako ja Phila." Zasnila sa mama.

 

,,Keď si ty bola mladá, tak tam možno bol niekto pekný. Teraz tam chodia len tí, čo prehrali stávku alebo zúfalí muži, ktorých nikto nechce. Aj keby som sa o chalanov zaujímala, určite by som nešla hľadať tam." Vysvetľovala som, ešte stále zasnenej mame.

 

,,Miláčik, Valentín je len raz za rok." Presviedčala ma.

 

,,Vďaka Bohu," zamrmlala som si skôr pre seba.

 

,,Ale Bella, kvôli mne." Hodila ešte ten kukuč, ktorí hovoril ,,prosím, len raz". A tak to skúsim, hádam to nebude až také zlé. Tak som teda prikývla. No, naozaj je Valentín len raz v roku.

 

,,Ďakujem," usmiala sa na mňa a odišla z izby.

 

,,Tak to som si pekne zavarila." Raz to teda skúsim. Raz. Kvôli mame.

 

Zaniesla som teda papierik s mojim menom na námestie. Našťastie tam nikto nebol a tak som sa nepozorovane dostala k nádobám aj naspäť domov.

 

Vydýchla som si a hodila som sa do postele. Už mi stačí len dúfať, že môj papierik bude medzi tými šťastlivcami, ktorých si nik nevytiahne.

 

 

Edward:

 

 

S bolestným výrazom som prišiel k jednej s nádob. Je to nejaký zvyk. Dievča hodí svoje meno do nádoby a chlapec si ho vytiahne. Čo som komu urobil? Čo keby som... a už mi zvonil mobil. A to som len pomyslel na menší útek. Vzdávam to. Bude to najdlhší deň v mojom živote. Ak sa to vôbec životom dá nazvať. Ale nemám na výber.

 

So zavretými očami som vytiahol ten osudný papierik. Pomalým krokom som kráčal naspäť k autu a pritom som rozbaľoval ten prekliaty papier.

 

,,Isabella Swan." Nech to nie je nejaká namyslená hus, prosím. Bože, ak tam niekde si...

 

 

Bella:

 

 

Celé tie dva dni som v sebe držala nádej. Možno sa ten papierik stratil alebo vypadol, alebo nie. Bolo to hrozné. Ten pocit beznádeje.

 

,,Bella, mám pre teba šaty." Vletela moja mama do izby ako neriadená strela a pred seba vystrkovala niečo zabalené v pokrčenom papieri.

 

,,Čo to je?" spýtala som sa dosť otrávene.

 

,,Šaty," vypískla a strčila mi ten chuchvalec do rúk. ,,Skús si ich!"

 

,,Teraz?"

 

,,No, Bell, za hodinu sa začína festival, poďme."

 

Vzdala som to. Aj tak by ma do toho navliekla. Postavila som sa a natiahla som na seba tie šaty. Boli naozaj nádherné. Jednoduché, svetlo-modré šaty so stuhou pod prsiami mi siahali ani nie po kolená. Veď zmrznem! Tak teda nie, nemôžem sa na to vyhovoriť. Presunuli to do nejakej budovy.

 

Ešte som sa trochu upravila, učesala som si vlasy a zišla som dolu. Tam práve mama a Phil "spomínali" na staré časy.

 

Hodila som na seba biely kabátik a nazula som si baleríny. Ešteže ma nenútila k podpätkom, veľmi dobre pozná moju nešikovnosť. Schmatla som kabelku a pomaly, veľmi pomaly, som sa začala presúvať k námestiu. Stále viac a viac som o tom pochypovala. Mala som vymyslený plán A, aj plán B na útek. Sťažka som si povzdychla a vydala sa naproti najdlšiemu dňu v mojej existencii.

 

 

Shrnutie poviedok



Sdílet Sdílet



Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!