Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Dážď je predsa super! - 12. kapitola

Dážď je predsa super! - 12. kapitola Nemám tušenia, čo tu mám písať :)V kapitole sa dozviete, čo za bytosť je Rain a ako to súvisí s Rose. A ešte jedno by som chcela napísať: túto kapitolu venujem všetkým, ktorý čítajú túto poviedku. Ale hlavne tým, ktorí ju aj komentujú. Príjemné čítanie, nessienka :)

12. kapitola  

„Som Ariana a som tvoja a Rosina mama,“ povedal ženský hlas. V sekunde som bola pri dverách a to, čo som tam videla mi vyrazilo dych...

 

RAIN:  

Bola som nadšená, ako to všetko nakoniec dopadlo. Zmierila som sa s celou rodinou a zároveň ich pozvala na svoju oslavu. Bola som šťastná a tak sa mi podarilo smutné myšlienky zatlačiť niekde do úzadia mojej hlavy. Stále tam tie spomienky boli ale moje šťastie ich tam držalo a nedovolilo im utiecť. Aspoň nateraz.

Bola som však trošku naštvaná, keď sa mi všetci ospravedlňovali. Akoby nestačilo, že sa ospravedlní jeden. Neviem síce, čo bolo v tom liste, ale určite niečo presvedčivé, keďže tomu hneď uverili. A možno uverili tých fotografiám.

„Prečo sa mi chcete všetci ospravedlňovať? Už som povedala, že nie je za čo sa ospravedlňovať, tak už to nikto neskúšajte, lebo na vás pošlem Demetriho,“ povedala som hravo. Mala som dobrú náladu. Najskôr boli trošku prekvapení, ale nakoniec sme sa tomu spoločne zasmiali.

Len sme sa smiali a niekto zazvonil. Neviem, čo ma to napadlo, ale išla som otvoriť.

Hneď ako som otvorila dvere, skamenela som na mieste. Medzi dverami stála bytosť, ktorá vyzerala presne ako Rose – a teda aj ako ja. Bola rovnako krásna ako Rose, keby sa postavila vedľa nás dvoch, ľudia by si mysleli, že sme trojičky. Mala aj také blond vlasy ako Rose, len ich mala dlhšie a mala v nich zelený melír. Zelený! A mala aj zelené oči.

„K-k-k-to s-si?“ podarilo sa mi nakoniec zo seba vykoktať. Hádam nemám halucinácie.

„Som Ariana a som tvoja a Rosina mama,“ povedala žena krásnym, jemný hlasom. Ja som len vypleštila oči. Vedľa mňa sa zjavila Rose a zalapala po dychu. Ani sa jej nečudujem. Kedy naposledy sa stretla s dvomi dievčatami, ktoré vyzerali ako ona?

Pribehol k nám aj zvyšok rodiny a všetci zalapali po dychu.

„Dopekla, koľko vás ešte bude?“ spýtal sa pobavene Emmett, ktorému sa podarilo prebrať prvému.

„Mali by sme si pohovoriť Rain,“ povedala mi tá žena, ktorá mala byť moja mama. Nezmohla som sa na slovo. Odpovedal za mňa Edward. Keby som nebola v šoku, dám mu pusu.

„Samozrejme, poďte ďalej,“ povedal a ukázal na obývačku. Prikývla a zamierila do obývačky. Išla som za ňou. Za mnou sa vliekla Rose. Pribehol k nej Emm a objal ju. Mňa objal Edward a šúchal mi rameno. Vďačne som sa na neho pozrela. Len sa usmial.

Tá Ariana si sadla do kresla a mi všetci sem sa nastrkali na pohovku oproti nej. Niektorí sedeli aj na zemi. S očakávaním som sa na ňu pozrela a vyčkávala, čo povie.

„Viem, že máš veľa otázok, ma fleur, ale myslím, že by som mala začať, tam kde sa to začalo. A hlavne prečo som prišla,“ povedala a pohrávala sa s jedným prameňom svojich vlasov. „Prišla som preto, aby som vás varovala. Aj keď väčšina z vás to už vie,“ povedala a významne sa pozrela na Edwarda, potom na Alice a nakoniec na Emmetta. O čom to hovorí?

„Jane s Alecom vtedy neprišli preto, aby ťa kontrolovali Rain. Prišli, aby varovali Cullenovcov. Aby ich varovali pred Victoriou, vašou sestrou,“ povedala a všetci sme zalapali po dychu. Koľko tých sestier ešte mám? Rose ešte zvládnem, veď sa na seba podobáme. Ale Victoria? Veď sa na ňu vôbec nepodobám. Priznávam, viem o koho sa jedná. Zopárkrát som Victoriu stretla. Párkrát sa ma pokúsila napadnúť, ale Zaf ju vždy zastavila. Ona potom utiekla. Len málokto vie, že ju poznám. Dokonca ani Volturiovci to nevedia.

„To nie je pravda. Veď sa na nás nepodobá,“ povedala som skalopevne. Opäť sa miestnosťou ozývalo prekvapené lapanie po dychu. Ešte tu tých upírov podusíme.

„Ty poznáš Victoriu?“ spýtala sa ma Edward.

„Poznám. Párkrát sa ma snažila zabiť, a vždy hovorila, že preto, lebo mi závidí, kto som. Neviem, čo tým síce myslela, ale pochybujem, že mi závidí, že som človek,“ povedala som a pokrčila plecami. Victoria vždy hovorila, že jediné, čo v živote neľutuje, je to, že je upírka.

„Ale ostáva otázka,“ povedala som a opäť sa otočila na tú ženu. „Keď je naša sestra, nemala by sa na nás podobať?“ spýtala som sa opäť.

„Možno by sa mala, možno nie. Má iného otca ako vy dve,“ povedala jemným hlasom.

„Kto je jej otec? A kto je náš otec?“ spýtala sa Rose nedočkavo. Od Edwarda viem, že si spomína len na adoptívnych rodičov. Tiež nikdy nestretla biologických. Vlastne až teraz, mamu. Rovnako ako ja.

„Jej otec bol človek, váš otec je upír,“ povedala. Zase zalapanie po dychu. Asi by sme nameli dýchať, nech sa vážne nezadusíme.

„Upír? Tak to mnohé vysvetľuje,“ povedala som a žasla nad tým, s akým pokojom som to povedala.

„Kto to je?“ zamýšľala som sa nahlas. Možno som ho aj stretla.

„Už si ho stretla Rain. Stretávaš ho pravidelne na narodeniny,“ povedala a významne na mňa pozrela. A vtedy mi to všetko zapadlo do seba. Už viem prečo sa na mňa tak pozeral. Už viem prečo ma všetci chránili. Do pekla, tiež som na to mohla prísť skôr!

„Je to Marcus Volturi, však?“ spýtala som sa. Teraz bolo v miestnosti také ticho, že by som počula aj kvety rásť. Moja mama len prikývla.  

„Prečo mi to nikdy nepovedal?“ opäť som sa spýtala. Za posledných päť minút som sa pýtala na toľko vecí, ako snáď ešte nikdy.

„Pretože vedel, že neprišiel pravý čas. O Rose ešte nevie, lebo ju nikdy nevidel. Na teba natrafili tiež len úplnou náhodou,“ povedala a prehodila si nohu cez nohu. Pripomínalo mi to upíriu hru na človeka. Pri upíroch som si uvedomila, že ona tiež nie je človek. Veď Rose sa narodila pred takmer 100 rokmi.

„Ty nie si človek.“ Nebola to otázka, bolo to konštatovanie. Bola som si tým istá.

„Nie som človek. A ty tiež nie si obyčajná poloupírka, Rain,“ povedala a opäť si prehodila nohu cez nohu.

„Si poloupírka a polovíla,“ povedala a ja som zalapala po dychu. Bola som však jediná. Všetci ostatný len tupo hľadeli pred seba. V tejto chvíli som si spomenula na sen, ktorý sa mi nedávno sníval a ja som si myslela, že je to blbosť.

„Takže ten sen bol vtedy pravdivý,“ zašepkala som si pre seba. Samozrejme ma všetci prítomní počuli.

„Sen? Aký sen?“ opýtala sa prekvapená Alice. Žeby si spomínala na moje “nočné mory“?

„V podstate tam išlo o to, že som mala niečo ako motýlie krídla, svetlomodré vlasy a strieborné oči. No a potom som mala také dlhé, špicaté uši,“ povedala som a krútila hlavou. Ak budem potom vyzerať ako mátoha, môžem si ísť hodiť mašľu. Dúfam, že nebudem mať aspoň tie svetlomodré vlasy.

„Aké uší?“ spýtal sa Emm so smiechom. Ach ten upír... Kedy dospeje?

„Takéto Emmett,“ povedala moja mama a odhrnula si vlasy za ucho. A tam boli. Špicaté uši. Rovnaké aké som mala ja v tom sne. Teraz som si uvedomila, že tá upírka v sne bola Victoria. Zaujímavé, prečo som ju nespoznala? Ani neviem prečo, ale začala som sa triasť. Ani neviem, možno preto, že som si uvedomila, že ten sen môže byť pravdivý aj v iných bodoch.

„Rain?“ Triasol so mnou Edward. Nebola som v stave, aby som mu odpovedala.

„Čo je to s ňou?“ opýtal sa mojej mamy a jeho hlas nabral na intenzite.

„Došlo jej to,“ povedala jednoducho. Zaujímalo by ma ako je možné, že vie všetko.

„Lebo čítam myšlienky,“ povedala mi a ja som vypleštila oči. Veď mne nikto nemôže čítať myšlienky.

„Ja áno. Som víla a okrem toho aj tvoja matka,“ povedala hrdo a vo mne to až tak hrklo. Teraz sa nazýva matkou?

„Teraz sa nazývaš matkou? Kde si bola celý môj život? Kde si bola, keď som ťa potrebovala? Ako dnes? Kde si bola? Zrazu si prídeš a čakáš, že ti odpustím? Celý život som o tebe nič nepočula a teraz niečo čakáš?“ Každým ďalším slovom bol môj hlas vyšší a vyšší. Stála som na nohách a zlostne na ňu zazerala. Nikto z rodiny si nič nedovolil povedať. Všetci pozerali na jej reakciu.

„Je mi ľúto, čo sa ti stalo Rain, ale muselo to tak byť. To je prekliatie. Keď sa začne premena, stane sa to všetkým vílam. Stalo sa to aj mne, stalo sa to Rose. Preto je z nej upírka,“ povedala pokojne. Ja som len padla na pohovku a tupo pozerala. Prekliatie? Premena? Všetkým?

„Vysvetli mi to s tou premenou. To, čo sa mi stalo mi vysvetlíš neskôr,“ povedala som. Potešila som sa, keď môj hlas znel vcelku pokojne.

„Premena nie je až taká zložitá. Každá víla sa premení hneď po narodení. Ale keďže vy dve máte upírieho otca, váš víly gén sa s nezniesol s upírým a zastavil premenu. Premenili by ste sa až na svoje 18. narodeniny. Samozrejme za predpokladu, že budete mimo rodiny. To by vaša premena trvala celých 18 rokov a vy by ste boli zraniteľné. Preto som od teba odišla. Zafrina mi sľúbila, že nech sa stane čokoľvek postará sa o teba. Ten list, čo bol v tom košíku bol pre teba. Mala ti ho dať na tvoje 18 narodeniny. A nemysli si, že som o tebe nevedela nič. Zafrina mi pravidelne volala a informovala ma, ako sa máš a čo robíš,“ povedala a zadívala sa mi do očí. Teraz som bola ochotná ju aj objať, len keby sa moje telo dokázalo hýbať.  

„Prečo ja som sa nepremenila?“ spýtala sa opatrne Rose. Vyzerala byť zmetená. Ani sa jej nečudujem.

„Premenila by si sa, keby ťa tvoja sestra neblokovala,“ povedala mama. Obdivujem, ako si dokázala v takej situácii uchovávať pokoj.

„Rain ma blokuje?“

„Nie Rain, ale Victoria. Blokuje ťa. V skutočnosti nemá na premenu na vílu vplyv to, že ťa premenili na upírku. Premenila by si sa aj tak. Ale Victoria ťa blokuje, lebo ona sa ani po premene nemohla zmeniť. Lebo jej otec bol človek. Preto sa snaží zabiť Rain. Ju nemôže blokovať, lebo jej ochrana je silnejšia než jej schopnosť,“ dohovorila a opäť preložila nohu cez nohu. Ja som sa snažila dať všetko dohromady.

„Akú mám ja schopnosť?“ spýtala sa po dlhom tichu Rose. Hádam nejakú má.

„No to presne neviem. To by sme zistili, až po premene. Mala by si ich viac. Jediné čo viem, je že máš schopnosť ovplyvňovania.“ A opäť staré známe lapanie po dychu.

„Ovplyvňovanie? Čo to znamená?“ spýtala som sa.

„No v podstate to znamená, že ovplyvňuje ľudí podľa svojho názoru. Teraz to vedome neovláda, iba podvedome. Napríklad, keď sa cíti ohrozená, alebo keď je ohrozená jej rodina. Preto ti neveril Jasper, Esme ani Carlisle. Podvedome ich ovplyvnila a ani si to neuvedomila.“ Ja som len vytreštila oči. Dnes ich budem zbierať po obývačke.

„A prečo to neovplyvnilo aj Edwarda, Alice a Emmetta?“

„Emmetta to nemohlo ovplyvniť, pretože sa tak podobáš na Rose. Alice to neovplyvnilo, lebo kedysi mala víziu, kde bola jej najlepšia kamarátka. Nevidela jej do tváre, ale už vtedy sa rozhodla, že ju bude chrániť. To si bola ty. No a na Edwarda to nefungovalo, lebo tu najskôr nebol a potom to ani fungovať nemohlo,“ povedala a významne sa pozrela na jeho ruku, ktorou ma objímal.

„Lebo sa do nej zamiloval,“ povedal Jasper skalopevne. Keby som nepoznala jeho schopnosť, myslela by som si, že žartuje.

Pozrela som Edwardovi do očí. Usmial sa na mňa a pobozkal ma zľahka na pery. Síce som s tým nesúhlasila, ale dokončíme to, keď nebudeme v preplnenej obývačke.

„To je pravda, lebo som sa do nej nehorázne zamiloval,“ povedal Edward hlasom, z ktorého láska len tak kričala.

„Nechajte si to do postele,“ povedal Emmett pobavene. Ja som naopak celá stuhla. Pri posteli som si spomenula na Jamesa. Moja tvár sa skrivila a mimovoľne mi stiekla jedna slza. Edward mi ju utrel a chlácholivo ma objal.

„To bude dobré, uvidíš,“ zašepkal mi do ucha. O chvíľu som už bola v pohode. Nepodarilo by sa mi to, nebyť Edwardovho náručia a Jasperovho daru.

„Mami? Prečo mám modré slzy?“ spýtala som sa po dlhej chvíľke ticha.

„Modré slzy máš preto, že si vílou dažďa. To preto máš aj oči farby dažďa, preto tak zbožňuješ dážď. Ja som pre zmenu víla lesa, preto som tak trochu zelená. Rose je víla ohňa. Keď zabijeme Vicky, tak sa ňou aj stane,“ povedala a po prvýkrát znel jej hlas žalostne. Mne by sa tiež veľmi nepáčilo, keby som musela zabiť vlastnú dcéru. A ešte kvôli tomu, že ohrozuje  ďalšie moje deti.

„Vážne nie je iná možnosť?“ spýtala som sa nádejne. Keby bola možnosť ako ju nezabiť, bola by som za ňu vďačná. Síce ma chcela niekoľkokrát zabiť, a bohviečo vyvádzala predtým, ale je to moja sestra.

„Rain, ja som jej dávala možnosť celých 500 rokov. Mala možnosť prestať, ale ona to neurobila. Zabila všetky moje sestry a blokuje aj Rose. Posledná kvapka bola, keď sa ťa pokúsila zabiť. A teraz sa o to pokúša znova. Ešte aj poslala toho idiota Jamesa, aby ti ublížil. Ešte, že to nestihol,“ povedala a ja som bola v tej sekunde naštvaná.

„Nestihol? Podľa teba, je to, že ma znásilnil dôkaz, že to nestihol!?“ Každým slovom sa môj hlas chvel väčšmi. Nakoniec som sa rozplakala. Nevzlykala som, ale po mojej tvári tiekli tiché, modré slzy.

„Prepáč Rain, viem, že je to ťažké. On nemal za úlohu znásilniť ťa, ale zabiť. Až keď ťa uvidel, rozhodol sa, že sa s tebou pohrá. Chcela som ho zastaviť, ale nestihla som to,“ povedala a schovala tvár do dlaní. Mne však v hlave blúdila jediná myšlienka: Ak je môj otec upír, znamená to, že môžem otehotnieť?

„Nemôžeš. Až po premene môžeš otehotnieť. Je to taká obrana,“ povedala mama ale hlavu mala stále v dlaniach. Ja som si zhlboka vydýchla.

„Prečo si sa pýtala?“ spýtala sa mama a hlavu zdvihla z dlaní. Bol na nej smútok.

„Ja... vieš, nedokázala by som milovať dieťa, ktorého otca v podstate nenávidím,“ zašepkala som. Edward ma opäť objal. Všetci ostatní boli ticho a počúvali.

Prepáč mami, viem že za to nemôžeš. Povedala som svojej mame v myšlienkach. Usmiala sa na mňa.

Zrazu sa opäť rozozvučal zvonček pri dverách. Automaticky som sa postavila a išla otvoriť. Po ceste som sa pohrávala s myšlienkou vílieho vrátnika.

Mama sa tomu len zasmiala a potichu to vysvetlila ostatným. Aj oni sa zasmiali.

Otvorila som dvere a opäť som skamenela. Stála tom totiž bytosť, o ktorej som si myslela, že ju už nikdy neuvidím. Stál tam... 


Odložte kamene, schovajte strelné zbrane a nenajímajte si nájomných vrahov. Ja viem som strašná a tie konce sú ešte horšie, ale ja si nemôžem pomôcť :)

Páčila sa vám kapitola, alebo sa vám nepáčila? Vyjadrite sa prosím. Komenty mi pomáhajú v písaní. Tak mi nejaký pridajte, prosím.

Vopred ďakujem, vaša nessienka :D

 

 



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Dážď je predsa super! - 12. kapitola :

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!